Všetko v jednom priestore

12.01.2006  |     

Starý byt sa zmenil na nepoznanie. Omladol a zároveň sa akoby zázrakom zväčšil. Energický majiteľ mal totiž jasný cieľ a aj v škaredej húsenici dokázal rozpoznať budúceho motýľa. „Najdôležitejšie pre mňa bolo vytvoriť v byte jeden veľký priestor, v ktorom by som mohol pracovať aj odpočívať. Doma trávim podstatnú časť dňa a chcel som sa tu cítiť dobre a pohodlne.“

V byte som sa bola pozrieť ešte pred tým, ako ho noví majitelia začali rekonštruovať. Pripadal mi pomerne malý, ale vôbec som sa v ňom nevedela zorientovať. Ako u svišťov – chodbičky a komôrky, odbočky, zákruty a priechody. Z jednej miestnosti sa prechádzalo do druhej a všade bolo viac dverí, než je zdravé. Veľmi ma zaujímalo, čo sa mladému energickému majiteľovi podarí z bytu vykresať. Zdalo sa, že presne vie, čo chce.

Čo bolo, bolo

Pôvodne bola hneď za vchodovými dverami do bytu pomerne dlhá uzavretá chodba. Z nej viedli dvere do kuchyne, záchodu, izby a kúpeľne. Veľmi nepraktické bolo, že do zadnej izby sa dalo dostať len cez niektorú miestnosť – buď cez kúpeľňu, alebo cez prednú izbu. Asi najtragickejším miestom celého bytu bola malá a navyše priechodná kúpeľňa, obložená robustnou tmavohnedou keramikou.

Prestavba alebo prebúranie

Byt však zmenil majiteľov a mladej dvojici chodbičky a brlôžky vonkoncom nevyhovovali. Chceli viac miesta a viac svetla. A tak jedného pekného rána nastúpilo sedem chlapov a pustili sa do búrania. Na radikálnu rekonštrukciu si noví majitelia vyhradili tri týždne a fáza deštrukcie išla malej stavebnej firme naozaj od ruky.

Pretože noví majitelia chceli byt zbaviť zbytočných stien a presvetliť, možno by sa ich rekonštrukcia nemala nazývať prestavbou (od slova stavať), ale skôr prebúraním (od slova búrať). Zbúraním niekoľkých priečok vznikol na mieste izby, kúpeľne a časti chodby pomerne veľký priestor, ktorý by mal poskytnúť dostatok miesta na všetko, čo človek cez deň v byte potrebuje – mal by byť obývačkou, kuchyňou aj jedálňou, malo by tu byť miesto na prácu, stretnutia s priateľmi aj odpočinok.



Radikálnou zmenou k lepšiemu bolo aj premiestnenie kúpeľne, ktorá sa „presťahovala“ do bývalej kuchyne. Obe potrebujú prívod vody a odpad, a tak bola možná ich výmena. Obmedzením bol len plyn, ktorého prekládka môže spôsobiť isté komplikácie, ale v tomto prípade ho na varenie nehodlali používať – zvolili si elektrickú varnú dosku aj rúru –, a tak nijaké problémy nevznikli. Výmenou miesta získali kuchyňa aj kúpeľňa. V oboch miestnostiach je viac svetla a miesta a tá prvá sa dostala priamo do centra diania a bývania.

Z húsenice motýľ

Po rekonštrukcii je dojem z bytu presne opačný ako pred ňou – na mieste uzavretých kamrlíkov a chodbičiek vznikol veľký otvorený a svetlý priestor. Vstupnú chodbu už človek ani nevníma ako chodbu, pretože je oveľa kratšia a otvára sa do širokého obytného priestoru. Ten plní vďaka logickému usporiadaniu nábytku hneď niekoľko funkcií – jeden kút je venovaný vareniu, druhý odpočinku a tretí práci. „Pracujem doma, takže keď ráno prídem do obývačky, som vlastne zároveň v práci. Pri rekonštrukcii bolo pre mňa najdôležitejšie vytvoriť jeden veľký priestor, v ktorom môžem pracovať aj odpočívať. Hlavne aby som sa cítil dobre a pohodlne, pretože tu trávim podstatnú časť dňa,“ hovorí o cieli aj dôvode rekonštrukcie domáci pán.

