Skalka pod drobnohľadom

30.03.2011  |     

Zakladanie skaliek a pestovanie skalničiek je veľmi obľúbená činnosť. Tieto umelo vytvorené prírodné útvary zdobia nielen predzáhradky a záhrady, ale možno ich nájsť aj vo vegetačných nádobách na balkónoch. Každá menšia či väčšia skalka má svoj neopakovateľný pôvab. Pri jej zakladaní treba dodržať isté pravidlá. V súčasnosti skalkou často nazývame aj to, čo ňou ani zďaleka nie je. Miesto s niekoľkými odlišnými druhmi kameňov, všelijako porozhadzovanými, pomedzi ktoré sú bez ladu a skladu vysadené trvalky, letničky, cibuľoviny a dreviny, a s krikľavým trpaslíkom tróniacim uprostred, skutočne nemožno nazvať skalkou.

Sú náročnejšie na údržbu

Pestovanie skalničiek a zakladanie skaliek pochádza z Anglicka a zo Škótska. Pôvodne boli tieto umelo vybudované útvary len malými kôpkami poskladanými z kameňov jedného druhu. Až keď sa pomedzi ne vysadili nízke vankúšovito rastúce trváce rastliny, vznikol veľmi populárny záhradnícky smer – skalničkárenie. V súčasnosti sa aj u nás teší mimoriadnej obľube. Inak to zrejme nebude ani v najbližšej budúcnosti, veď ponuka rastlín vhodných na pestovanie v skalkách sa neustále rozširuje o zaujímavé druhy a kultivary. Alpíniá sú bezpochyby významným architektonickým prvkom v záhrade, môžu byť buď len akýmsi nenápadným detailom, či, naopak, neprehliadnuteľnou dominantou. To závisí aj od veľkosti pozemku. Skalky sú mimoriadne náročné na údržbu, a to počas celej sezóny. Nenáročné alpíniá neexistujú. Preto je na začiatku lepšie (najmä, ak ste začiatočník) zakladať menší útvar a nechať si v zálohe okolitý priestor na prípadné rozšírenie.

Len z jedného druhu kameňa

Kamene by mali tvoriť asi polovicu celej plochy skalky, nesmie byť násilne vklinená do okolitého prostredia, ale mala by pôsobiť prirodzene. A čo je podstatné – mala by sa skladať z rovnakého druhu kameňov rozličných veľkostí (od drobných kamienkov až po „obrov“ s priemerom jeden meter). Na atraktivite každej skalky pridajú vysadené rastliny. Treba však vybrať správne druhy a takisto prispôsobiť aj ich množstvo, pretože ich nadmerná výsadba môže pôsobiť chaoticky a nezaujímavo. Každá rastlina má svoje špecifické nároky na pestovanie, ich spoločným menovateľom je iba to, že majú pôvod vo vysokohorských a horských polohách medzi skalami. Zvyčajne sú trváce, nižšieho a vankúšovitého vzrastu s ambíciou rozrastať sa do svojho okolia. A na túto skutočnosť by sa pri budovaní skalky nemalo zabúdať. Samozrejme, v okolí alpínia možno pestovať aj iné rastliny ako skalničky, napríklad papraďorasty, cibuľoviny, trvalky, dreviny alebo okrasné trávy. Výber konkrétneho druhu závisí aj od charakteru najbližšieho okolia.

Kam umiestniť skalku

Ideálnym miestom na založenie skalky je okrem predzáhradky aj záhrada, väčšia alebo menšia (aj keď prirodzenejšie pôsobí vo väčšej záhrade). Alpínium by malo korešpondovať s celkovou architektúrou, najmä ak sa nachádza v blízkosti domu, pri terase či schodisku. Vhodnejšie na vybudovanie skalky sú svahy a zvlnený terén. Rovina je často problematická, ale možno ju umelo prispôsobiť, a to navozením kvalitnej a už vopred na pestovanie skalničiek namiešanej zeminy, prípadne modeláciou terénu (použitím zeminy z vyhĺbeného jazierka a pod.).

