Poraďte si so záhradným odpadom

18.12.2009  |     

Počas sezóny a najmä na jeseň sa v záhrade nakopí množstvo biologického odpadu. Kam s ním? Ako sa ho čo najrýchlejšie a bez problémov zbaviť? Pálenie je zakázané, do komunálneho odpadu nepatrí, a tak nezostáva iné, len ho vyviezť do zberného dvora alebo na verejné kompostovisko, samozrejme, ak nejaké vo vašom okolí je. Najlepšie však je spracovať ho a ďalej zužitkovať v záhrade.

Ak máte radi pestrofarebné kvetinové záhony a pestujete zeleninu, o hromady odpadu máte určite každoročne postarané. Nehovoriac o burine, ktorej sa v záhradách zvyčajne dobre darí, a tak ju treba neustále odstraňovať. Odpad sa nenakopí naraz, vzniká priebežne – a priebežne ho treba aj likvidovať, ideálnym spôsobom je kompostovanie. Huby, baktérie a živočíchy vytvoria asi za rok z rastlinných zvyškov hodnotné, hlavne však prirodzené hnojivo, ktoré sa dá v záhrade ďalej využiť. Nie všetko je však na kompostovanie vhodné a faktom je aj to, že nemôžete na kompost hodiť stonky s odkvitnutými kvetmi, zožltnuté trsy trvaliek či vňate zeleniny tak, ako ich ostriháte alebo pozberáte (aj keď sa to bežne robí). Rozkladali by sa totiž zbytočne dlho a zabrali by viac miesta.

Ako kompostovať

Alfou a omegou kompostovania je vrstvenie. V zásade patrí na spodok hrubší záhradný odpad, postupne sa ukladá jemnejší. Všeobecne by na tretinu suchšieho materiálu mali pripadnúť dve tretiny materiálu vlhkého. Asi po 30 cm sa na vrstvu biologického odpadu nasype zemina a opäť môžete pokračovať vo vrstvení. Nemali by ste zabudnúť kompost aspoň jeden až dva razy za mesiac prehádzať, a to skutočne dôkladne. Optimálna výška kompostu je 1,5 m. Keď je vyzretý, nie sú v ňom vidieť nerozložené rastlinné zvyšky, vôňou pripomína lesnú pôdu, má tmavú farbu a kyprú konzistenciu. Najlepšie je vyberať ho na jar. Vždy je dobré ho pred použitím v záhrade preosiať a prípadné nerozložené zvyšky dať do nového kompostu. Na výrobu kompostu možno využiť aj kompostéry, čo sú uzatvorené nádoby bez dna (v ponuke sú rôzne druhy, veľkosti a materiály). K ich výhodám možno pripočítať napríklad to, že sa dajú pomerne jednoducho premiestniť, šetria tiež miesto a kompost v nich dozrieva rýchlejšie, pretože zboku je do nich zabezpečený prísun vzduchu. Aj obsah kompostéra sa však odporúča občas prehádzať.

Čo áno, čo nie

Nie všetok záhradný odpad patrí do kompostu. Použiteľné sú zvyšky ovocia a zeleniny, rozdrvené konáre a kôra, piliny, hobliny, lístie a vňate, tráva, zemina z črepníkov, bylinné výhonky drevín, vaječné škrupiny a tiež zvieracia podstielka či slama, ktoré zabezpečia prísun uhlíka. Všetko však treba narezať na menšie kúsky, prípadne, ak ide o menšie množstvo, nastrihať záhradníckymi nožnicami. Kompostovať sa nesmú trváce buriny s podzemkami a semenami, choré a škodcami napadnuté rastliny (tie je najlepšie spáliť v záhradnom kozube alebo vyviezť), chemicky ošetrované rastliny, výkaly domácich zvierat, kosti či kože, plasty, sklo, kovy, textílie ani papier (na komposte rozhodne nemajú čo hľadať noviny, časopisy a ani rôzne obaly či vrecká z vysávačov). Kompostovať môžete po celý rok, dokonca aj v zime sa dá čo-to prihodiť. I keď práve v zime prebieha kompostovací proces najpomalšie. Kompost možno vylepšiť mletým vápnom, rohovinovou múčkou (dodá dusík), urýchľovačmi kompostovania a tiež niektorými rastlinami – napríklad kostihoj, vratič, rebarbora, žihľava či palina ozdravujú pôdu látkami, ktoré obsahujú a budú dobre vplývať aj na korene vysadených rastlín. Do kompostu ich však treba dať viac, aby bol účinok intenzívnejší, prípadne ich môžete kompostovať zvlášť.