Priestrannej obytnej miestnosti dominuje žiarivočervená stena. Pri nej je pracovné miesto s notebookom, oproti zas pohodlná sedačka zo svetlej kože. „Červená je vraj agresívna farba, ale na mňa pôsobí priaznivo,“ zdôvodňuje voľbu farebnosti majiteľ. Namiesto klasického televízora je na červenej stene plátno, na ktoré sa premieta obraz z videoprojektora. (Podmienkou dokonalého obrazu je dokonalé zatemnenie, preto sú na oknách vnútorné žalúzie aj vonkajšie rolety.) V celom priestore nenájdete nijaký zbytočný nábytok, nijaké „obývačkové zostavy“ ani veľké skrine. Všetko potrebné sa totiž zmestí do dvoch priestranných šatníkov v spálni. Vďaka svetlým živým farbám a minimu nábytku pôsobí obývačka mimoriadne priestranne a optimisticky. Človek má pocit, že by sa tu dalo tancovať.

Kúpeľňa

Nová kúpeľňa je naozaj príjemná miestnosť a na rozdiel od tej pôvodnej vyjadruje už svojou farebnosťou a zariadením kladný vzťah k vode a hygiene. Je to presne ten typ kúpeľne, v ktorej si môže človek z praktickej očisty a zušľachtenia tela urobiť zároveň zážitok povznášajúci ducha. „Poobede okolo štvrtej svieti slnko priamo do vane a to je paráda. Aj keď som sa vlastne v tom čase do vane ešte nedostal (smiech). Odkedy máme sprchovací kút, už sa len sprchujeme. Aj farba stien sa zmení, keď sem zasvieti slnko,“ s nadšením vysvetľuje domáci pán. „Pôvodne sme chceli umiestniť do rohu poloblúkový sprchovací kút so sklenenými stenami, ale nakoniec sme si vybrali sklobetón.

Je veľmi elegantný, ľahko sa čistí a stál nás asi tretinu toho, čo pôvodne plánovaný sprchovací kút.“ Originálna drevená stena, pri ktorej stojí umývadlo, ukrýva miesto na uteráky a župany (sú poruke pri vystupovaní zo sprchovacieho kúta), aj odkladací priestor na špinavú bielizeň a kozmetiku. Tomu sa hovorí spojiť pekné s užitočným.

Na mieste bývalej špajze je akási minipráčovňa, v ktorej je za dverami decentne ukrytá nielen práčka, ale aj sklad chemikálií. Zmestia sa sem pracie prášky a čistidlá, nejaké to náradie... jednoducho veci, ktoré sa v domácnosti zídu, ale väčšinou sa v byte ťažko hľadá vhodné miesto na ich uloženie.

Podlahy

Byt je v starom dome a drevené podlahy tu boli urobené tradične – na strop sa uložili trámy a medzi ne sa nasypala stavebná sutina (niekde sa dávala aj škvara). Na trámoch bol záklop z dosiek a na tie sa priklincovali drevené vlysky (ľudovo nazývané aj parkety). Takáto drevená podlaha bola síce pružná, ale pri každom kroku sa z nej škárami dostávali do miestnosti špina a roztoče. Obyvatelia potom len hromžili na prach a bojovali s alergiami. Za vhodných podmienok si pod vrchnou drevenou vrstvou mohla nájsť útočisko aj chrobač a iné, nie veľmi obľúbené domáce zvieratká, vo vlhších, napr. prízemných bytoch sa v takejto podlahe dobre darí aj hubám a... myslím, že už netreba pokračovať. Radikálna rekonštrukcia podláh – aj keď neplánovaná – bola bez diskusií.

