Malý biely byt na Malej Strane v Prahe

07.12.2010  |     

Necelých štyridsať štvorcových metrov, jedna mladá majiteľka a jeden architekt. Počty celkom jednoduché, čo však s takou malou plochou a neveľkým stavebným tímom urobiť? Na to, aby sa mladé bývanie stalo realitou, bolo potrebné pridať ešte zopár dobrých nápadov a dostatok budovateľského nadšenia. A keďže mladícke nerozvážnosti ostali v tomto prípade predo dvermi rekonštruovaného bytu, za nimi nás napokon čakal svieži a naozaj praktický dizajn.

Konečne sa dostávame k objektu našej tohtomesačnej návštevy. Kocháme sa čulým ruchom malebnej časti Prahy a ani nám veľmi neprekáža, že sme sa omylom previezli o dve zastávky. Zatiaľ čo s fotografom vyčkávame, kým nás do bytového domu na Malej Strane vpustí architekt Martin Sladký zo štúdia de.fakto, uvedomujem si, že aj keď pre náhodného návštevníka môže byť cudzinecký mumraj a zvoniace električky celkom príjemným osviežením, každodenná konfrontácia s rušnou ulicou určite nevyznieva až tak pozitívne.

Oboznámená s výmerou bytu sa navyše nemôžem zbaviť hororovej predstavy stiesneného tmavého priestoru s akustikou rockového klubu, v ktorom všadeprítomný škripot električiek supluje ráznu basgitaru…

Pri pohľade od francúzskeho okna majú majitelia celé svoje kráľovstvo ako na dlani, a sediac pri jedálenskom tuneli sa môžu nerušene kochať jeden druhým…

Anjelská biela bez hudobnej vložky

S obavami z temného brlohu v kútiku duše ostýchavo čakáme, kým nám architekt predstaví svoje dielo. Dvere sa konečne otvárajú a pozvoľna odhaľujú biely interiér, za ktorým si autor stojí – aj ladiacou snehobielou košeľou. S kabelkou pritlačenou k hrudi vchádzam do predsiene a očakávam, že električky každú chvíľu spustia svoj veľkolepý koncert. Hudobnej vložky v podobe kakofónie mestskej hromadnej dopravy sa však nedočkám. Keďže okná bytu smerujú do dvora, uši si na svoje neprišli. Oči však majú čo robiť. V rozpore s očakávaním sa snažia zvyknúť si na príliv jasného svetla. Rozum mi velí, že sme hosťami v malom byte, srdce sa však zdráha uveriť.

Nie je to iba prevažujúca biela, ktorá byt opticky nafúkla, za dojem vzdušnosti vďačí aj dômyselným úložným priestorom, s ktorými sa stretávame už v predsieni. Architekt Martin Sladký sa netají záľubou v navrhovaní malých bytov: „V princípe je to vlastne jednoduché. Vždy totiž ide o to isté – priestor opticky zväčšiť a zároveň vymyslieť, kam uložiť všetky veci.“ Okrem vstavaného nábytku, ktorý spolu so šatstvom dokáže ukryť aj rúrky vykurovania, uvažoval architekt aj o efektívnejšom členení bytu – pôvodnú murovanú priečku medzi spálňou a obývačkou nahradil posuvnými dverami, ktorými sa dá priestor podľa potreby a nálady kedykoľvek rozdeliť alebo spojiť. Namiesto pôvodného dvojizbového bytu s maličkými miestnosťami tak vznikol variabilný celistvý priestor, z ktorého sa môže kedykoľvek vyčleniť samostatná spálňa a obývačka. K dojmu priestrannosti prispieva aj to, že ani kuchyňa, ani predsieň nie sú od obývačky oddelené dverami. Členitý, avšak jednoliaty priestor tak s ľahkosťou plynie z jedného „zálivu“ do ďalšieho, od jednej funkcie k druhej.

