Obdivuhodná premena vodných mlynov v Kvačianskej doline

02.11.2015  |     

Na Slovensku je niekoľko stoviek historických objektov, ktoré chátrajú. Mnohé z nich skôr alebo neskôr zmiznú z nášho života. S o to väčším obdivom treba sledovať úsilie nadšencov, ktorým sa podarilo vyhrať boj s „veternými mlynmi“. Jedným z inšpirujúcich príkladov sú vodné mlyny v lokalite Oblazy v Kvačianskej doline.

Predstava vodného mlyna v skalnej tiesňave Kvačianskej doliny vo východnej časti Chočských vrchov, iba niekoľko kilometrov od Liptovskej Mary, sa môže zdať trocha pritiahnutá za vlasy. Vysvetlenie, prečo mlyny stoja na takom mieste, je pomerne jednoduché. Naši predkovia boli nútení využívať každý kúsok zeme, preto ovos a jačmeň pestovali aj na poliach vo vyšších nadmorských výškach. A pretože rieka Kvačianka mala dostatočnú silu na to, aby poháňala mlynské koleso, vznik mlynov bol pragmatickým krokom. 

Nepochybne zložitejšie je zmapovať ani nie tak to, ako a prečo sa po desiatkach rokov zabúdania a nezáujmu stali z kedysi fungujúcich mlynov ruiny, ale predovšetkým to, ako z nich opäť po desiatkach rokov a desiatkach tisícov bezplatne odpracovaných hodín vyrástli objekty, dnes právom nazývané kultúrno-technické pamiatky. Naším sprievodcom po kľukatej ceste je dobrovoľný ochranca prírody Martin Petráš, mlynár, ktorý spolu so svojimi kolegami už niekoľko desaťročí úspešne vracia mlynom nielen ich architektonickú podobu.

Kto a kedy prišiel s myšlienkou obnoviť tieto stavby? 
Na Oblazoch stoja dva mlyny. Horný Gejdošovský a dolný Brunčiakovský. S obnovou začali dobrovoľní ochranári zo Základnej organizácie č. 6 Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny v septembri 1980. Spočiatku rekonštruovali menší horný mlyn, pretože bol považovaný z krajinárskeho hľadiska za „významnejší“. Navyše, nebol v takom dezolátnom stave ako dolný mlyn.

Lenže neskôr ste sa sústredili na dolný mlyn. Ten je v súčasnosti vašou „výkladnou skriňou“. Prečo táto zmena?
Hornému mlynu sme venovali veľa síl, dokonca tam v roku 1990 nainštalovali ochranári nové vodné koleso, ktoré sa sporadicky aj spúšťalo. V roku 1994 sa majiteľom mlyna stal štát a my sme stratili prístup na horný mlyn. Po desiatich rokoch sme ho síce dostali do nájmu, ale predchádzajúce „hluché“ roky spôsobili, že koleso, náhony a hať boli medzičasom úplne zničené, takže horný mlyn v súčasnosti nie je schopný prevádzky. Udržiavame ho len do tej miery, aby ďalej nechátral. Samozrejme, postupne by sme vedeli obnoviť aj tento. Vieme, ako na to. Potrebujeme však záruky, že obnovená technológia bude systematicky prevádzkovaná a udržiavaná.

Čím sú objekty mlynov jedinečné?
Zaujímavé je to, že sa znova zrodili na svojom pôvodnom mieste. Neboli prenesené do skanzenu a tam obnovené. Zachovali sme nielen ich pôvodnú architektonickú podobu, ale znova sme uviedli do prevádzky technické zariadenia, a to prácami a postupmi, ktoré sú dnešnému ponímaniu techniky úplne cudzie.

Nebolo by jednoduchšie obnoviť stavby využitím dnešných technológií?
Bolo, ale pri obnove historickej pamiatky a jej technických zariadení to nemôže a ani nesmie byť cieľom. Je nevyhnutné dôsledne sa pridržiavať pôvodných postupov a riešení, mať na pamäti vtedajšie možnosti a myslenie, obozretne pristupovať k možnostiam, ktoré ponúka dnešná technika. A pracovať s najväčšou precíznosťou, akej ste schopní. Pri statickej pamiatke sa dá kadečo zachrániť modernými technológiami a bude to naoko v poriadku. Ale 3,5-tonové drevené vodné koleso, ktorým ročne prejde milión kubíkov vody a ktoré má skutočne dodávať výkon na pohon strojov, nedovolí kompromisy. Našťastie, v našej skupine sa spájalo všetko, čo bolo treba: od úprimnej pokory, s akou sme využívali tradičné postupy v tesárstve, cez vzťah k histórii až po vzdelanie a skúsenosti z dnešných technických odborov. Napríklad ja som stavbár, projektant statiky stavieb, kolega Martin Salaj, s ktorým sme spolupracovali na návrhu a stavbe vodného kolesa, robil v tom čase doktorát v oblasti vodných turbín.

