Rastliny s architektonickým efektom 2

04.07.2005  |     

Pokračovanie témy o výbere vhodných rastlín do bytu zamerané tentokrát najmä na popínavé a plazivé rastliny, s ktorými sa pri správnom umiestnení v interiéri dajú robiť divy.


Popínavá a plazivá zeleň

Popínavé druhy rastlín sú v interiéroch významným „architektonickým prvkom“. Obvykle tvoria dlhé výhonky a často potrebujú pri raste opornú konštrukciu. Jej tvarom sa dokonca dá modelovať aj požadovaný tvar rastliny a tak ju prispôsobiť plánovanému umiestneniu trebárs na problematickejšom mieste v byte. Bohato prerastenou subtílnou konštrukciou sa napríklad dá jednoducho predeliť miestnosť alebo zakryť nevzhľadné miesta v interiéri. Popínavé rastliny sa dobre uplatnia aj v malých bytoch. Pri ich pestovaní sa môžu využiť aj rôzne podpory a machové tyče. Mnohé popínavé rastliny sa dajú využiť aj ako závesné rastliny. Obľúbený je brečtan (Hedera canariensis), filodendron (Philodendron erubescens a Philodendron scandens), syngónium (Syngonium podophyllum) a cisus (Cissus rhombifolia). Okrem toho, že tieto rastliny sú zaujímavé svojím olistením, môžu miestnosť zatraktívniť aj kvetmi. Medzi najkrajšie kvitnúce popínavé izbové rastliny patria napríklad exoticky pôsobiaca glorióza (Gloriosa superba), bielokvitnúci a voňavý vencovec (Stephanotis floribunda), mučenka (Passiflora caerulea), jazmín s prenikavo voňajúcimi drobnými bielymi kvetmi (Jasminum polyanthum) alebo nenáročná a obľúbená voskovka (Hoya carnosa). V interiéroch atraktívne pôsobia aj tie rastliny, ktoré sa vyznačujú plazivým a vankúšovitým rastom. Rastú skôr plošne, v dospelosti nie sú vysoké, tvoria pomerne hustú spleť výhonkov a zväčša drobných lístkov, niekedy sa na nich objavia aj plody. V interiéri ich možno použiť ako opakujúci sa prvok v niekoľkých exemplároch na komodách a stolíkoch, prípadne ako súvislú podsadbu vo väčších črepníkoch. Patria sem niektoré druhy figovníkov (Ficus pumila), eksakum (Exacum affine), fitónia (Fittonia verschaffeltii) alebo helxína (Soleirolia soleirolii). Zaujímavú rastovú formu, ktorá nachádza veľa priaznivcov najmä v súčasnosti, reprezentujú druhy s ružicovitým rastom. Ich listy vyrastajú od stredu rastliny smerom k okraju črepníka, kruhovito na všetky strany. Typickými príkladmi takýchto rastlín sú rôzne druhy bromélií ako echmea (Aechmea fasciata), guzmánia (Guzmania lingulata), vrízea (Vriesea splendens), echevéria (Echeveria secunda), kryptant (Cryptanthus bipinatus), obľúbený cykas (Cycas revoluta) alebo známy jelení jazyk (Phyllitis scolopendrium), takisto kapské fialky (Saintpaulia ionantha) a kvitnúce gerbery v črepníku (Gerbera jamesonii). Tieto rastliny pôsobia v interiéroch obzvlášť pôvabne, ak sú umiestnené čo najnižšie (na nízkych stolíkoch), jednotlivo alebo v malých skupinkách a možno sa na ne pozerať zhora. Ak ide o zaujímavý a väčší exemplár, svoje miesto si môže nájsť aj priamo na podlahe, ale za predpokladu, že byt je svetlý, dostatočne priestranný a má reprezentatívnejšie riešenú podlahu.

