Podľa čoho vybrať sprchovaciu vaničku do kúpeľne
Pri výbere sprchovacej vaničky by ste mali dobre zvážiť jej tvar a veľkosť, aby perfektne ladila s rozmermi vašej kúpeľne. Zamyslieť sa treba aj nad spôsobom osadenia – vanička na úrovni podlahy vyzerá síce efektne, ale najmä pri rekonštrukciách môže byť poriadne tvrdým technickým orieškom. A hlavu vám môžu zamotať aj rôzne materiály.
Práve od rozhodnutia pre konkrétny materiál je dobré začať. V ponuke sú sprchovacie vaničky zo smaltovanej ocele, akrylátu, takzvaného liateho kameňa a keramiky – každý z týchto materiálov má pritom svoje prirodzené prednosti, ale aj nevýhody.
Elegantný a nezničiteľný smalt
Veľmi odolné a efektné sú sprchovacie vaničky zo smaltovaného plechu – pri jeho výrobe sa na oceľový základ nanesú podobné suroviny, aké sa používajú aj pri výrobe skla, a pri teplote okolo 850 °C sa roztavia. Vznikne tak sklovitý povlak, ktorý s kovom vytvorí odolné spojenie na molekulárnej báze. Lesklý a hladký smalt je pritom nielen pekný, ale aj hygienický, odolný a praktický. Na povrchu bez pórov a s tvrdosťou skla sa neusádzajú nečistoty ani mikroorganizmy a len tak ľahko ho nepoškriabete. Odoláva nielen hrubšiemu zaobchádzaniu, ale aj rôznym chemikáliám, navyše sa ľahko udržiava – stačí mäkká vlhká handra a leskne sa ako nový. Zo smaltovaného plechu sa vyrábajú naozaj elegantné sprchovacie vaničky – určené na zabudovanie na úrovni podlahy, s veľkorysými rozmermi, dômyselne riešeným odtokom, vkusnou protišmykovou úpravou… K výhodám tohto materiálu patrí aj široká škála farieb – nemusíte byť teda verní len bielej kúpeľňovej klasike a vaničku môžete farebne zladiť napríklad s okolitou dlažbou.
Podstatná je hrúbka
Zabudnite na socialistické vane s odpadávajúcimi kúskami smaltu a drsným nevyčistiteľným povrchom. Okrem zloženia smaltu je receptom na úspech aj pomer hrúbok oceľového plechu a smaltu na jeho povrchu – oceľový plech by mal byť dostatočne hrubý, aby sa pri zaťažení deformoval len minimálne, vrstva smaltu čo najtenšia, aby si zachovala čo najväčšiu pružnosť (podobnú, ako majú sklené vlákna) a dokázala tak prípadným deformáciám odolať bez poškodenia.
Hrúbka je však dôležitým parametrom aj pri ďalšom materiáli – akryláte.
Smaltovaná oceľ
Plusy
• Hygienické vlastnosti
• Odolnosť proti chemikáliám aj abrazívam
• Široká škála farieb
• Nadštandardné rozmery
• Možnosť osadiť na úroveň podlahy
• Elegantný vzhľad
• Vzhľadom aj farbou perfektne ladia s kúpeľňovou keramikou.
Mínusy
• Vyššia cena
• Keďže smaltovaná oceľ dobre vedie teplo, vanička sa zdá zo začiatku chladnejšia. Teplou vodou sa však za niekoľko sekúnd ohreje
Nie je akrylát ako akrylát
Akrylátové vaničky sú u nás bezkonkurenčne najrozšírenejšie – tak v ponuke firiem, ako aj v kúpeľniach. Vaničky, ktoré majú rovnaký povrch, sa však pri pohľade pod platňu akrylátu môžu podstatne líšiť. Najjednoduchší typ tvorí len jednoduchá škrupina vytvarovaná z akrylátovej platne hrubej niekoľko milimetrov (pri kvalitnejších je to 6 až 8, pri lacných niekedy len 3 až 4), prípadne vystužená zo spodnej strany laminátom. Tá sa v kúpeľni osadí na kovové nožičky alebo podmuruje.
Druhý typ má na spodnej strane pod tvarovanou akrylátovou platňou niekoľko centimetrov hrubú vrstvu z polyuretánu, ktorý vaničku stužuje a zároveň vytvára podnož v potrebnej výške (približne 10 až 20 centimetrov). Takéto vaničky sú teda samonosné (nepotrebujú už inú podnož ani podmurovku) a osádzajú sa naozaj šikovne – stačí ich prilepiť sanitárnym silikónom. Cenovo sa pritom rôzne typy akrylátových vaničiek veľmi nelíšia – cena závisí skôr od výrobcu než od konštrukcie.
