18. 03. 2011
Zdieľať

Záhradné jazierko, fontána či altánok – môžu, ale aj nemusia byť vo vašej záhrade. Čo by v nej však určite nemalo chýbať, to sú chodníky… Tieto sivé eminencie záhradnej architektúry dotvárajú priestor nielen opticky, ale aj esteticky. Dovedú vás priamo k cieľu, či už k besiedke, alebo do ovocného sadu a, samozrejme, aj späť…

 

Pri navrhovaní chodníkov a pred položením prvého kameňa či dreveného roštu by ste si mali odpovedať na dve základné otázky (pričom jedna z nich má trochu filozofický podtón): Chcem dôjsť rýchlo k cieľu? alebo Samotná cesta je cieľ? Iné priority budete mať napríklad pri projektovaní predzáhradky, iné v prípade úžitkovej alebo okrasnej záhrady s besiedkou. A prečo sú cesty a cestičky také dôležité? Okrem toho, že členia priestor, a tak oddeľujú jednotlivé záhradné partie, môžete sa na záhradu dívať z rozličných uhlov.
 

Pri projektovaní by ste mali pamätať na jedno dôležité pravidlo (v skutočnosti je ich viac, ale toto je naozaj numero uno), a to: tvar chodníka ovplyvňuje výber materiálu. Na cestičky vedené v priamych líniách môžete použiť akýkoľvek materiál, s oblúkmi a vlnovkami to je však už trochu komplikovanejšie – tí odvážnejší si môžu vypomôcť fantáziou a kombináciou dvoch alebo troch odlišných materiálov vytvoriť chodníček á la záhradný patchwork, chce to však riadnu dávku estetického cítenia. V praxi sa odporúča držať jedného štýlu, aby nevznikla zmes rozličných tvarov a materiálov, ktoré v konečnom dôsledku môžu pôsobiť rušivo. A to predsa nechcete…


Tam a späť...

64674


Tam a späť...

64675

Záhradu možno oživiť nielen zaujímavou rastlinnou výsadbou, ale aj netradičným chodníkom. Nášľapné kamene sa uplatnia najmä v trávniku, ktorý oddeľuje terasu a zeleninový alebo kvetinový záhon. Zachovávajú celistvosť zelenej plochy, tráva nebude pošliapaná a vy sa pohodlne dostanete do cieľa určenia. Samozrejme, aby ste nemuseli cez záhradu skákať míľovými krokmi, kamene by mali byť od seba primerane vzdialené, čím zabezpečia pohodlnú chôdzu. Najprv treba odstrániť príslušnú časť zeme, tú treba vysypať pieskom a naň uložiť kamene. Tie by mali byť asi dva centimetre pod úrovňou trávnika.


Tam a späť...

64676

Do vidieckych záhrad je ideálnym riešením nepravidelné dláždenie. Vhodným materiálom sú buď úlomky betónových dlaždíc, alebo kusy prírodného kameňa. Pri tvorbe takého chodníka najprv uložte veľké kusy a medzery vyplňte drobnejšími kameňmi. Toto riešenie pôsobí nenásilne a zvýrazní prírodný charakter vašej záhrady.
 

Pri projektovaní záhrady je dovolené všetko, pravda, v rámci možností daného štýlu, pre ktorý ste sa rozhodli. Pomocou kovových roštov môžete vytvoriť pravidelné línie, ktoré vnášajú do mnohotvárneho sveta rastlín poriadok. Okrem toho, že oddelíte jednotlivé záhony, toto riešenie má aj ďalšie veľké plus – chôdza bude bezpečná a príjemná.
 

Drevo je vďaka svojmu prírodnému vzhľadu stále obľúbeným materiálom. Možno ho opracovať ľahšie ako kameň a lepšie sa prispôsobí terénu. Napriek tomu by ste mali drevené plochy využívať v záhrade len na minimálnom priestore, napríklad pri záhradných altánkoch. V porovnaní s betónom či tehlovou dlažbou má drevo menšiu trvanlivosť – aj keď ho impregnujete, po niekoľkých rokoch sa neubráni hnilobným procesom. Pri prechádzke vaším záhradným rajom tesne po daždi našľapujte radšej opatrne, aby ste sa nešmykli.
 

Sypané povrchy zo štrku sú lacné a vodopriepustné. Na veľké plochy sa často používa štrk z kameňolomov. Okrem nízkych nákladov patria medzi ďalšie výhody tohto materiálu napríklad jeho prispôsobivosť, čiže pomocou štrku možno ľahko modelovať oblúkovité či iné nepravidelné cesty. Vrstva by mala mať hrúbku minimálne dva centimetre. Takýto chodník je však náročný na údržbu – treba ho pravidelne hrabať, aby vrstva štrku bola rovnomerne rozložená.
 