Svetové strany

Keďže skalničky majú rady svetlo, prúdiaci vzduch a dostatočne vlhkú pôdu, miesto na skalku by nemalo byť zatienené, napríklad budovou či mohutným stromom. Najvhodnejšie sú východný alebo severný svah. Západná alebo južná orientácia nie sú ideálne, pretože rastliny sú priveľmi vystavené priamym slnečným lúčom a rýchlo vysychajú.

Krátkodobé zatienenie skalničkám neprekáža, ale trvalý tieň im škodí, preto skalku nikdy nezakladajte pod stromami, najmä pod opadavými listnáčmi. V nijakom prípade nesmie byť v mieste budúceho alpínia priveľmi vlhká pôda, ideálne je, keď je vápenatá a dobre priepustná. Veľmi dôležité je vyriešiť pozadie skalky, kde sa odporúča vysadiť najmä vyššie ihličnany (borievky, smreky, borovice, cyprušteky), tie totiž budú skalku zatraktívňovať aj počas zimy. Efektnejší výsledok prinesie použitie kultivarov s tmavozelenými listami, nie panašovanými, ktoré by príliš pútali pozornosť. Pred kúpou konkrétneho druhu a kultivaru ihličnana treba myslieť predovšetkým na to, do akej výšky a šírky narastie po dvadsiatich rokoch. Zboku aj spredu by skalka mala byť prirodzene napojená na trávnatú plochu, vresovisko, záhon trvaliek, schody alebo chodník. Podstatný je aj tvar alpínia – ideálny je nepravidelný, keďže ide o imitáciu horského terénu. Pravidelnejší tvar je prípustný len pri suchých kvetinových múrikoch.

Príprava zeminy a ukladanie kameňov

Pri zakladaní skalky treba myslieť na množstvo dôležitých vecí, ktoré navzájom úzko súvisia. Napríklad aj na to, že skalku je lepšie budovať za slnečného a suchého počasia. Najskôr treba odstrániť všetku burinu (najmä pýr), vykopať jamu hlbokú 40 cm (vykopanú zeminu dať bokom) a do nej nasypať dvadsaťcentimetrovú vrstvu hrubšieho štrku, ktorý bude plniť úlohu drenážnej vrstvy (zabráni odhnívaniu koreňov citlivejších skalničiek). To je potrebné najmä vtedy, ak je pôda ílovitá. Ak je pôda hlinitopiesočnatá alebo kamenistá, túto vrstvu vytvárať netreba. Potom sa nasype pestovateľský substrát (zemina zmiešaná s drobnými kamienkami v pomere 3 : 1, ideálne je, ak sa do nej pridajú aj rašelina, piesok a listovka).
 

Väčšina skalničiek má rada vápenitú pôdu, preto je vhodnejšie pridať do pripravovaného substrátu aj rozdrvenú starú omietku. Len niektoré rastlinné druhy, napríklad papraďorasty, neznášajú vápnik v pôde. Nakoniec treba rozmiestniť kamene – žuly, ruly, najvhodnejšie sú zvetrané vápence, travertíny, dolomity alebo bridlice. Jednotlivé kusy treba postaviť plochou stranou dolu a pre lepšiu stabilitu zapustiť ich mierne do pôdy, prípadne podložiť menšími kameňmi. Nesmú stáť kolmo! Bridlice možno ukladať horizontálne aj vertikálne. Na stavbu skalky by sa nemali používať ostré lomové kamene, ale len také, ktoré sú opracované poveternostnými vplyvmi, prípadne porastené machmi a lišajníkmi. Prevahu by mali mať väčšie kamene, ktoré treba ukladať ako prvé a ktoré možno striedať s malými a so strednými. Vhodnejšie je zakladať skalku na jeseň. Hneď na jar (v marci alebo apríli) možno začať s výsadbou.

Cestičky a schody

Najvhodnejším obdobím na výsadbu skalničiek je jar, ale s koreňovým balom ich možno vysádzať aj v lete alebo začiatkom jesene. Neskorá jesenná výsadba nie je úspešná, rastliny sa nestihnú zakoreniť a vymŕzajú. Ako prvé by sa mali vysádzať dreviny (pomalyrastúce a zákrpkové druhy listnáčov a ihličnanov). Platí pravidlo, že tri až päť kusov z každého druhu z malého množstva rastlín pôsobí krajšie a harmonickejšie. Po vysadení a zálievke je najdôležitejšie vysypať okolie rastlín drvenými kameňmi. Tie dokonale udržia vlhkosť, zabránia rastu burín a zabezpečia kompaktný rast skalničiek.

