Paprade – záchrana pre tienisté záhrady

15. 08. 2008
Zdieľať

Majú noblesné listy, ale nekvitnú. Niektoré sú liečivé, iné jedovaté. Rastú aj na miestach, kde sa iným rastlinám nedarí – v tieni a vo vlhku, v skalách či starých studniach. Paprade – záchrancovia záhrad a balkónov, ku ktorým sú slnečné lúče skúpe.

 

Paprade sú staré tisícky rokov. Pohľad na rozvíjajúce sa ploché listy s dokonale prepracovanou štruktúrou je zážitkom pre malých aj veľkých. Legendy hovoria, že tieto rastliny obľubujú lesní škriatkovia (les je totiž prirodzeným domovom papradí). Čo je na tom pravdy, sa môžete napokon presvedčiť sami, ak si ich vysadíte do záhrady. Tak či onak, niektoré druhy papradí sa v minulosti využívali v ľudovom liečiteľstve.

Pestovanie týchto rastlín bolo obľúbené už v 18. storočí v Anglicku, kde vzniklo niekoľko veľkých súkromných zbierok a špecializovaných záhradníctiev. Dokonca sa organizovali výpravy, ktorých cieľom bolo objaviť nové a atraktívnejšie druhy. Obľúbenosť papradí pretrvala dodnes. Ich zaujímavé listy nachádzajú uplatnenie v modernom záhradnom dizajne – spájajú sa s kovmi, sklom a inými materiálmi.

 


Paprade – záchrana pre tienisté záhrady

158752
Daniel Košťál


Paprade – záchrana pre tienisté záhrady

158749
Daniel Košťál

Klasikou v našich záhradách je robustná, až 100 cm vysoká papraď samčia (Dryopteris filix-mas) a menšia  papraďka samčia (Athyrium filix-femina). Hodia sa najmä do vidieckych záhrad. Vyniknú v spojení s drevom či kameňom. Ak budete chcieť vniesť medzi paprade trochu farebnosti, vysaďte si niektorý z druhov papradiek, napríklad Anthyrium niponicum ‚Metallicum‘ – vejárovité listy sú najprv sfarbené dúhovo, neskôr sú sivomodré a napokon matne zelené až purpurové. V súčasnosti je to veľmi vyhľadávaný papraďorast.

Uplatnenie v záhrade

Papraďorasty majú v sebe niečo nostalgické. Okrem toho, že vnášajú do záhrady pokoj a akúsi harmóniu, blahodarne vplývajú aj na zrak a dýchacie cesty (alergici sa ich preto nemusia báť). Vejárovité listy týchto rastlín dokážu aj v mestskej záhrade navodiť dokonalú atmosféru lesa, lesnej čistinky či predpovedať blízkosť vody. Bez papraďorastov sa určite nezaobídu záhrady vysadené v prírodnom (lesnom) štýle, chalupárske záhrady pod lesom či záhrady, ktorých súčasťou sú potoky a jazierka. Paprade vyniknú nielen pod veľkými stromami, ale aj v úzkych a problematických priestoroch.
 


Paprade – záchrana pre tienisté záhrady

158747
Daniel Košťál


Paprade – záchrana pre tienisté záhrady

158748
Daniel Košťál

Listy väčšiny papradí na zimu odumierajú, len niektoré druhy zostávajú zelené aj počas zimy, napríklad rebrovka a sladič.

Možno ich vysádzať samostatne (jeden druh) alebo do skupín (viac druhov s odlišnou štruktúrou listov). Takisto ich môžete kombinovať s inými tieňomilnými trvalkami (funkiami, astilbami, rodgersiami, bergéniami a podobne). Dôležité je, aby sa rastliny navzájom dopĺňali a nepotláčali v raste. Trsy papradí pôsobia dekoratívne aj ako solitéry – pri plotoch, starých tehlových múroch, lavičkách, svietidlách a kameňoch (prvok japonskej záhrady). Niektoré druhy (perovník pštrosí) vytvárajú po krátkom čase nádherné a husté porasty, iné zasa súvislú pôdnu pokrývku (sleziník, sladiče).
 


Paprade – záchrana pre tienisté záhrady

158757
Daniel Košťál

 

Paprade – záchrana pre tienisté záhrady

158750
Daniel Košťál

Celoročne zelené listy má aj rebrovka (Blechnum spicant). Potrebuje kyslejšiu pôdu a vlhký vzduch. Neznesie sucho ani vyššie letné teploty – dôsledkom je pomalý rast, hnednúce a skrúcajúce sa listy. Zachrániť ju môže len každodenné postrekovanie listov jemným prúdom vody.   Adiant (Adiantum pedatum) má plazivý podzemok, vďaka ktorému dokáže vytvoriť na vlhkých miestach súvislú zelenú pôdnu pokrývku. Zo stálozelených druhov je efektný Adiantum venustum – výborne znáša sucho, jeho perovité listy majú pri pučaní ružový nádych.

