Svahovitá záhrada nie je strašiak

17.05.2011  |     

Aj keď je vaša záhrada na svahu či nerovnom teréne, môže byť rovnako atraktívna ako tá, ktorá je založená na rovine. Len musíte ísť na niektoré veci trochu inak. Nebojte sa netradičných riešení či zmien a snažte sa využiť v prospech záhrady to, čo je na nej jedinečné – nerovný terén. V mierne svahovitej záhrade sa môžete napríklad blysnúť kvetinovými múrikmi.

Ak sú kvetinové múriky správne vybudované a umiestnené, dodajú svahovitej záhrade na atraktivite aj praktickosti. Nesmie ich však byť priveľa. Aj v tomto prípade totiž platí, že všetkého veľa škodí. Priveľa kameňa by mohlo pôsobiť skľučujúco, prípadne by vznikol dojem, že záhrada je plná bariér. Opornými múrikmi sa dajú zvládnuť dve či tri výškové úrovne, nie viac. Môžete ich viesť v rovných alebo oblúkových líniách (tie sú výbornou voľbou najmä pre vidiecke a romantické záhrady) a ohraničiť nimi svah aj terasu, prípadne oddeliť jednotlivé časti záhrady. Vyššie múriky ochránia aj pred vetrom či nežiaducimi pohľadmi.

V záhradnej tvorbe sa kvetinové múriky začali využívať už naozaj dávno, a keďže na svetlo sveta aj dnes prichádzajú zaujímavé moderné riešenia, možno im predpovedať obľubu tiež v budúcnosti. Sú praktické a efektné, a v ich prospech hovorí aj to, že sú ideálnym životným priestorom pre rôzne atraktívne rastliny (ktorým sa na bežných záhonoch veľmi nedarí) a tiež pre užitočné živočíchy (napríklad niektoré plazy), čo ocenia najmä priaznivci momentálne trendových ekologických záhrad.
 

Aké kamene použiť?

V záhradách sa najčastejšie budujú suché kvetinové múriky – kamene sa pri ich stavbe ukladajú voľne, bez použitia malty. Ešte pred výstavbou si treba naplánovať nielen umiestnenie múrika (môže slúžiť na úpravu svahu, ale dá sa vybudovať aj voľne v priestore), ale aj jeho rozmery (jeho šírku, výšku) a tiež to, z čoho a akým spôsobom sa bude stavať. Na stavbu sa najčastejšie používa žula, bridlica či pieskovec, niekedy aj vápenec, no najlepší je vždy kameň, ktorý sa ťaží či vyskytuje v okolí – v záhrade bude pôsobiť najprirodzenejšie a najharmonickejšie. Využiť sa dajú neotesané kamene aj rôzne veľké opracované kvádre, ktoré aktuálne prichádzajú do módy. Suché kvetinové múriky nie sú finančne a ani technicky náročné. Stavbu menších, najmä takých, ktoré nie sú vyššie než meter, zvládne každý šikovnejší domáci majster, pri tých väčších či vyšších je bezpečnejšie spoľahnúť sa na odborníkov.
 

Kvalitné základy

Pri stavbe suchého múrika treba začať kvalitnými základmi. Nemusia byť betónové, postačia kamene zapustené do pôdy. Mali by však byť dostatočne hlboké (asi 40 centimetrov) – ich hĺbka by sa mala odvíjať od výšky múrika. Pod základy nasypte vrstvu štrku, ktorá bude spod nich odvádzať vodu; ak je podložie nepriepustné, bude lepšie zabudovať aj drenážne rúrky. Ako prvé uložte najväčšie kamene tak, aby boli asi do polovice zapustené do zeme. Mali by byť asi 30 až 40 centimetrov od svahu. Najskôr si však natiahnite motúz, ktorý vám poslúži namiesto pravítka. Ďalšie vrstvy kameňov potom ukladajte mierne šikmo smerom k svahu (v sklone aspoň 10 %) – zabráni sa tým nakláňaniu múrika dopredu. Po každom rade treba dosypať do priestoru medzi svahom a múrikom zeminu zmiešanú so štrkom – vznikajúci múrik tým získa stabilitu. Jednotlivé rady by mali byť približne rovnako vysoké a kamene sa ukladajú tak, aby sa vzájomne prekrývali a nevznikali medzery v tvare kríža. Niekoľko kúskov uložte aj priečne, dlhšou stranou smerom do svahu – múrik sa tým ukotví v zemine. Na poslednú vrstvu vyberte o niečo širšie ploché kamene, ktoré budú mierne prečnievať. Ak chcete múrik osadiť intenzívnejšie, nezabudnite nechať medzi kameňmi dostatok väčších medzier. Múrik obrastený rôznymi rastlinami je veľmi efektný, nemal by však zarásť úplne celý. Aspoň niektoré kamene by mali ostať voľné a viditeľné.
 

