Vidiecka záhrada včera a dnes

07.01.2008  |     

Záhrada by vždy mala ladiť s domom, štýlovo naň nadväzovať a dotvárať ho. Čo je však typickým domom súčasného vidieka? A ako upraviť jeho okolie?



Vidiecke obydlia možno rozdeliť do štyroch kategórií:
  • staré štýlové vidiecke chalupy, ktoré sa snažia zostať verné svojej pôvodnej podobe. Nad nimi držia ochrannú ruku pamiatkari, chalupári a fanúšikovia starých dobrých časov;
  • domy, ktoré prešli prestavbou v štýle „prihodíme poschodie, aby sme získali viac miestností“. Okrem veľkosti pri týchto domoch ťažko hľadať nejaký ďalší spoločný prvok;
  • rôznorodé novostavby, ktoré sú samy osebe domysleným a väčšinou aj vydareným dielom – s jedinou výhradou: jednotný štýl vidieckych sídel už asi navždy patrí histórii;
  • a aby sme nezabudli na najväčší prehrešok minulého režimu proti vzhľadu nášho kedysi takého pôvabného vidieka – viacpodlažné bytové domy.
Za podstatné považujem prvé dve kategórie, o tých zvyšných si povieme niekedy nabudúce.

Predzáhradky vidieckych domov

Sú to najcitlivejšie miesta, pretože sa podieľajú na vzhľade celej obce. Domy s typickými znakmi ľudovej architektúry či klasicky poňaté domčeky v línii radovej zástavby by mali byť upravené tradične. To znamená, že by sa v ich predzáhradkách mali objaviť kvitnúce trvalky a kry, aj keď ich údržba vyžaduje viac námahy. Vyvarujte sa „moderných“ skupín tují, borievok, smrekov strieborných alebo borovíc – tie do vidieckych predzáhradiek nepatria.

Pri úprave pozemku vychádzajte nielen zo štýlu stavby, ale aj z veľkosti predzáhradky. Ak je väčšia, pomôžu vám pásy trávnika a tvarované živé ploty. Ak je oplotená, mali by sa v nej objaviť trvalky či nízke kvitnúce kry (v niekoľkých pravidelne umiestnených trsoch alebo pásoch). Ak pozemok pred domom nie je oplotený, nič nepokazíte jednoduchým zatrávnením, ktoré zvýrazní tvarovaný živý plot či ker alebo osamelý ovocný strom (ideálne sú panenské jabĺčka, ktoré vydržia aj dlho v zime; vhodné sú však aj hloh či okrasná jabloň). Veľmi dobre vyzerajú predzáhradky, v ktorých klasické oplotenie nahradí nízky živý plot, spoza ktorého vykukujú kvety trvaliek.

Rastliny do vidieckych predzáhradiek

Vo väčšej predzáhradke môžete použiť niektoré staré známe kvitnúce kry. Na prvom mieste sú, samozrejme, ruže, najlepšie krovité (sadové), ďalej napríklad orgován (Syringa vulgaris), budleja Davidova (Buddleia davidii), lykovec (Daphne mezereum), zlatovka – tzv. zlatý dážď (Forsythia) –, štedrec (Laburnum), hortenzia (Hydrangea), pajazmín (Philadelphus), mandľa (Prunus triloba), ríbezľa krvavá (Ribes sanquineum), tavoľníky (Spirea), kalina (Viburnum) a iné. Všetky kry treba udržiavať v učesanom tvare rezom, aby nenarástli do rozmerov nevzhľadných metiel.

Na drevené latkové ploty môžete dať popínavé plamienky (Clematis), hrachory (Lathyrus latifolius), ruže (Rosa) alebo zemolez (Lonicera), ktorým naše babičky hovorili ruže z Jericha. Z trvaliek môžu na slnečných miestach na jar kvitnúť žlté kamzičníky (Doronicum plantagineum), fialové astry alpínske (Aster alpinus), žltozelený mliečnik mnohofarebný (Euphorbia polychroma) alebo čemerice (Helleborus x hybridus). Rastliny by mali byť usporiadané, napríklad v pásoch po obvode predzáhradky, nie chaoticky v skupinách ako v skalke.