Listy papradí dokážu zjemniť a presvetliť tmavé výsadby ihličnanov a vždyzelených drevín. Hodia sa aj medzi rododendrony a azalky. Navyše, korene papradí pozitívne vplývajú na rast a kvitnutie záhradných orchideí, preto sa táto kombinácia odporúča. Ak nemáte záhradu alebo predzáhradku, paprade môžete pestovať aj vo vegetačných nádobách na severne orientovanom balkóne.
 


Paprade – záchrana pre tienisté záhrady

158753
Daniel Košťál

 

Paprade – záchrana pre tienisté záhrady

158756
Daniel Košťál

V skupine a pri vodných plochách vynikne perovník pštrosí (Matteuccia strathiopteris) s listami dlhými 30 až 150 cm. Vnútri lievikovitých trsov vyrastajú tmavohnedé výtrusné listy, ktoré sa podobajú na pštrosie pero – aj vďaka tomu je na tejto rastline čo obdivovať.   Menej známa je v našich záhradách osmunda kráľovská (Osmunda regalis), ktorá v priaznivých podmienkach dorastie až do výšky dva metre. A čo je dôležité – je dlhoveká.

Kde sa darí papradiam?

  • Najlepšie v polotieni alebo aj v úplnom tieni (tu však rastú pomalšie). Niektorým druhom sa darí aj na priamom slnku, ale pôda tu musí byť dostatočne vlhká (nie však bahnitá alebo premočená). Ale väčšina papradí na slnku neprežije – rýchlo im zožltnú listy a rovnako rýchlo odumrú.
  • Pretože vietor dokáže narobiť nepekné škody aj na týchto rastlinách, dôležité je, aby boli vysadené na chránenom mieste s vyššou vzdušnou vlhkosťou (o tú sa môžete postarať napríklad každodenným postrekovaním jemným prúdom vody, čo je síce trochu prácne, ale zato účinné).
  • Pôda by mala byť priepustná, nie veľmi suchá ani piesočnatá. Najkrajšie listy paprade vytvoria v humusovitej, mierne kyslej, kyprej a vlhkej pôde. Po vysadení rastlín ju dobre namulčujte drvenou kôrou – prospeje to nielen papradiam, ale aj samotnej pôde – kôra udrží vlhkosť a zabráni rastu burín. Navyše záhon tak získa typickú atmosféru lesa.


    Paprade – záchrana pre tienisté záhrady

    158755
    Daniel Košťál

     

    Paprade – záchrana pre tienisté záhrady

    158754
    Daniel Košťál

    Efektné a husto olistené lievikovité trsy vytvára stálozelený papraďovec (Polystichum setiferum). Listy tohto vizuálne nápadného a jedného z najkrajších záhradných papradí sú jemné, často pokryté zlatistými šupinami a dva- či trikrát sperené. K rastu potrebuje výživnú a trvalo vlhkú pôdu. Ak mu tieto podmienky splníte, na záhone bude skutočnou hviezdou.   Bohaté olistenie je podmienené aj humusovitou pôdou (na obrázku je sleziník ceterakový).
  • Paprade budú vďačné aj za nastlanú listovku či ihličie. Hrubšiu vrstvu listovky treba každú jar obnovovať.
  • Pri vysádzaní pridajte do pôdy okrem humusu aj za hrsť rohovej múčky – podporí tvorbu krajších a pevnejších listov. Rastliny vysádzajte tak hlboko, ako boli zasadené v črepníku, až na druhy s plazivými koreňmi (alebo podzemkami) – tie vysaďte trochu vyššie.
  • Starostlivosť o paprade spočíva v pravidelnej zálievke (najmä v prvých rokoch po výsadbe), odstraňovaní poškodených listov a rosení porastov. Žltnúce listy papradiam na jeseň neodstraňujte, počkajte do jari – v zime totiž poslúžia ako ochrana pred mrazom.
  • Prednosťou záhradných papraďorastov je, že netrpia takmer nijakými chorobami ani škodcami.
  • Tieto rastliny si môžete na jar rozmnožiť delením starších trsov alebo pomocou výtrusov. Aj keď najlepším a zároveň najdrahším riešením je kúpiť si hotové rastliny v záhradníctve. Nezabudnite, že mnohé druhy sú chránené, preto by ste paprade nemali do svojej záhrady presádzať z lesa.
Paprade v skalkách

Paprade rastú aj na skalách v prírode, kde vytvárajú nádherné husto olistené porasty. K najkrajším a najvhodnejším druhom patria sleziníky (Asplenium). V ponuke sú tri druhy: Asplenium trichomanes, Asplenium ceterach a Asplenium ruta-muraria. Odlišujú sa štruktúrou a veľkosťou listov. Sú dlhoveké a pestovateľsky nenáročné. Väčšina sleziníkov znesie aj viac slnka, ale ideálny je pre ne polotieň. Do skalky v polotieni a tieni sa hodí aj jelení jazyk (Phyllitis). Paprade vysádzajte do škár alebo priamo do otvorov v kameňoch (tie by však mali byť stále mierne vlhké).

Článok bol uverejnený v časopise Môj dom 07/2008

Kategória: Záhrada a exteriér Zo života rastlín
Tagy: paprade pestovanie rastlín záhrada
Zdieľať článok

Diskusia