O záhrade, ktorá nepatrí do starého železa

25.09.2009  |     

Viete si predstaviť, že oceľové nosníky a plechy nepoužijete na stavbu domu, ale pri budovaní záhrady? Navyše, že ich nebude chrániť žiadny náter? Nech si len pekne hrdzavejú, vydané napospas vode a vzduchu. Neľakajte sa. Nechcem, aby ste namiesto záhrady mali pri dome zberné suroviny. Skôr by som vám chcel ukázať, ako možno spojiť drsnú oceľ s nežnou zeleňou a povýšiť hrdzu do stavu vznešeného.

Záhrady, v ktorých je zakomponované „niečo hrdzavé“, sú momentálne veľkým hitom – v poslednom čase by ste ich našli asi na každej významnejšej prehliadke záhradného dizajnu v Európe. A záujem o ne je naozaj veľký. Niet sa čo čudovať, veď záhrada v takomto duchu má hneď niekoľko pozitív: napríklad je nanajvýš súčasná a zároveň dáva istú slobodu pri tvorbe štýlu, je bez námietok trendová a originálna, a pritom sa hodí ako k moderným, tak aj k  starším domom (na rozdiel napríklad od moderných pozinkovaných plôch, ktoré sa uplatnia výlučne v záhradách moderných domov, či naopak vidieckej klasiky, ktorú si pri inom ako tradičnom dome asi ani nemožno predstaviť). Nejde pritom o drahé ani technicky náročné riešenia, dokonca týmto spôsobom môže dostať druhú šancu doslova „staré železo“.

Kompozícia s chrbtovou kosťou

Záhradu, ktorú vám dnes predstavujeme, vytvoril tím záhradných dizajnérov pre výstavu v dolnorakúskom Tullne. Toto ojedinelé dielko vzniklo na pozemku pod lesom, kde je suchšia piesočnatá pôda a väčšinu dňa sem svieti slnko. Hrdzavé prvky sa sem výborne hodia. V tejto záhrade má všetko svoj význam a jednotlivé prvky na seba logicky nadväzujú. Kostrou kompozície je dlhá, technicky pôsobiaca kovová konštrukcia, ktorá pripomína pergolu s dokonalou hrdzavou patinou. Akoby strážila vyvýšené chodníky z pozinkovaných mrežových dielcov. Takéto „technochodníky“ (priestor pod nimi je vysypaný štrkom) sú bezpečné a komfortné po celý rok, v každom počasí – pohodlne vás prevedú celou záhradou, a ak sa vám zažiada, po pár schodíkoch môžete zísť k vode či na trávnik a k záhonom. Za povšimnutie stoja aj originálne priehľady – cestou po chodníku vám otvory, pripomínajúce okná, zarámujú zaujímavé pohľady do priestoru záhrady či na okolitú krajinu alebo pomôžu vniesť moment prekvapenia (tým príjemným sa v záhrade iste nikto nebráni). Keďže je záhrada skutočne moderná, nechýbajú tu ani ďalšie prvky a materiály populárne v súčasnom záhradnom dizajne – napríklad voda spútaná pravidelnými tvarmi kovovej konštrukcie.

Malé odporúčanie:
Keď sa rozhodnete nechať záhradu „zhrdzavieť“, urobte tak na celej jej ploche. Nemá zmysel vytvoriť v jednom kúte tradičné vidiecke zákutie, v druhom extravagantnú high-tech kompozíciu, a kde-tu včleniť do záhonov hrdzavé panely. Aj v záhrade, podobne ako v interiéri, platí: vyberte si jeden štýl a držte sa ho v celom priestore. A, samozrejme, aj tu býva menej viac – ak použijete menej prvkov, určite viac vyniknú.

Japonský nádych

Kompozícii však vládne nielen hrdza, ale aj jemný orientálny nádych, ktorý taktiež patrí medzi trendové prvky súčasných moderných záhrad. Je prítomný napríklad v charakteristických štrkových a kamenných poliach, vytvárajúcich abstraktné obrazce. Na niektorých miestach sú na štrku dokonca porozhadzované zhrdzavené kovové hobliny – tvorcom záhrady evidentne nechýbala fantázia ani odvaha siahnuť po nekonvenčných riešeniach. Japonské záhradné umenie pripomínajú aj ploty ohraničujúce túto záhradu, niektoré rastliny, či platňa s priehľadom na japonský javor. Ponáša na ďalší typický prvok – deliaci paraván, ktorý sa využíva na členenie orientálnych záhrad.