Nášľapnú vrstvu pritom zachovali v takom rozsahu, ako len bolo možné. Pôvodné bukové vlysky vybrali, nalepili na vyrovnaný podklad (samonivelizačnú hmotu) a prebrúsili. Parkety už majú niečo za sebou a tak, hoci sú z poctivého dreva a zvrchu dôkladne zbrúsené, na okrajoch niekde vidno tmavé fľaky – tie sa však nedali odhaliť pred uložením a zbrúsením parkiet. Aj keď nerovnorodú farebnosť možno odstrániť chemickým bielením, toto riešenie majiteľom bytu nevyhovovalo. Všetky parkety tak síce získajú rovnakú farbu, ale stratia svoju prirodzenú rôznorodosť. A na podlahe z prírodného dreva je pekné práve to, že každá parketa je iná, má svoju kresbu aj vlastnú farebnosť.

Zima, zima, teplo, teplo...

Byty na prízemí a na poslednom poschodí sú najväčšou plochou v styku s exteriérom, a tak sa najviac ochladzujú (alebo prehrievajú). Zrekonštruovaný byt je priamo pod krovom, ale podkrovie je neobývané, takže izoluje omnoho menej než obývaný priestor a v byte sa prejavuje efekt okraja – v zime je tu zima, v lete zas priveľmi teplo. „Ľutujem, že sme si nedali urobiť samostatné kúrenie. Pôvodne som si myslel, že na najvyššom poschodí bude najteplejšie, ale to je len čiastočná pravda. Najteplejšie tu je, ale len v lete. V zime je tu najchladnejšie. Keď mrzne, tú zimu zhora cítiť v celom byte. Keby sme mali vlastné kúrenie, kúrili by sme vtedy, keď chceme, a toľko, koľko potrebujeme. Keď už sa tu búralo, mohol sa osadiť aj kotol, ale jednak sme si tento problém neuvedomili, pretože sme tu predtým nebývali, a jednak nebolo dosť času na vybavenie všetkého potrebného.“ Ďalšou možnosťou, ako vyriešiť problém so zimou a s prehrievaním, je zatepliť strop (respektíve podlahu podkrovia), čo je však pomerne nákladné, alebo počkať, kým si podkrovie niekto adaptuje na bývanie.

Vďaka juhozápadnej orientácii okien je tu v lete popoludní poriadna horúčava, preto si noví majitelia nechali nainštalovať nástennú klimatizáciu. Pri jej používaní však treba byť opatrný, pretože veľké teplotné rozdiely medzi klimatizovanou miestnosťou a exteriérom (alebo neklimatizovanými priestormi) pôsobia na človeka veľmi nepriaznivo. „Klíma sa montovala, až keď bol celý byt hotový. Už sa nám nechcelo absolvovať ďalšie búranie, tak sa vedenia ťahali po povrchu a len sa obložili. Ale teraz nám to prekáža, mohli sme ich dať radšej zabudovať.“

V rekordnom čase

Aj keď sa mi vzhľadom na rozsah prestavby zdal termín tri týždne naozaj krkolomný, predsa len sa ho podarilo majiteľom (a najmä stavebnej firme) dodržať. Za ten čas dokončili hrubú rekonštrukciu – vybúrali a prestavali všetky priečky, urobili vodo- a elektroinštalácie, omietky, podlahy a obklady. Takmer hotové boli aj kúpeľňa a záchod (len sprchovací kút a nábytkový prvok s umývadlom sa dorábali neskôr). Potom ostalo už len nakúpiť nábytok a zariadenie a dokončiť niekoľko detailov. Zabudovať to, čo už bolo nakúpené, nebol problém, väčšie komplikácie nastali až pri zariaďovaní nábytkom a dokončovaní. Pri objednávke dohodnutý termín dodania tri až štyri týždne sa neraz natiahol na dva až tri mesiace. A vysoké zálohy ostávali blokované vo firme aj napriek nesplnenému záväzku. „Zdá sa, že rekonštrukcia aj zariaďovanie idú zo začiatku omnoho ľahšie a rýchlejšie. Keď sa všetko blíži k dokončeniu, posledné drobnosti sa dolaďujú čoraz ťažšie. Napríklad vešiak do predsiene vyberáme už poriadne dlho a stále sa nevieme rozhodnúť. Malo by to byť niečo zaujímavé, pretože to je prvé, čo v byte uvidíte.“