Kde získavate peniaze na realizáciu svojich plánov?
Rozhodujúcu časť financií na prevádzku a obnovu získavame z dobrovoľných príspevkov našich návštevníkov. Náročnejšie projekty sa snažíme financovať z rozličných grantov. Ale veľká časť práce sa urobí popri každodennej celoročnej prevádzke a tá je financovaná – ako som už hovoril – výhradne z príspevkov návštevníkov.

Ak by som sa chcela zapojiť do zveľaďovania vodných mlynov, mám šancu, že ma zoberiete medzi seba?
Každý, kto má záujem a stretne sa s nami vo vzájomných očakávaniach, je vítaný. Na jednej strane ponúkame romantiku drevenice, kde sa varí na peci, spí na sene a kúpe v potoku, na druhej strane treba zvládnuť aj obsluhu historického technického zariadenia. A ešte byť aj 10 hodín k dispozícii návštevníkom, ktorých počet niekedy dosiahne aj tisícku za deň. Vďačne by sme prijali posily aj pre naše organizačné zázemie, aby sme sa mohli pustiť do ďalších plánov.  

Je na mlynoch niečo, na čo ste mimoriadne hrdý?
Sám za seba som hrdý na to, že môžem byť súčasťou tohto príbehu. Ak ide o mlyny samotné, som hrdý na to, že sme ich obnovili bez akejkoľvek komercionalizácie. To, vzhľadom na vysokú návštevnosť a na to, že objekty boli z podstatnej časti postavené nanovo, nie je vôbec samozrejmé. Aj nórski pamiatkari sa vyjadrili, že nám závidia takú mieru nekomerčnosti. Paradoxne, návštevníci to nie vždy oceňujú. Podchvíľou sa nájde niekto, kto by namiesto kompletne obnoveného mlyna v prevádzke uvítal radšej bufet s pivom a párkami. Nemôžeme však vyhovieť všetkým. Zmierili sme sa s tým. Pre nás je prioritou dôsledné používanie pôvodných remeselných postupov, skutočná prevádzka historického technického zariadenia, ale aj celoročné obývanie mlynov v pôvodných podmienkach vrátane drobného hospodárenia a chovu zvierat. Zisku z komerčných aktivít sme sa vedome vzdali. 

„Podchvíľou sa nájde niekto, kto by namiesto kompletne obnoveného mlyna v prevádzke uvítal radšej bufet s pivom a párkami.“

ČO UVIDÍTE V DOLNOM MLYNE V mlyne funguje mlecia technológia, veľká rámová píla s viacerými listami – takýto typ píly sa nazýva gáter – a podľa potreby aj hobľovačka s kotúčovou pílou, brúska, cirkulár na palivové drevo, generátor na výrobu elektriny, na osvetlenie mlyna či miešačka na betón. Na plne funkčnej vyše 120 rokov starej gátrovej píle si mlynári dokážu napíliť aj rezivo neštandardných rozmerov. Aktuálne pracujú na obnove malej vyhne, v ktorej chcú vyrábať kované detaily pôvodným spôsobom.

JEDINEČNÝ SUVENÍR Pred dvoma rokmi obnovili a uviedli do prevádzky aj mlecí stroj, ktorý melie obilie pomocou dvojice pôvodných mlynských kameňov. Plánujú ešte zdokonaliť a obnoviť aj triediace zariadenie s cieľom ponúkať mlynárske výrobky návštevníkom.

text Oldřiška Luptáková
foto  Martin Petráš
zdroj časopis Tvorivé bývanie 4/2015, JAGA GROUP, s.r.o.

Mohlo by vás tiež zaujímať:

Foto dňa

Rozsiahly dom na samote sa ukrýva pod zelenou strechou

Najnovšie knihy a časopisy

Urob si sám 10/2019


Časopis pre domácich majstrov




Predplatné

 

Kúpiť v e-shope

 

Najnovšie príspevky