Vila s medeným plášťom

31.05.2011  |     

Každému sa nepošťastí vlastniť pozemok rovný ako mlat, najmä v Čechách. Dom vo svahu, o ktorom je reč, prinášal svojim majiteľom nemalé problémy. Preto sa rozhodli pre radikálnu zmenu – zbúrať ho a postaviť nový aj s viacerými bytmi. Strata časti súkromia ich priveľmi bolieť nemusela. Získali pohodlie moderného bývania, lepšie využiteľnú záhradu a k tomu veľmi originálnu architektúru.

Pavel Hnilička, hlavný autor návrhu, na terasovom dome znova v praxi dokázal, ako sa dá zahusťovať Praha na hraniciach mesta. Zároveň tiež dokázal nešíriť „sídliskovú kašu“, nedomyslenou zástavbou v okolí Prahy, ktorá núti obyvateľov dochádzať. Na pozemku s pôvodným rodinným domom navrhol dom so štyrmi bytmi. Časť domu, ktorú využívajú majitelia, je umiestnená na najvyšších dvoch poschodiach a svahovitý terén pod ňou je aj z ekonomickej stránky dobre využitý na ďalšie byty s pekným výhľadom. Maximálne využitie svahovitého terénu a originálnu podobu domu ocenila aj porota Grand Prix architektov, dom získal cenu v kategórii novostavba.

Stavba je podľa Pavla Hniličku pokračovaním čiernej skaly, na ktorej stojí: „Betón je vlastne tiež kameň, len v trocha pozmenenej podobe,“ vysvetľuje koncept architekt Hnilička. Dom akoby sedel na tejto skale. Na podstavci z betónu je posadená akási koruna, obložená medenými kazetami. Tie sú aj pred oknami a slúžia ako okenice. Pri zatvorených okeniciach vytvárajú súvislé pokrytie celej koruny medeným plášťom. Originálny architektonický prvok odlišuje dom na prvý pohľad od všetkých ostatných domov v širokom okolí. Je však nenápadne ukrytý v hustej zeleni košířsko-motolského parku a stojí až na konci slepej ulice, preto ho náhodný okoloidúci nemusí z hlavnej cesty zahliadnuť.

Viac experimentu

Medené kazety sa aj napriek svojej hmotnosti otvárajú ľahko, pomáha tomu švajčiarsky systém Hawa. Možno aj preto, že jeden z manželského páru vlastníkov košířskej vily má korene vo Švajčiarsku. Investorka pripúšťa, že inšpiráciu nachádzala v súčasnej architektúre Švajčiarska. „Malo to vplyv aj na náš výber architekta. Pavel Hnilička mal skúsenosti zo Švajčiarska, kde študoval, a tiež nás zaujalo to, že sa zameriava na mestskú výstavbu,“ hovorí investorka.

Majitelia netúžili po farbe medenej zliatiny, ktorá sa časom mení na zelenú, a keďže v súčasnosti si možno zvoliť aj farbu medi po procese oxidácie, ich medené kazety a okenice z hrdzavej hnedej pomaly prechádzajú do tmavej fialovej až čiernej. Medené panely slúžia ako okenice aj v ostatných bytoch s betónovou fasádou. Meď sa vtipne premietla aj do názvu firmy, ktorú si na realizáciu tohto terasového domu investori založili – Kuprum Development.

Meď a betón nenápadne dopĺňa zábradlie z ocele, schodisko z pozinkovaného plechu z vonkajšej strany domu a gabionové múry. Pergola na terase na prvom poschodí, po ktorej sa bude časom vinúť vinič, má (podľa želania architekta) tiež rovnakú podobu a je z rovnakého materiálu ako zábradlie. Dom by nevyzeral tak súčasne, keby majitelia nemali odvážneho ducha. „Pôvodne sme navrhovali tehly a drevo, investori si však priali niečo odvážnejšie, trocha viac experimentu,“ hovorí Pavel Hnilička. „Betón je surový materiál, ktorý pre mňa predstavuje opravdivosť. Keď sa doladí drevom, nepôsobí chladne.“ Aj medzinárodná porota Grand Prix architektov sa zhodla na tom, že „materiály aj detaily sú presné a racionálne, vyberané a hrejivé“.

