Bratislavský byt s umeleckou dušou: Miesto, kde vznikajú krásne diela

25.04.2018  |     

Je mladá, charizmatická a veľmi talentovaná. Reč je o ilustrátorke Tine Minorovej, ktorú sme navštívili v jej bratislavskom byte, aby nám ukázala miesto, kde vznikajú všetky jej krásne diela. O tom, kde tvorí, ale aj ako sa jej býva, sa dočítate v nasledujúcom rozhovore.

Byt vyžaruje veľmi pozitívnu energiu. Vyzerá, že už si v ňom plne zabývaná. Odkedy tu bývaš?

Nasťahovali sme sa sem minulú jeseň, začiatkom novembra.

 

Akou cestou si sa musela vydať, aby si sa k nemu dostala?

Byt patrí mojej kamarátke. Dostali sme sa k nemu po strastiplnom hľadaní prenájmu, ktorý by nám s priateľom vyhovoval. 

Prečo si si vybrala práve tento byt, čo ťa na ňom oslovilo?

V čase, keď sme ho objavili, sme už boli trochu zúfalí. Zdalo sa mi, že v Bratislave neexistuje žiaden pekný prenájom za primeranú cenu. Buď boli šialene predražené, alebo šialene zariadené. Keď mi kamarátka začala rozprávať o byte, ktorý plánuje prenajímať, stačili tri slová – priestranný, presvetlený, s dobrou energiou. A ja som vedela, že sme ho konečne našli.   

Čím ťa tak veľmi zaujal a nadchol?

Potenciálom, ktorý v sebe skrýval. Prenajatý byt nemusí byť na prvý pohľad dokonalý. Stačí, ak má tie správne parametre, s ktorými sa dá ďalej pracovať. Pre mňa sú to poloha, rozloženie izieb, a keďže pracujem ako ilustrátorka, aj dostatok denného svetla. Pokiaľ je toto všetko splnené, moja duša pradie blahom :-). 

Ako dlho trvalo, kým si ho dostala do takejto podoby?

Musím povedať, že som sa s ním „zabávala“ pomerne dlho. Vlastne ešte stále je čo dolaďovať. Prvé dva týždne po nasťahovaní som vôbec nedokázala pracovať. Od rána do večera som chodila po izbách, premiestňovala veci, vymieňala obrazy, prenášala kvety, pozorovala predmety, ktoré sa mi na aktuálnom mieste akosi nezdali... Hovorila som si: „Ty si buď neobjavený bytový dizajnér, alebo čistý blázon.“ 

Čo s odstupom času hodnotíš ako najťažšie? Čo ti dalo najviac práce?

Pre mňa nebolo až také ťažké predstaviť si, ako ho chcem mať zariadený. Najťažšie bolo zmieriť sa s tým, že to nebude do sekundy také, aké to vidím v hlave. Že ten pekný stôl treba ísť ešte kúpiť, poličku navŕtať, ružovú deku najprv objaviť v obchode... 

Čo ťa v bývaní a zariaďovaní najviac inšpiruje?

Keďže pracujem z domu, pri zariaďovaní priestoru dbám, aby som sa v ňom dobre cítila, aby ma podvedome inšpiroval. Potrebujem v ňom fungovať celý deň bez toho, aby ma omrzel. Preto priestor rada rozčleňujem na oddychovú, pracovnú a voľnočasovú časť. So samotným zariaďovaním je to ako s kreslením. Viem napríklad, že v obývačke chcem sivý gauč a knižnicu – to je čosi ako základná kresba. K nej postupne „dokresľujem“ ostatné doplnky. Dolaďujem ich na základe farebnosti, veľkosti, tvaru, funkčnosti. Je to veľmi zaujímavý proces. Nedá sa na ňom nič preskočiť ani urýchliť. Niekedy trpezlivo čakám aj celé týždne, kým prídem na to, kde má stáť hoci aj malý kovový svietnik.

Je nejaké miesto v byte, na ktoré si pyšná obzvlášť?

Ani nie tak pyšná, ako som hrdá na to, že sa mi doposiaľ do každého prenájmu podarilo exportovať esenciu svojej detskej izby .-). Neviem, ako to robím, no môj byt asi nikdy nebude vyzerať celkom dospelácky, ale baví ma to. Teší ma, že je vo mne ešte stále kúsok bytosti, ktorou som bola v desiatich rokoch. 

Byt patrí k starším stavbám Ružinova, je z obdobia, keď boli byty riešené veľkorysejšie než súčasné novostavby. Vidieť to na priestranných izbách s vyššími stropmi, širokej chodbe alebo na veľkej lodžii.

Máš v byte aj nejaké svoje obľúbené miestečko?

Keďže je náš byt rozčlenený na menšie zóny, v každej z nich robím najradšej čosi iné. V žltom kresle najradšej raňajkujem, premýšľam a čítam. Za stolom v ateliéri najradšej tvorím, pracujem a snívam. Gauč v obývačke vie byť reprezentatívne miesto pre návštevy, no počas filmových maratónov sa mení na obrovské letisko s kopou vankúšov (a omrviniek :-)). Balkón a lodžiu sme ešte nestihli vyskúšať, no keď ich na jar prepneme na letný „mód“, myslím, že oželiem svoje obľúbené kreslo a s radosťou sa naraňajkujem na čerstvom vzduchu. 

A na záver ešte otázka... 

Koľko ľudí tu býva?

Bývam tu s priateľom. No občas mám pocit, že aj s ďalšími troma susedmi, pretože steny sú veľmi tenké :-). 

text: Michaela Donauerová v spolupráci s Tinou Minorovou
foto: Miro Pochyba
zdroj: časopis Tvorivé bývanie

Tagy:
byty interiérový dizajn byty v Bratislave rekonštrukcie bytov

Mohlo by vás tiež zaujímať:

Foto dňa

Veľkú borovicu na pozemku nevyrúbali, ale dom postavili okolo nej

Najnovšie knihy a časopisy

Najnovšie príspevky