Prestavba rodinného domu v Ebelsbergu
Túto prestavbu v mestskej časti tretieho najväčšieho rakúskeho mesta Linz možno prirovnať k rozhovoru tolerantných osôb – hodnotiace klišé je posledné, čo ich zaujíma. Túto vilku viedensko-linecký ateliér x architekten nechcel prerábať, ale pochopiť a doplniť.
Majitelia si vilku vyhliadli, a treba povedať, že v inom prostredí by bola azda až fádna. Nie však v tejto príjemne zvlnenej záhrade so starými stromami a odrastenou magnóliou Soulangovou, ktoré sa malebne košatia na trávniku. Majitelia sa podujali na investíciu aj napriek tomu, že pri novostavbe mohla byť značne menšia.
Nažívanie v porozumení
Charakteristické je, že si nechali aj starý kovaný plot. Prestavbou chceli, prirodzene, zabezpečiť súčasné štandardy bývania a hospodárneho nakladania s energiou, ako aj zväčšiť obytnú plochu. To všetko sa oproti času vzniku – druhej Rakúskej republiky (na bránke je letopočet 1955) podstatne zmenilo. Terajšie parametre (zastavaná plocha 215 štvorcových metrov, plocha podlažia 180 štvorcových metrov) zodpovedajú súčasnej predstave o komfortnom bývaní. Novým projektom sa zjednodušil pôdorys – na prízemí vznikol jednotný kuchynský, stolovací a spoločenský priestor, stavbu dôkladne izolovali, vymenili okná – ich rozvrhnutie však zachovali a zväčšili iba výrezy, najmä v obývacom priestore. Vďaka tomu je vnímanie okolitej prírody v starých múroch rovnako intenzívne ako v novej časti za sklenými stenami. Cez odsúvacie dvere sa vchádza na terasu, ktorá sa z viacerých hľadísk stala ťažiskom domu. Výrazne zväčšili jedálenské okno, na ktorého širokom parapete sa dá odpočívať.
177716 |
177718 |
Pôvodný dom so strmou sedlovou strechou od ulice aj v očiach starousadlíkov určite pôsobí v podstate ako vždy. Ako najnápadnejšiu zmenu možno zaregistrovali odstránenie veľkého balkóna na východnom štítovom múre. Keď sa prichádza k domu od novostavby, prezentuje sa ako dokomponovaný prvok, ako napovedá šikmina priečelia očividne nadväzujúca na sklon strechy. Možno prekvapí sklená bočná stena prístavby, za ktorou je fitnes a, napodiv, dvojgaráž, ktorá tu teda rozhodne nie je obligátnou stiesňujúcou kuticou. Zaberá celú novú časť suterénu, približne rovnako veľkú ako pôvodné podzemné priestory.
Ak v mimoriadne decentnom susedstve prístavba priťahuje pohľady, nie je to azda ani tak tvarmi, ako patinovanými fasádovými kazetami z ocele Cor-Ten. Vyzerajú ako hrdzavé, je to však vrstva dokonale chrániaca proti korózii. Kovové fasádne plášte, kazety alebo lamely z hliníka, medi a pozinkovanej alebo práve z tejto špecifickej ocele, nízko legovanej meďou a chrómom, síce nájdeme občas aj u nás, je však pravda, že častejšie ich používajú v Škandinávii. V strednej Európe teda naďalej vzbudzujú pozornosť. Z opačnej strany nový objekt už jednoznačne dominuje. Nielenže budovu obopína terasa na pomerne vysokom sokli, ale zastrešenie terasy je také masívne a má taký sklon, že v bližších pohľadoch zo záhrady starý dom zakrýva.
Vstup s výhľadom
Aj po prestavbe sa do domu vstupuje z uličnej strany, avšak z novej časti. Na mieste pôvodného vchodu so strieškou a typickými dobovými, nahor sa rozširujúcimi bočnými múrikmi vznikol presklený prízemný arkierik – pravouhlá interpretácia zo skla a načierno natretého kovu klasického bay window – aj s neodmysliteľnou zimnou záhradou. Vedľa nej pribudlo v podobnom duchu vysoké okno do kuchyne. V novom krídle je aj pracovno-rekreačná alebo, ako hovoria majitelia, wellness zóna. Najväčší priestor je venovaný fitnes; na fotografiách to ešte nevidieť, dnes je však zariadený tak, že ponúka posedenie s atraktívnym pohľadom na zeleň cez sklenú stenu – podľa pôvodnej koncepcie mal byť tesne vedľa terasy bazén. V podstate prázdny, biely vstupný priestor pôsobí ešte vzdušnejšie vďaka členeniu priestoru ľahkými skrinkovými zostavami, ktoré nesiahajú po strop. Pohľad nahor, na korunu statného buka cez pásový svetlík s čírym sklom popri obvodovom múre vytvára veľmi osobitú atmosféru. Z tohto priestoru sa vstupuje do jedálne v starej časti cez pôvodný, len v dolnej časti zväčšený otvor veľkého okna do záhrady v štýle picture window. Anglosaský detail sa zrejme majiteľom zapáčil a dali ho obnoviť na inom mieste v podobe spomínaného arkiera.
177720 |
 177719 |
Terasa ako izba
Pri pohľade na dlhú a z väčšej časti krytú terasu s podlahou farebne prispôsobenou interiéru a s efektným zabudovaným osvetlením sa nedá ubrániť pocitu, že patrí viac k obytnému priestoru ako k exteriéru. Tento pocit je zvlášť silný v časti pred pôvodnou stavbou, kde sa vnútorná línia terasy lomí a vzniká útulný „zasunutý“ priestor evokujúci patio. Z druhej strany je zákutie ohraničené pri nároží, kde sa končí zastrešenie a začína kvázi pergola, interpretovaná tromi oceľovými uholníkmi. V interiéri dominuje biela a červenohnedá; biely je kuchynský nábytok – zaujímavým riešením v kuchyni sú police a vedľajšia pracovná doska, ktoré možno prikryť roletou na diaľkové ovládanie a k dispozícii ostane len kuchynský ostrov, biela je kúpeľňa, ako aj steny v celom dome.
177722
Max Nirnberger
Komplementárnu farbu vytvárajú podlahy, drevené schodište vrátane nosných častí pri obvodovom múre od ulice. V exteriéri ju posilňuje najmä kovová patina na fasádovom obklade prístavby, ktorá je na fotografiách už v takmer konečnej tmavočervenohnedej farbe. Podobné obklady sú na zastrešení terasy, podlaha je z farebne zladeného betónu, ktorý použili aj na ploche pred garážou. Výrazným doplnkom podporujúcim túto farebnosť sú veľké kvetináče z pálenej hliny, ktoré sú umiestené pri vstupoch. Milieu terasy je farebne doladené pásom z hladeného betónu popri múre, ktorý nadväzuje na striebristú oceľovú pergolu. Pás rafinovane pokračuje vo vstupnom priestore a hoci je zrejmé, že zvýrazňuje smer pohybu po dome, predsa pôsobí trocha dráždivo a tajomne.
 177723 |
 177728 |
|
| Poschodie | Prízemie |
Článok bol uverejnený v časopise Môj dom.