Svetlo a priestor

Pohľadový betón sa dostal aj do interiéru majiteľov – v obývacej izbe a na chodbe. V spálňach ho pokryla vrstva štuku, v kúpeľniach hladký štuk (hladený) a naťahované umelé terazzo. Liate terazzo ako podlahová krytina je bežné. Ako obloženie sprchovacieho kúta (tzv. walk-in-shower, čo znamená na rovnakej úrovni s podlahou) však pôsobí netradične. Dôležité je povedať, že v kombinácii so sklenenými stenami sprchového kúta vyzerá veľmi elegantne. Terazzo je čierne, bez škár a výrazne menej zrnité ako pri podlahách. „Na rozdiel od obkladačiek nie je náročné na údržbu,“ opisuje praktickú stránku tohto dizajnového prvku pani domu.

Netradičná je aj výška dverí všetkých izieb. Bezfalcové dvere majú výšku 2,2 m. Majitelia zjavne nemajú v láske tesné priestory a nedostatok svetla. Azda aj preto sú okná aj v kúpeľni a šatni, kým v typizovanej zástavbe sa s nimi nestretneme. Prirodzené svetlo, dopadajúce cez veľký svetlík na schodisko, vytvára po daždi na betónovej stene zaujímavé obrazce.

 

Majitelia využili súčasné možnosti zvoliť si farbu medi po procese oxidácie, a preto sú ich medené obklady a okenice  hrdzavej hnedej farby postupne prechádzajúcej do tmavej fialovej až čiernej. Pohľadový betón sa objavuje aj v interiéri bytu majiteľov. Svoje miesto má v obývacej izbe, kuchyni a na chodbe.

 

Rodina novostavbou síce prišla o časť záhrady, no záhrada so sklonom štyridsaťpäť stupňov sa nedala prakticky využívať. Vhodnejšie sa im pozdávalo využiť svah na terasové byty. Do bytu majiteľov sa prichádza výťahom. Schodisko vedie len do spální a z úžitkových plôch uberá minimum miesta.

Teším sa na mach

Pôvodný dom ponúkal majiteľom sotva 150 m2 úžitkovej plochy. Veľkú časť domu však zaberalo schodisko, preto miestnosti neboli priestranné. K domu viedli navyše ďalšie dlhé bridlicové schody, čo majiteľom začalo znepríjemňovať život najmä po narodení detí. Skúsili to riešiť dokonca pomocou vlastnej lanovky. V novostavbe majú k dispozícii 260 m2 v mezonetovom vyhotovení. Do bytu sa prichádza výťahom, schodisko vedie len do spální a z úžitkových plôch uberá minimum miesta. Ďalšie byty majú jedno poschodie a plochu okolo 150 m2. Každý byt má k dispozícii pivnicu a garáž na prízemí. Celkovo tu vzniklo parkovanie pre osem vozidiel. Rodina novostavbou síce prišla o časť záhrady, lenže záhrada so sklonom 45° sa nedala prakticky využívať. Oslovili záhradného architekta Mikoláša Vavřína, ktorý im niekoľkými skúsenými ťahmi navrhol v zadnom trakte domu záhradu typu salla terrena. Časť svahu bola vybagrovaná a s nemalými nákladmi vznikla rovná zatrávnená plocha, zahryznutá do svahu kútom s krytým kozubom a posedením. Aj v záhrade prišli k slovu surové materiály. Terasy, ktoré obklopili kozubovú časť, držia múriky z plochých kameňov. Dlažba pred vstupom do bytov aj v protiľahlej kozubovej časti je z veľkých kvádrov kremenca s teplými farbami od žltej po hnedú – ideálneho pre bosé nohy. Všetky byty majú sčasti zazelenenú strešnú terasu aj s betónovými kvetináčmi na stromy, ktoré vyrastú len natoľko, aby príliš netienili. Už teraz, po necelom roku užívania, zeleň na terasách sľubne bujnie. „Som zvedavý, ako sa dom časom zazelená viničom či brečtanom a gabiony zarastú skalničkami. Dokonca sa budem tešiť, keď betón začne obrastať machom,“ konštatuje Pavel Hnilička.

 

Autor: Pavel Hnilička,
Petra Bláhová – Kandusová,
Veronika Hamšíková, Jan Dluhoš – hcA architekti
Spolupráca: Petr Tej, Tereza Janků, Helena Šonská
Investor: Kuprum Development, s. r. o.
Autor záhrady: Mikoláš Vavřín

ZDROJ: môj dom špeciál  JAGA GROUP, s.r.o.


Foto: archív hcA architekti;
Text: Iva Nachtmannová

Mohlo by vás tiež zaujímať:

Foto dňa

Ako sa snúbi škandinávsky štýl s anglickou klasikou?

Najnovšie knihy a časopisy

Tvorivé bývanie 6/2019 v predaji


26 tipov na sviatočné dekorácie




Predplatné

 

kúpiť v e-shope

 

 

 

Najnovšie príspevky