Z pohľadu stavebníka

„S odstupom času si myslím, že rekonštrukcia prebehla v podstate podľa našich predstáv. Samozrejme, prestavba bytu nie je kúpa televízora, ktorý si prinesiete z obchodu domov, strčíte do zástrčky a hotovo. Treba to brať ako stavbu. Aj tu sa počas práce objavili také veci, ktoré človek nemohol predpokladať. Napríklad to, v akom stave boli podlahy. Pôvodne som si myslel, že parkety sa prebrúsia, prelakujú a hotovo, ale keď ich začali pri búraní múrov rozoberať a videli sme tých pätnásť centimetrov špiny pod povrchom... To sa nedalo nechať tak. Radšej sme všetky podlahy vybrali a spravili nanovo. Ale všetko sa vyriešilo. Keď sa stavia, tak záleží na tom, ako sa k tomu človek postaví.

Nakoniec všetko dobre dopadlo, ani susedia sa veľmi nehnevali. Pravda je, že sme na nich brali ohľad – robilo sa maximálne do piatej, aby sme ich večer nerušili hlukom, po práci sa vždy všetko upratalo a umyli sa schody. No, prežili sme to, aj susedia nás zdravia...“

Kritika do vlastných radov

„Čo sa nepodarilo? Skutočne mi prekážajú asi len praskliny nad dverami do spálne. Zrejme to spôsobila výmena zárubní – po vysadení starej zárubne sa tehlové murivo nad ňou asi uvoľnilo a teraz pracuje. Možno bolo treba priečku rozobrať a tehly znova spojiť maltou, ale kto to mohol predpokladať a kto by to robil, keď nemusí? Stále dookola sa praskliny opravujú a vždy znova stena popraská, nepomáhajú ani sieťky pod omietkou, ani silikón. Ostáva ešte vyskúšať pružné omietky.

Keby som robil rekonštrukciu bytu ešte raz, asi by som sa lepšie pripravil. Tu ale muselo ísť všetko veľmi rýchlo, pretože sme nemali kde bývať. Napríklad výmena okien a dverí neboli logisticky celkom zvládnuté,“ priznáva domáci pán. „Výsledok je fajn, len cesta k nemu mohla byť jednoduchšia. Ale to už je daň rýchlej rekonštrukcii.“ Okná sa menili veľmi neskoro – až keď bolo všetko ostatné hotové. S odstránením starých okien bolo spojené aj búranie muriva a s osádzaním nových drevených eurookien zas murovanie, čo samozrejme, znamenalo ďalšiu várku prachu a špiny v už takmer dokončenom byte.

„Ani s dverami som to nemal úplne premyslené. Nechal som pôvodný záchod aj s dverným otvorom, ale neuvedomil som si, že má atypický rozmer a ostenie. Starému otvoru sa museli prispôsobiť nielen nové dvere do záchoda, ale aj dvere susediacej kúpeľne – pretože sú tesne vedľa seba, mali by byť rovnaké. Takže sa nakoniec museli všetky dvere robiť na mieru. Keby som bol premýšľal a rekonštrukciu plánoval dlhšie dopredu, asi by som to urobil tak, aby sa dali použiť typizované prvky, ktoré sú oveľa lacnejšie. Ešteže som zohnal šikovných stolárov, ktorí neboli priveľmi drahí.“

Celá rekonštrukcia stála približne 400-tisíc korún (bez nábytku a zariadenia, započítané sú len zabudované veci). „Samozrejme, dalo by sa to urobiť aj lacnejšie, aj drahšie – všetko závisí od materiálov, ktoré si vyberiete,“ dodáva majiteľ bytu.

Technické údaje

Realizácia stavebných prác: O. K. Stav, s. r. o.
Kuchynská linka a nábytok: firma Luhos,
www.drevomade.sk
Okná a dvere: Molly plus, s. r. o., Vozokany
Vstavané šatníky: Viador
Sanitárna keramika: umývadlo Hatria, vaňa RIHO, JOPA
Batérie: Faris, Salvar
Obklady a dlažby: JOPA


Foto: Soňa Sadloňová a red.
Zdroj: Erika Kuhnová

Mohlo by vás tiež zaujímať:

Foto dňa

Prízemný drevodom s peknou záhradou vo vtáčom koridore neďaleko Trnavy

Najnovšie knihy a časopisy

Najnovšie príspevky