Výhodou sanitárneho akrylátu je povrch príjemne teplý na dotyk, často máva trvalú antibakteriálnu úpravu. Je však citlivý na abrazíva, ako aj na chemikálie. Výrobcovia preto odporúčajú používať na čistenie len mäkké handričky a výrobky určené špeciálne na akrylát, mnohí ponúkajú dokonca vlastné čistiace prostriedky. Výhodou je však pružnosť materiálu, ktorý sa môže do istej miery deformovať a tým eliminovať tlak vytváraný okolitými konštrukciami. Dobrou správou je aj to, že jednotlivé škrabance sa dajú opraviť.
Pri výbere akrylátovej vaničky si všímajte hrúbku a kvalitu vrchnej platne – nie všetci dodávatelia tohto materiálu sa totiž môžu pochváliť rovnakou kvalitou, takže zdanlivo výhodnú ponuku môžete rýchlo oľutovať. Do úvahy by ste mali brať aj spôsob a možnosti zabudovania. Mnohé akrylátové vaničky napríklad výrobcovia neodporúčajú zabudovať na jednu úroveň s podlahou.
Sanitárny akrylát
Plusy
• Príjemne teplý na dotyk
• Široká ponuka rozmerov a tvarov
• Priaznivá cena
• Pružnosť
Mínusy
• Chúlostivejší povrch
• Neodporúča sa osadiť na úroveň podlahy.
• V ponuke je okrem kvalitných produktov aj množstvo nekvalitných, takže ak si nedáte pozor, môžete kúpiť presne to, čo kazí povesť výrobkov zo sanitárneho akrylátu.
Kombinácia plastu a kameňa
Na prvý pohľad veľmi podobné akrylátovým sú takzvané liate vaničky (môžete sa stretnúť aj s názvami liaty kameň či mramor, Quaryl, Marbel a iné). Podobný je ich vzhľad aj príjemný teplý povrch, ich tvrdosť sa však blíži ku kameňu. Podstatou tohto materiálu totiž nie je len plast. V tomto prípade vytvára polyesterová živica kompozit s rozomletým dolomitom, vápencom, mramorom či iným typom kameňa, čo jej dodáva odlišné vlastnosti (z rovnakého materiálu sa vyrábajú aj umývadlá). Takéto vaničky sa lejú do formy, čo dovoľuje vytvoriť jemne tvarové detaily. Majú rovnomernú hrúbku približne 3 centimetre v celom priereze, takže sú robustné a stabilné a určite nebudú nepríjemne pružiť. Liate sprchovacie vaničky možno osadiť klasicky (na nožičky či inú podporu) aj takmer bezbariérovo – na jednu úroveň s podlahou.
Liaty kameň
Plusy
• Príjemne teplý na dotyk
• Robustnosť
• Tvrdosť kameňa
• Možnosť osadiť na úroveň podlahy
Mínusy
• Chúlostivejší povrch
• Vyššia cena
Pre milovníkov klasiky
Vaničky zo sanitárnej keramiky majú všetky prednosti, ale aj nedostatky tohto materiálu. Vzhľadom aj farbou perfektne ladia s ostatnou kúpeľňovou keramikou a ich glazúra je odolná proti poškrabaniu, zmenám teploty, vyblednutiu či najrôznejším chemikáliám. Výhodou je aj dokonalá tvarová stálosť a prakticky neobmedzená životnosť, protišmyková úprava povrchu patrí k bežnej ponuke. Možno ich nainštalovať klasicky na podmurovku aj na úroveň podlahy. Takéto vaničky sú však masívne a pomerne ťažké, ponuka na trhu je obmedzená a ani ich cena nebýva najnižšia. Pre milovníkov klasiky a zástancov tradičných overených materiálov však bude mať tento materiál určite svoje čaro.
Aj na výške záleží
Dnes je moderné osadzovať sprchovacie vaničky na jednej úrovni s okolitou podlahou. Vyzerá to elegantne, navyše je takýto prístup do sprchy pohodlnejší. Aj pod takouto vaničkou je však potrebný priestor na sifón a odpadové potrubie v predpísanom spáde (to je väčšinou minimálne 8 až 10 centimetrov od najnižšieho miesta vaničky, respektíve 12 až 14 centimetrov od podlahy vaničky). Na rozdiel od klasického, vyvýšeného osadenia sa to všetko musí zmestiť do vrstiev pod dlažbou, čo môže byť najmä pri rekonštrukciách bytov problém. Ďalším dôvodom, ktorý by vám mohol plány na vaničku na úrovni podlahy prekaziť, je jej konštrukcia, ktorá nie je na takéto osadenie určená.
Pri klasickom osadení nad podlahou sa sifón aj odpad skryjú vo výške vaničky, ktorá je vytvorená podmurovkou, kovovou konštrukciou (nožičkami) alebo samotnou konštrukciou vaničky (pri samonosných akrylátových, ktorých súčasťou je polyuretánový nosič, prípadne pri smaltovaných oceľových s polystyrénovým nosičom). Boky vaničky sa po jej osadení buď obložia, alebo prekryjú takzvaným predným panelom, ktorý sa dodáva spolu s vaničkou.
Kategória:
Kúpeľňa, WC
Zdieľať článok