Ak chcete zvýrazniť naturálnosť vo vašej zelenej oáze, môžete cestičky vysypať pieskom. Prispôsobí sa síce každému rovinatému terénu, ale počas dažďa alebo po ňom nepočítajte s príjemnou prechádzkou.

 

Aj záhrady majú svoje partie, na zvýraznenie tých prírodných vám poslúži drvená kôra, ktorá si postupne získava aj u nás svojich priaznivcov. Výhodou tohto materiálu je, že sa prispôsobí aj atypickým tvarom. Pre kôru sú charakteristické pružnosť a intenzívna vôňa dreva, ktorú vydáva pri silnom slnečnom žiarení. Navyše vďaka trieslovine a ostatným látkam, ktoré obsahuje, zabraňuje rastu buriny. Nevýhoda spočíva v jej údržbe – na cestičkách bez obrubníkov sa kôra môže rozptyľovať do okolia. Tento organický materiál sa po čase premieňa na humus, preto sa rozkladajúca povrchová vrstva musí vymieňať. A ešte jedno upozornenie: Zabudnite na upratovanie s metlou v ruke…
 

Betón mnohí považujú za nudný, ba často až nezaujímavý. A pritom dláždené chodníky nemusia vôbec pôsobiť odpudivo, ak ich olemujete vhodnými rastlinami. Farba kvetov by však mala korešpondovať s farebným odtieňom cestičky. Betónové dlažby sú prakticky vhodné na všetky typy chodníkov (aj na cestičky vedené do oblúka). Tento materiál má niekoľko výhod: je odolný proti mrazu, vyniká stálosťou tvaru, má minimálnu nasiakavosť a zabezpečuje pohodlnú chôdzu. Môžete si vybrať zo širokej škály povrchových úprav (hladké, zdrsnené), štruktúr a farieb. Okrem štvorcových a obdĺžnikových formátov sú na trhu aj iné tvary (napríklad zaoblené). To isté platí aj o kamenných doskách (najpevnejšie sú zo žuly či z ruly). Aj pri použití rozličných veľkostí bude pôsobiť plocha jednoliato. Ak teda uprednostňujete pravidelné línie a jednoduchosť pred výstrednosťou, nech sa páči… je načase zaobstarať si miešačku a zopár rúk, ktoré vedia čarovať s betónom.
 

Kocky z prírodného kameňa patria k najdrahším materiálom určeným na povrchovú úpravu chodníkov. Napriek tomu má kameň v rukáve skryté esá, ktorými možno argumentovať v jeho prospech. Bežným tvarom je nepravidelná kocka so štiepanými stranami. Farebná škála predstavuje najbledšie odtiene sivej žuly až po tie najtmavšie. Nezvyčajné nie sú ani hnedé a červené farby. Čadič je dokonca čierny. Kockami možno vydláždiť takmer všetky geometrické tvary, dokonca si hravo poradia aj s nepravidelnosťou. Sú vhodné na umiestnenie záhradného nábytku.
 

Dlažbové bloky sa môžu podobať na tehly, najčastejšie sa vyrábajú z betónu alebo z pálenej hliny. Pomocou nich môžete v záhrade vytvoriť rozličné atypické vzory, ktoré v konečnom dôsledku pôsobia decentne, dokonca aj v kombinácii so žulovými obrubníkmi.

 

Chodníky vytvorené z mrazuvzdorných pálených tehál svojím farebným odtieňom vnesú do záhrady doslova starosvetský nádych. Tehly môžete ukladať tesne vedľa seba alebo medzi nimi nechať škáry (cez ktoré sa časom môže začať predierať burina). Tento materiál je vhodný aj na príjazdové cesty k domu. A nezabudnite, že len mrazuvzdorné tehly sú zárukou toho, že sa vám chodník po roku nerozpadne.
 

Niečo málo o chodníkoch

  • Záhrady bez chodníkov pôsobia jednotvárne – chýba v nich deliaci prvok, ktorý ohraničuje jednotlivé druhy výsadby.
  • Cestičky uľahčujú prístup k záhonom a aj záhradné práce.
  • Veľké formáty sú vhodné na dláždenie chodníkov vedených v priamych líniách, naopak, s malými kockami môžete zvládnuť aj oblúky alebo vlnovky.
  • Hovorí sa, že všetkého veľa škodí. Platí to aj v tomto prípade. Priveľa ciest a cestičiek pôsobí skôr rušivo a vzbudzuje v človeku nepokoj.
Kategória: Záhradné stavby
Tagy: chodník záhrada zeleň
Zdieľať článok

Diskusia