Na pomerne členitom pôdoryse vznikol priestor, ktorý pôsobí jednotne, vzdušne, a napriek v skutočnosti malým rozmerom pomerne rozľahlo. Receptom je dôsledné zladenie zariadenia v každej jeho časti – či už ide o farebnosť, materiál, nábytok, alebo doplnky, architekt pracoval s celým bytom ako s jediným priestorom.
Posuvné dvere, ktoré nahradili pôvodnú murovanú priečku medzi spálňou a obývačkou, siahajú až po strop a pohybujú sa s ľahkosťou len v hornom závese, teda bez obligátnej koľajničky v podlahe, ktorá by vytvorila rušivý prvok v jednoliatej ploche.

Vzhľadom na rozmery bytu navrhol architekt takmer všetko zariadenie na mieru – len tak totiž bolo možné efektívne využiť každý jeho kubický centimeter. Okrem stoličiek Pedrali, svietidiel v obývačke a zariaďovacích predmetov v kúpeľni pochádza všetko z dielne štúdia de.fakto. „Keďže sme navrhli vlastný nábytok, mohli sme klientke garantovať perfektné zladenie celého interiéru aj krátke dodacie lehoty. Celú rekonštrukciu vrátane stavebných prác sme zvládli približne za tri mesiace,“ dodáva architekt.

Posuvné dvere oddeľujúce spálňu od obývačky sa dajú podľa potreby a okolností otvoriť či uzavrieť. Jednoduché biele roletky korešpondujú s čistotou interiéru a odvádzajú pozornosť od francúzskeho okna, ktoré na svoju rekonštrukciu ešte len čaká. Iba málo doplnkov a nábytku v tomto byte nie je dielom štúdia de.fakto. Lampa Makrosmos z IKEA je jedným z nich. Aby príliš nezasahovala do priestoru, musel architekt skrátiť tyč, na ktorej je zavesená.

Raňajky v tuneli

Spoločenskej časti bytu vládne biela farba, s ktorou kontrastujú skulpturálne poňaté čierne stoličky značky Pedrali. Nad všetkým bdie nekonfliktná sivá, ktorá sa objavuje na sedačke aj na plávajúcej podlahe so vzhľadom surovej ocele, a inak strohý interiér rafinovane oživuje dekoratívna stena za sedačkou. Celému priestoru potom dominujú dve svietidlá – solitérna stojacia lampa od návrhárky Anny Kozovej a závesné svietidlo Maskros z IKEA. „Sú to vlastne jediné dve viditeľné svietidlá, čo bol zámer. Na Aničku Kozovú padla voľba aj preto, že je to moja kamarátka, a svetlo z IKEA sa za tie peniaze jednoducho nedalo nekúpiť,“ smeje sa architekt. Jeho radosť z lacného nákupu neskalila ani skutočnosť, že musel trochu skrátiť tyč, na ktorej je svietidlo zavesené, a ani to, že po zostavení tienidla vytvoreného z drobných papierových kvetiniek mu ich zopár ostalo…

 

Želáte si raňajky v tuneli? Alebo chcete sledovať televíziu? Oboje je možné vďaka dômyselnému závesnému stolu z dielne ateliéru de.fakto. Spoločnosť mu robí variácia na tému starej dobrej pantonky s mužským a ženským aktom na pozadí. Lakovaný povrch skriniek odvádza pozornosť od rozmerov kuchynského kúta. Dekoratívna tapeta s bronzovým nádychom je jedinou veľkou ozdobou obytnej časti. Sekunduje jej stojacia lampa od Anny Kozovej. Celok len potvrdzuje staré známe pravidlo, že v malých bytoch by sa malo doplnkami šetriť.