Samozrejme, pri stavbe alpínia treba myslieť aj na cestičky, ktoré by mali byť nie rovné, ale kľukaté. Ideálne na ich vybudovanie sú ploché kamene mierne zapustené do zeme. Ich okolie treba vysypať drobnými kamienkami, aby výsledok pôsobil prirodzenejšie, prípadne vysadiť rastlinami, ktorým neprekáža občasné pošliapanie. Vo väčšej skalke situovanej na svahu treba vybudovať aj schody. Na ich stavbu by sa mal použiť rovnaký kameň ako v skalke. Ideálna výška schodov je dvadsať centimetrov. Aj pre ne, podobne ako pre cestičky, platí, že by mali viesť nie priamo, ale kľukato (v zákrutách a krivkách). Súčasťou skaliek môžu byť aj vodný prvok – jazierko, prúdiaci potok alebo menší vodopád. Ich veľkosť treba prispôsobiť veľkosti alpínia.

Najkrajšie skalničky

Pri výbere skalničiek treba zvážiť ich pestovateľské požiadavky, predovšetkým nároky na svetlo a vlhkosť pôdy. Na slnečné miesta v skalke sú vhodné rozchodník (Sedum), lomikameň (Saxifraga), acéna (Acaena microphylla), arábka (Arabis caucasica), piesočnica (Arenaria grandiflora), astra alpínska (Aster alpinus), tarička (Aubrieta deltoidea), tarica (Alyssum saxatille), zvončeky (Campanula), klinčeky (Dianthus), rožec (Cerastium tomentosum), dryádka (Dryas octopetala), ľubovník (Hypericum), devätorník (Helianthemum), plesnivec (Leontopodium alpinum), poniklec (Pulsatilla), levízia (Lewisia), pupalka (Oenothera missouriensis), flox (Phlox subulata), mydlica (Saponaria ocymoides), silenka (Silene acaulis), trávnička (Armeria maritima), materina dúška (Thymus serphyllum) a veronika (Veronica spicata).

Do polotieňa a do vlhšej pôdy sú vhodnejšie zbehovec (Ajuga reptans), pochybok (Androsace carnea), orlíčky (Aquilegia), horec (Gentiana verna), čemerica (Helleborus), heuchera (Heuchera brizoides), veternice (Anemone), funkia (Hosta), vrbiny (Lysimachia nummularia), prvosienka (Primula), čiernohlávok (Prunella grandiflora), pľúcnik (Pulmonaria officinalis), soldanelka (Soldanella alpina) alebo valdštajnka (Waldsteinia ternata). Pri výsadbe by sme nemali zabúdať ani na zakrpatené ihličnaté dreviny (Pinus mugo, Picea abies ‘Nidiformis’, Abies balsemea ‘Nana’ a iné) či na listnáče (Acer palmatum, Daphne mezereum, Euonymus fortunei, Cotoneaster dammeri, Genista lydia, Salix reticulata, Salix myrtilloides, Berberis candidula).
 

Skladbu rastlinných druhov v skalke môžu dopĺňať aj niektoré kvitnúce cibuľoviny a hľuznaté rastliny, ako napríklad cesnak, šafran, cyklámen, korunky, hyacinty, snežienky, narcisy, scily, puškínie, botanické tulipány, tavolíny a árony. Zaujímavé sú aj okrasné trávy (najmä ostrice a kostravy). V polotieni môžu skalku ozvláštniť rozličné druhy papraďorastov, orchideí (Pleione formosana) a bambusov (vhodnejšie sú nižšie druhy, ktoré nemajú veľa odnoží). Letničky nie sú vhodné na výsadbu do skalky. Najdôležitejšie je, aby alpínium pôsobilo vždy prirodzene a imitovalo horské prostredie. Počas sezóny skalku pravidelne zalievajte vždy večer alebo skoro ráno. Veľmi dôležité je aj odstraňovanie buriny, ktorej sa len ťažko zbavíte, keď sa v skalke rozmnoží. Burina je príživník – odoberá skalničkám živiny, vlahu a svetlo, následkom čoho rastlinky odumierajú. Nezabudnite, že skalka si vyžaduje aj zimnú prikrývku ihličnatými chvojkami, a to najmä v oblastiach, kde počas zimy napadne len málo snehu. Neodporúča sa skalničky prihnojovať. Ak dodržíte spomínané zásady, z vašej skalky bude ozajstná krásavica...
 