Svet kontrastov

Drsná oceľ a nežná zeleň, voda ako symbol voľnosti, zviazaná do pravidelných foriem hrdzavých konštrukcií, geometrické tvary striedané voľnými a nepravidelnými... táto záhrada je jednoducho plná kontrastov. I keď doteraz prevládal v záhradnej tvorbe názor, že nie je dobré kombinovať v jednom priestore pravidelné a nepravidelné tvary, pretože toto spojenie pôsobí chaoticky a vyvoláva nepokoj, dizajnérom v dolnom Rakúsku sa podarilo túto teóriu úspešne poprieť – harmónia, ktorá z tejto záhrady vyžaruje, je založená na súlade protikladov (podľa vzoru tradičných východných filozofií). Zvlnené okraje záhonov sú v zaujímavom kontraste s prísnymi geometrickými tvarmi chodníkov, schodov či vodných nádrží; príroda pokryla hrdzou povrch pevnej, kedysi chladne pôsobiacej ocele a naznačila tým jej dočasnosť, a niektoré časti kovovej pergoly začína obrastať divý vinič, aby tak doviedol do dokonalosti splynutie technického s prírodným.

          

V tejto netradičnej reprezentatívnej záhrade nechýba starostlivo udržiavaný trávnik (vďaka vyššej vlhkosti z vody sa mu tu skutočne darí), ani nižšie okrasné trávy (perovník, ostrice, kostravy) a dreviny (nenáročné krušpány, japonský javor), bohato kvitnúce trvalky svojou rozmanitosťou a premenlivosťou účinne zmierňujú technický charakter kovových konštrukcií. Pri výbere kvitnúcich druhov sa kládol dôraz aj na farebnosť kvetov –  dizajnéri zvolili také, ktoré vytvoria s hrdzavými povrchmi harmonický, oku lahodiaci celok (oranžová farba kvetov myšieho chvosta) alebo, naopak, príjemne osviežujúci kontrast (modrá stračia nôžka). Nepoužili veľa farieb, vďaka čomu pôsobí záhrada upokojujúcim dojmom. Z trvaliek tu rastie sivolistá palina a kobercovitý rožec (medzi krušpánmi), myší chvost, stračia nôžka, a dokonca aj exotický bambus, ktorý sa svojou kontrastnou štruktúrou výborne hodí na oživenie kovových plôch. Pri výbere rastlín pritom bolo potrebné zohľadniť aj to, že hrdza môže ovplyvniť vlastnosti pôdy, ktorá potom nemusí každej z nich vyhovovať.

Aké rastliny použil dizajnér
Bambus – má moderný šmrnc, je nenáročný a výborne ladí s kovovými aj hrdzavými plochami.
Krušpán – hodí sa do modernej výsadby, je celoročne atraktívny a pestovateľsky nenáročný.
Myší chvost – bohato kvitne počas celého leta a jeho oranžové kvety harmonizujú s farbou hrdze. Má rád sucho a slnko.
Stračia nôžka – vytvára zaujímavý farebný kontrast, v lete svojou chladivou farbou príjemne osviežuje priestor.
Rožec – nenáročné a efektné striebristé koberce prosperujú aj na suchých slnečných miestach, kde by zrejme nič iné nerástlo.
Japonský javor – je peknou skulpturálnou rastlinou, má moderný šmrnc, orientálny nádych a nenarastie do obrovských rozmerov.
Rebarbora – netradične veľké listy ozvláštnia celú kompozíciu a zakryjú nepekné miesta.
Perovec – steblá a kvety tejto okrasnej trávy zjemnia technické prvky a vnesú do záhrady trocha nežnej romantiky. Sú atraktívne aj na jeseň a v zime.

Článok bol uverejnený v časopise Môj dom.

Text a
Foto: Daniel Košťál

Mohlo by vás tiež zaujímať:

Foto dňa

Z mesta na vidiek: Druhú šancu na kúpu tohto domu už neprepásli

Najnovšie knihy a časopisy

Tvorivé bývanie 5/2019 v predaji


21 horúcich jesenných trendov




Predplatné

 

kúpiť v e-shope

 

 

 

Najnovšie príspevky