Kým v podaní Edouarda Maneta sa raňajky chystali v tráve, tu si ich môžu domáci naaranžovať do akéhosi tunela, na konci ktorého budú nerušene pozorovať svojho partnera. Zabudované svetlo tunel pri raňajkách optimisticky rozjasní a vyčaruje príjemnú intímnu atmosféru aj pri neskorej večeri. Novodobú romantiku v podobe raňajok v tuneli umožňuje nezvyčajný závesný stolík – v jeho čelnej stene je miesto na televízor. Jedálenský stôl tak zároveň slúži aj ako televízny stolík, preto v ňom nemohli chýbať zásuvky na elektroinštaláciu, DVD prehrávač či skrinka na obľúbené filmy (vďaka plochosti diskov aj prehrávača sa podarilo všetko ukryť do jeho subtílnej konštrukcie). Tak ako je to pri nábytku typu dva v jednom obvyklé, aj tento stôl výrazne ušetril miesto, a najmä vyriešil problém – kam s televízorom. „Vo vzťahu medzi pohovkou a obrazovkou platia isté pravidlá. Dôležitá je napríklad symetria – mali by byť oproti sebe, aby ste nemuseli otáčať hlavu, keď chcete sledovať televíziu. V tomto byte by si však samostatný televízny stolík nárokoval miesto ideálne zároveň aj pre jedálenský stôl. Dilemu som vyriešil tak, že som jedálenskú aj televíznu zónu situoval do jedného priestoru.“

Kým jedna časť kuchynskej linky, priliehajúca k stene, vytvára pracovnú plochu s drezom, varnou doskou a zabudovanou umývačkou riadu, druhú, situovanú oproti nej, tvorí veľký odkladací priestor, v ktorom sa našlo miesto aj na vstavanú mikrovlnku, rúru na pečenie a chladničku s mrazničkou. Hoci je táto časť linky pomerne robustná, vďaka lesklému bielemu povrchu a jednoduchému tvaru pôsobí skôr ako kus nábytku vybiehajúci do priestoru než ako deliaca stena.

Mladistvé poňatie interiéru zdôrazňuje dvojica stoličiek HIM & HER, ktoré stavili na tvar obľúbených pantoniek. Dodávajú mu však rukolapný ľudský rozmer v podobe duálneho – mužského a ženského – princípu. Návrhár Fabio Novembre chcel docieliť sexuálne napätie, ktoré sa objaví až pri pohľade na kľačiacu siluetu, zozadu podopierajúcu konštrukciu stoličky. Predná, nevinná časť pritom ostáva verná osvedčenému štyridsaťročnému tvarovaniu Vernera Pantona, ktorý bol pre dizajnéra vzorom.

Dômyselné úložné priestory pokračujú aj v spálni. Vstavaná skriňa, ktorá zaberá takmer celú stenu oproti posuvným dverám, zrastá s čelom postele a vytvára s ňou jeden kompaktný celok.

Od stoličiek s mladým dizajnom je len krôčik k premysleným ťahom v kuchyni. Rovnako ako v predsieni, aj tu dostalo dôveru biele lamino, ktoré tvorí povrch kuchynskej linky so vstavanými spotrebičmi. Úlohou jednoliatych lesklých plôch je aj tu vytvoriť ilúziu väčšieho priestoru. Každý štvorcový centimeter minimalisticky dimenzovaného kuchynského kúta je pritom bezo zvyšku využitý, miesto sa našlo dokonca aj na maskovaný sušiak utierok, ktorý šikovne vypĺňa priestor medzi skrinkami.

 

V celom byte okrem kúpeľne je položená veľkoformátová plávajúca podlaha Parador s oceľovým vzhľadom, ktorá vhodne dopĺňa prevažujúcu bielu. Jednoliata plocha podlahy je jedným zo spoľahlivých trikov, ktoré dokážu aj pri členitom pôdoryse vytvoriť dojem celistvého priestoru. Priehľad posuvnými dverami zo spálne smerom do obývačky. Závesné svietidlo z obchodného domu IKEA a stojacia lampa od Anny Kozovej sú vlastne jedinými viditeľnými svietidlami v byte. Prvé zaujalo architekta Sladkého nízkymi nákladmi, druhé ho očarilo „kamarátskym“ dizajnom.

 

Otvoriť alebo uzavrieť?