Efektné zelené závesy

Pre druhy rastlín s visiacimi výhonkami je dôležité, aby výhonky nerušene viseli dole a mohli rásť do dĺžky. Môžu byť umiestnené na poličke, v závesnej nádobe, na skrini alebo kvetinovom stĺpe. V niektorých prípadoch aj tieto rastliny (ak sú zavesené v priestore) môžu vytvárať deliacu stenu. Listy a kvety týchto rastlinných druhov navyše zjemňujú ostré kontúry nábytku a okien, rozptyľujú svetlo dopadajúce do miestnosti a pomocou týchto rastlín možno bezproblémovo zakryť aj neestetické rohy a výklenky. V sortimente je niekoľko rastlinných druhov, ktoré možno vysadiť do závesných nádob, pričom najväčší výber rastlín je pre svetlé stanovištia (s rozptýleným svetlom). Atraktívne v závesných nádobách pôsobia najmä kvitnúce druhy, vhodné sú kolumnea (Columnea), voskovka (Hoya lanceolata), akalyfa (Acalypha), eschynant (Aeschynantus), streptokarp (Streptocarpus saxorum). Pôsobivé je aj zoskupenie viacerých kvitnúcich druhov. Z rastlín s okrasnými listami sa do závesných vegetačných nádob hodia rozchodník (Sedum), starček (Senecio rowleyanus), tradeskancia (Tradescantia fluminensis), cisus (Cissus rhombifolia), popínavý figovník (Ficus pumila), lampášik (Ceropegia linearis). Efektne pôsobia aj odnože vybraných rastlinných druhov, ktoré voľne visia z črepníkov (zelenec, lomikameň). Do polotieňa sa hodia potosovec (Rhaphidophora aureum), parohovec (Platycerium bifurcatum) alebo rôzne papraďorasty – tie si však vyžadujú aj vyššiu vzdušnú vlhkosť. Vegetačné nádoby špeciálne uspôsobené na pestovanie rastlín s prevísajúcimi výhonkami (musia mať kovové lanko alebo retiazku na zavesenie) je ideálne umiestniť približne do výšky očí, aby sa rastliny dali jednoducho zalievať a ošetrovať. Pri pestovaní týchto rastlín netreba zabúdať na častejšiu zálievku (kontrolovanie vlhkosti substrátu), pretože pôda v závesných črepníkoch oveľa rýchlejšie vysychá. Rastliny s prevísajúcimi výhonkami možno umiestniť aj na poličky na stene. Tu vyniknú najmä druhy s okrasnými listami. Tieto druhy rastlín by však mali tvoriť len akési doplnenie celkovej skladby zelene v byte, ich účinok je najvyšší často až po niekoľkých rokoch. Bizarné tvary Kategória menej obvyklých rastových foriem je obľúbená najmä v súčasných prísne funkčne a formálne zariadených bytoch, kde prevažujú jasné a priame línie. Rastliny môžu mať rozlične zhrubnuté stonky, pokrútené vetvičky, atypické listy, ich usporiadanie alebo celkový habitus rastliny sa na prvý pohľad „vymykajú z normálu“. V tejto skupine možno nájsť známu nolinu nazývanú aj slonia noha (Beucarnea recurvata), ktorá má extrémne zhrubnutú stonku, alebo jatrofu (Jatropha podagrica), ktorá zaujme aj svojimi oranžovými drobnými kvetmi. Netradičné rastové formy ponúkajú aj rôzne druhy tilandsií (Tillandsia streptophylla) a sukulentov, ako sú mliečniky (Euphorbia), tzv. živé kamene (Lithops) a eónium (Aeonium). V poslednom období do sortimentu pribudla nenáročná zamia, škripiny (Scirpus) alebo zaujímavý druh streptokarpu (Streptocarpus wendlandii). Platí, že v prípade väčšej rastliny úplne stačí v miestnosti jeden exemplár, naopak, pri vzrastovo menších druhoch je efektné vytvárať skôr menšie skupinky.

Pestovateľské minimum

  • K najkrajším rastlinám s výrazným architektonickým efektom patria tie, ktoré majú zaujímavý rastový tvar a zároveň sú bohato olistené. Tieto predpoklady najlepšie spĺňajú dracény, šeflery, figovníky, monstery, cykasy, palmy, araukárie, juky, pandany, krotónovce a sansevieria.
  • Netreba však zabúdať ani na trsovito rastúce, popínavé, plazivé a vzpriamene rastúce druhy a tie, ktorých listy tvoria ružice. V každej kategórii možno nájsť zástupcov, ktorí sa pri optimálnych pestovateľských podmienkach môžu stať architektonickým prvkom. V moderných bytoch sa uplatnia aj druhy s bizarnejšími rastovými formami.
  • Rastliny treba umiestňovať v miestnostiach nielen podľa ich architektonickej hodnoty, ale aj podľa vegetačných požiadaviek.
  • Pri ozeleňovaní je ideálne rastové formy navzájom kombinovať, vzniknú tak harmonizujúce celky.
  • Mohutnejšie rastliny patria do priestoru, na podlahu a ideálna je aj blízkosť pohovky. Vzpriamene a štíhlo rastúce druhy zasa môžu vyplniť prázdne priestory, druhy s ružicovitým rastom je najlepšie umiestňovať tak, aby ich bolo možné pozorovať zhora. Vo všeobecnosti platí, že čím je rastlina menšia, tým viac by sa mala dostať do úrovne pohľadu, teda na komody, poličky a okenné parapety.


Foto: autor a archív autora
Zdroj: Daniel Košťál

Mohlo by vás tiež zaujímať:

Foto dňa

Rodinný dom v Nitre: Interiér vo vidieckom štýle a veľká zimná záhrada

Najnovšie knihy a časopisy

Najnovšie príspevky