Najvhodnejšie rastliny

Umiestnenie v kvetinovom múriku vyhovuje množstvu krásnych rastlín. Do suchých, na slnku situovaných múrikov sú vhodné najmä suchomilné skalničky a trvalky, ako sú rozchodníky (Sedum), zvončeky (Campanula), taričky (Aubrieta deltoidea), floxy (Phlox subulata), mydlice (Saponaria ocymoides), lomikamene (Saxifraga), poniklec (Pulsatilla vulgaris), klinčeky (Dianthus), devätorník (Helianthemum), materina dúška (Thymus), iberka (Iberis sempervirens), tarica (Alyssum saxatile), arábka (Arabis caucasica), rožec (Cerastium tomentosum) a ďalšie. Tieto rastliny už za krátky čas vytvoria atraktívne koberčeky, a to aj pri minimálnej starostlivosti. Po výsadbe ich treba nejaký čas zalievať, dobré je tiež zasypať okolie rastlín drobnými kameňmi, ktoré zabránia vyplaveniu substrátu. V polotieni zasa možno využiť niektoré druhy papraďorastov, chochlačku (Corydalis lutea), zvončeky (Campanula), pakost (Geranium), čerkáč (Lysimachia nummularia) a podobne.



Ideálne je skombinovať vzpriamene rastúce a poliehavé (vankúšovité) rastliny, ktoré, ak budú vsadené úplne navrchu, budú cez múrik efektne prevísať. Vždy by však malo ísť o druhy s kompaktnejším a nižším rastom, najlepšie také, ktoré dobre znášajú sucho. Do suchých múrikov sa nehodia rýchlo až agresívne rastúce druhy a ani také, ktoré musia mať permanentne vlhkú pôdu. Na vrchol múrika možno vysadiť aj niektoré nižšie dreviny, napríklad prútnatec, japonské azalky a nižšie druhy a kultivary rododendronov, do polotieňa zasa zakrpatené či plazivé ihličnany, prípadne aj cibuľoviny a nižšie či stredne vysoké okrasné trávy. Vždy však s ohľadom na ich požiadavky (svetlo, polotieň). Vždy je lepšie zvoliť pestrejšiu skladbu rastlín ako výsadbu jedného či dvoch druhov; dobré je tiež myslieť na to, že v múriku má stále niečo kvitnúť. Z tohto dôvodu tu môžu byť efektné, dlhšie kvitnúce trvalky (rudbekie, pakosty).
 

Bylinky a vodné prvky

V kvetinových múrikoch možno pestovať aj bylinky (prítomnosť kameňov im veľmi prospieva), veľmi pekná je kombinácia byliniek s trvalkami. Nádherná je najmä levanduľa – napríklad v kombinácii so santolínou, rozmarínom, saturejkou a pamajoránom alebo dokonca s rudbekiou. Na teplejších slnečných miestach možno pestovať aj niektoré exotické rastliny, napríklad sukulenty. Tie však bude nutné pred zimou vybrať a premiestniť do studeného skleníka, domu či svetlej pivnice. Do kvetinového múrika možno zakomponovať aj menší záhon a využiť ho napríklad na sezónne výsadby – cibuľoviny, letničky a dvojročné rastliny. Veľmi pekné a trendové sú aj vodné prvky, ktoré sú súčasťou múrika – či už malé jazierka, vodné prepady alebo chrliče. Ich okolie možno vysadiť zaujímavými vlhkomilnými rastlinami.
 

Obľúbeným riešením pre svahy sú tiež vegetačné tvarovky rôznych druhov, z rôznych materiálov a v rôznych cenových reláciách. Najčastejšie sú zhotovené z betónu, ktorý je dostatočne odolný aj proti poveternostným vplyvom. Betónové tvarovky sú pevné a vďaka rôznym farebným odtieňom môžu do záhrady pekne zapadnúť, hodia sa však skôr do moderných či mestských záhrad. Podobne ako suché múriky sa dajú zaujímavo vysadiť – napríklad kvitnúcimi trvalkami a rôznymi nižšími drevinami (či už hneď pri budovaní alebo aj priebežne). Rastliny časom múrik obrastú a ten nebude pôsobiť natoľko výrazne. Pri stavbe, ktorá nie je zložitá, netreba používať maltu – tvarovky sa ukladajú na seba a spájajú sa systémom drážok a výčnelkov. Múrik z vegetačných tvárnic by kvôli stabilite nemal byť vyšší než meter, a to najmä vtedy, ak je sklon svahu prudký alebo múrik kolmý. Aj tieto múriky by mali mať základ hlboký aspoň 40 centimetrov a so štrkovým lôžkom.

TEXT a
Foto: Daniel Košťál

Mohlo by vás tiež zaujímať:

Foto dňa

Rodinný dom v Nitre: Interiér vo vidieckom štýle a veľká zimná záhrada

Najnovšie knihy a časopisy

Môj dom špeciál 3/2019


Veľký sprievodca novými bytmi




kúpiť v eshope

Najnovšie príspevky