V pôvodnej dispozícii oddeľovala obývačku a spálňu pevná priečka. Výsledkom bolo, že sa dvere otvárali až kamsi do polovice postele. „Dal som si jednoduché predsavzatie – aby sa aj na 36 štvorcových metroch dalo skutočne žiť,“ hovorí Martin Sladký. „Bol som si pritom vedomý toho, že navrhujem byt pre jedného či dvoch ľudí; aj preto som volil posuvné steny, ktoré pri takom malom počte užívateľov umožnili úplne dostačujúce riešenie.“ Nič tak nebráni tomu, aby si domáci podľa nálady dopriali otvorený priestor či intímne súkromie. A prípadné hádky môžu riešiť ako v divadle – postavia si kulisy z posuvných dverí.

 

Optické triky s cieľom zväčšiť malý priestor majú v tomto byte zelenú. Na víťaznom ťažení sa v tomto prípade podieľali veľké zrkadlo, sklenené dvere a strop kúpeľne z barisola. Každej žene určite urobia radosť dômyselné kúpeľňové skrinky, do ktorých sa zmestia všetky dôležité drobnosti. Miesto na jednu našiel architekt aj nad splachovacou nádržkou.

Dômyselné úložné priestory neskončili predsieňou, ale pokračujú aj v spálni. Namiesto nočných stolíkov po bokoch tu využívajú čelo postele – medzi kvádrami očalúnenými bielou kožou vnikli niky, do ktorých si možno položiť pohár s vodou alebo rozčítanú knihu. Čelo manželskej postele plynulo prechádza do vstavanej skrine, ktorá pokrýva celú steny. Spálňa tak pôsobí dojmom jedného kusu dizajnového nábytku. A ani tu nechýba čierny akcent – štylizovaný ornament namaľovaný na stene znázorňuje imaginárny luster.

Keďže sa miesto na práčku našlo v predsieni, mohol architekt venovať sprchovaciemu kútu pomerne veľkú plochu. Vďaka jednoduchej čírej zástene a bezbariérovému prístupu tu dojem stiesnenosti nemá nijakú šancu.

Architekt splnil svoje predsavzatie a celý byt navrhol tak, aby sa tu maximálne pohodlne cítili maximálne dvaja ľudia. Kúpeľňa a toaleta sa tak v novej dispozícii spojili do harmonického zväzku, ktorého výsledkom je opäť ušetrené miesto. Ľahkosť priestoru zvýrazňuje bezbariérový sprchovací kút naozaj slušných rozmerov a podhľad vytvorený z barisola, vďaka ktorému podľahnete klamu, že do kúpeľne prúdi denné svetlo. A ani tu nezanedbal architekt riešenie úložných priestorov – jednu skrinku na hygienické potreby ukryl za zrkadlo nad umývadlom, ďalšej našiel miesto nad WC misou.

Späť do reality

Na začiatku vydarenej rekonštrukcie bolo dedičstvo po babičke a jedna mladá slečna, ktorá sa s dôverou obrátila na architekta a nechala mu pri vytváraní interiéru voľné ruky. Výsledok nám pripomenul, že veľké činy sa dajú robiť aj na malom priestore. Obklopení pokojnou vyváženosťou malého bieleho bytu sme opäť pripravení vrhnúť sa do ruchu ulíc kdesi pod nami. Sme radi, že dopoludňajší kakofonický koncert v preplnenom tmavom klube sa tentoraz nekonal…

 

Ateliér de.fakto tvorí tím architektov, dizajnérov a projektantov vedený Martinom Sladkým. Ich prácu charakterizuje kreatívny prístup, originálne riešenia a úzka spolupráca s klientom. Štúdio sa zaoberá celým spektrom architektonického servisu stavieb vo všetkých fázach od návrhu cez projektovú dokumentáciu a autorský dozor až po spoluprácu s klientom po dokončení diela. Od roku 2001 má za sebou realizácie desiatok súkromných aj komerčných interiérov.


Foto: Dano Veselský;
Text: Zuzana Hošková Zodpovedná redaktorka: Jana Veselská
Zdroj: časopis Môj dom JAGA GROUP

Mohlo by vás tiež zaujímať:

Foto dňa

Vidiecke bývanie plné slnka a pohody: Čo sa stane, keď časť strechy otvoríte slnku?

Najnovšie knihy a časopisy

Najnovšie príspevky