To najdôležitejšie pri zakladaní skaliek

  • Skalka nikdy nesmie pôsobiť umelo ani by nemala byť násilne začlenená do záhrady. Lepšie vynikne vo väčšej záhrade.
  • Na jej stavbu je najvhodnejší rovnaký druh kameňov rôznych veľkostí.
  • Ideálne sú východný alebo severný svah, ktoré sú dostatočne osvetlené – tieň nie je žiaduci.
  • Skôr než začnete s vytváraním skalky, premyslite si, koľko času jej budete môcť venovať. Je totiž veľmi náročná na údržbu. Až potom sa rozhodnite, aká bude veľká.
  • Skalky je lepšie budovať na jeseň, lebo pôda medzi kameňmi zvykne do jari uľahnúť.
  • S výsadbou skalničiek začnite v marci alebo apríli. Najmenej vhodným obdobím je neskorá jeseň.
  • Pred kúpou konkrétnych rastlinných druhov sa dôkladne oboznámte s ich nárokmi na svetlo, vlhkosť a zásadité alebo kyslé prostredie. V skalke pestujte len také rastliny, ktoré do nej patria. Letničky nie sú ideálnymi kandidátkami na výsadbu. Nezabudnite, že skalničky netreba prihnojovať, zato sú náročnejšie na pravidelné zavlažovanie a odstraňovanie buriny.
  • V skalke musí byť priepustná pôda, preto sa odporúča ešte pred začiatkom prác vytvoriť drenážnu vrstvu.
  • Vysádzajte menej rastlinných druhov, ale vždy po tri kusy z každého.
  • Prázdne miesta medzi vysadenými rastlinami posypte drvenými kameňmi.
  • Cestičky a schody v skalke by mali byť kľukaté, nie rovné.


15 najkrajších a nenáročných skalničiek

Názov Nároky na stanovište Čím zaujme
1. Arabis x arendsii (arábka) sucho a slnko

bohaté jarné kvitnutie fialové kvety, kompaktný rast

2. Aster alpinus (astra) sucho a slnko

fialovo modré kvety, vankúšovitý rast

3. Campanula (zvonček) sucho a slnko

bohaté kvitnutie, efektné trsy alebo koberce

4. Dianthus (klinček) sucho a slnko

bohaté kvitnutie, voňavé kvety, striebristé listy, kobercovitý rast

5. Aubrieta deltoidea (tarička) sucho a slnko

veľmi bohaté kvitnutie a kobercovitý rast

6. Helianthemum (devätorník) sucho a slnko

biele, ružové alebo žlté kvety, kríkovitý rast

7. Leontopodium alpinus (plesnivec) sucho a slnko

mierne vápenaté pôdy, sivobiele kvety a listy

8. Phlox subulata (flox) sucho a slnko

pekný kobercový rast, množstvo ružových, fialových a bielych kvetov

9. Sedum (rozchodník) sucho a slnko

zelené koberce alebo trsy, dužinaté listy, zaujímavé kvety

10. Saxifraga (lomikameň) sucho a slnko

kompaktné zelené koberce

11. Thymus serpyllum (materina dúška) sucho a slnko

aromatické zelené koberce, drobné ružové kvety

12. Veronica incana (veronika) sucho a slnko

striebristé listy, kobercovitý rast, jasnomodré kvety

13. Silene acaulis (silenka) sucho a slnko

kobercovitý rast, ružové kvety

14. Primula denticulata (prvosienka) polotieň a vlhko

nádherné ružové alebo biele guľovité súkvetia

15. Ajuga reptans (zbehovec) polotieň a vlhko

zelené koberce s bronzovým nádychom a modrofialovými kvetmi

TEXT a
Foto: Daniel Košťál

Mohlo by vás tiež zaujímať:

Foto dňa

Prízemný drevodom s peknou záhradou vo vtáčom koridore neďaleko Trnavy

Najnovšie knihy a časopisy

Najnovšie príspevky