Na spestrenie môžu poslúžiť jarné cibuľoviny. Škála trvaliek kvitnúcich v lete je najširšia. Zvyčajne ide o vyššie rastliny. Na prvé miesto patrí margaréta biela (Leucantheum vulgare), modré zvončeky (Campanula) a rebríčky (Centaurea), ďalej sú to žltý čerkáč bodkovaný (Lysimachia punctata), modré a ružové ostrôžky (Delphinium), biele a ružové floxy (Phlox), orlíčky (Aquilegia), žlté rebríčky (Achillea), kosatce (Iris x barbata), žlté a oranžové ľaliovky (Hemerocallis), modré a ružové lupiny (Lupinus), pivónie (Paeonia), vlčie maky (Papaver), žlté a hnedé rudbekie (Rudbeckia), divozel (Verbascum) či žltuška (Thalictrum).

Na jeseň skrášlia záhony svojimi kvetmi astry (Aster amellus, A. dumosus, A. novae angliae, A. novi-belgii), chryzantémy, rudbekie či veternice (Anemone x hybridum). V tienistej predzáhradke sa uplatnia biele a červené astilby (Astilbe), biele túžobníky (Filipendula) a udatníky (Aruncus), ale aj ružové a biele náprstníky (Digitalis), žltohlavy (Trollius) či funkie (Hosta) s bielymi až fialovými kvetmi – v kombinácii s hortenziami a živým plotom z tisu to bude svieža paráda.

Okolie vidieckych domov

Záhrady na vidieku sa od mestských líšia rozlohou aj spôsobom využitia. Život na vidieku umožňuje určitú hospodársku samostatnosť – pestuje sa tu zelenina, ovocie, chovajú sa domáce zvieratá. Aj pri takomto využití pozemku možno docieliť, že dom a jeho okolie nielen dobre funguje, ale aj dobre vyzerá. Zvieratám treba vymedziť priestor, v ktorom sa môžu pohybovať, pole možno orámovať pestrou remízkou a vnútorný dvor môžete zútulniť obytným zázemím. Výsadby by mali byť v skupinách a trávnik ucelený, aby sa dal pohodlne kosiť. Ak dom stojí osamotene, pomocou výsadieb ho môžete napojiť na okolie. Netreba zabudnúť na rodinný strom – ak na pozemku nie je storočná lipa, ktorú sadil niečí pradedko, je najvyšší čas to napraviť.

Vnútorné dvory
Na dedinách s tesnou zástavbou, kde jeden domček nadväzuje na druhý, väčšinou nič iné než predzáhradku nezvaným hosťom neukazujete. Čo si vytvoríte v súkromí uzatvorených dvorov a záhrad, je skutočne len a len vaša vec. Ak sa vás občas chytá bezradnosť, držte sa jednoduchosti – nízky zelený koberec nikdy nesklame.


Moderné novostavby na vidieku

Trendom v našom uponáhľanom svete sa v ostatnom čase stáva bývanie na vidieku (neďaleko väčších miest, kam možno dochádzať za prácou). Ak financie dovolia vlastnú každodennú dopravu, nie je problém. Také bývanie je však odlišné najmä vo využití pozemku – na hospodárenie nezostáva takmer alebo vôbec nijaký čas. Ak k domu patrí veľký pozemok, ideálnym riešením je zakvitnutá lúka. Pomôže prírode, za ktorou ste utiekli z mesta, ale aj vám pri údržbe. Lúka je pestrý a stabilný biotop.

Zatiaľ čo anglický trávnik každý týždeň kosíte, zalievate, hnojíte, prevzdušňujete a rozčuľuje vás každé nové semienko púpavy a plaziaca sa ďatelina, na lúke je to v absolútnom poriadku. Tu už púpavy, sedmokrásky a iné rastliny nemajú nálepku votrelca, nemusíte za nimi behať s chémiou, ich pobyt je schválený priam vedecky – strediskom ochrany prírody. Kosíte len dva-tri razy do roka a niekde na to dostanete aj dotáciu.

Text, foto a kresby: Ing. Hana Říhová

Mohlo by vás tiež zaujímať:

Foto dňa

Drsný dom do drsnej prírody: Asymetria a hrdzavá fasáda

Najnovšie knihy a časopisy

Najnovšie príspevky