Odpad zo živých plotov

Poradiť si s bylinným odpadom nie je až také problematické. Horšie je to s drevnatým. Ten, kto má okolo domu živý plot a v záhrade veľa stromov a krov, vie určite svoje o kopách ostrihaných konárov – tenších, hrubších, kratších aj dlhších. Pálenie je zakázané, a ak by aj nebolo, dym by obťažoval susedov a zrejme by vyhnal z okolia všetko živé. Vyvážať konáre po troškách do zberných dvorov tiež nie je bohviečo, hoci je to možno rýchle riešenie. Preto je ideálne zabezpečiť si drvič záhradného odpadu. Tento praktický pomocník dokáže za víkendové popoludnie postupne zmeniť ohromnú kopu konárov na drvinu, s ktorou sa lepšie manipuluje a ktorú môžete buď skompostovať (vďaka lepšej štruktúre sa rýchlejšie rozkladá), alebo použiť na mulčovanie záhonov (či už kvetinových, alebo zeleninových) a okolia krov a stromov. Rozdrvený drevný odpad zabráni rastu buriny, obmedzí vyparovanie vody z pôdy, a ako sa postupne rozkladá, obohatí ju o vzácny humus. Nové typy drvičov nie sú hlučné, drvený materiál si pomaly vťahujú, sú bezpečné a prakticky sa skladujú. Pri výbere by ste mali zohľadniť najmä to, aké veľké konáre dokáže prístroj rozdrviť, či má spätný chod, či je jeho súčasťou aj zberný kôš a či je vhodný pre váš typ záhrady.

Ako využiť pokosenú trávu

Podobne môžete využiť aj pokosenú trávu – ako mulč na záhonoch zabráni rastu buriny a udrží v pôde vlahu. Pokosenú trávu najskôr nechajte zaschnúť a potom ju premiešajte s hrubším záhradným odpadom, najlepšie s podrvenými konármi. Takýto postup zabráni zahnívaniu trávy. Túto zmes potom môžete v dostatočne hrubej vrstve nasypať pod dreviny (stromy aj kry) a trávu v takejto podobe môžete dať aj na kompost. V žiadnom prípade však nesypte na záhony ani do kompostu čerstvo pokosenú trávu!

Čo s opadaným lístím

Na jeseň spolu s padajúcim lístím prichádza aj problém čo s ním. Nemalo by zostať len tak voľne napadané, najmä nie na trávnikoch, v skalkách, vresoviskách či v jazierkach. Lístie pozberajte, prípadne vyhrabte a buď skompostujte, alebo využite na ochranu rastlín pred zimou (nahrňte ho ku koreňom). Listy niektorých drevín, napríklad duba, orecha alebo buka, sa rozkladajú veľmi pomaly, preto je dobré pred kompostovaním ich posekať na drobnejšie kúsky a zmiešať s iným záhradným odpadom (napríklad s pokosenou trávou či vňaťou zeleniny, ktoré obsahujú viac dusíka). Na trhu sú k dispozícii aj záhradné vysávače, ktorými môžete lístie buď nafúkať na jednu kopu, alebo ho nasať, niektoré ho dokonca aj podrvia. Vysávač na lístie sa vyplatí zadovážiť si vtedy, ak máte na záhrade viacero listnatých krov a stromov. Zrejme vás vedia potrápiť, najmä ak zhadzujú listy v rôznych obdobiach, takže nie je možné všetko upratať naraz.

Kde umiestniť kompostovisko
Miesto na kompostovisko treba starostlivo vybrať. Ideálne je v polotieni, ďalej od domu, terasy, záhradného domčeka a ohniska. Malo by byť dobre dostupné – najlepšie spevneným chodníkom tak, aby ste sa k nemu vedeli dostať za sucha aj v daždi, a zároveň decentne skryté pred pohľadmi. Ideálne je, ak je okolo kompostu dostatočne veľký priestor na prípravu odpadu, otáčanie s fúrikom aj na manilupáciu s hotovým kompostom. Kompostovisko by malo mať dve oddelené časti: prvú, kde sa bude ukladať a premiešavať rastlinný odpad vhodný na kompostovanie, a druhú, kde bude sústredený hotový kompost. Bočné aj zadné steny kompostoviska by mali byť pevné, predné môžu byť otvorené. Do okolia možno vysadiť rastliny alebo skôr dreviny, ktoré celý priestor trochu zatraktívnia. Odnepamäti rástla na týchto miestach na vidieku baza, možno však využiť aj napríklad budleju, drieň, zlatovku či zacloniť pohľad na kompost stenou z malín. Veľmi pekné sú pri kompostovisku aj treláže s popínavými rastlinami.

TEXT A
Foto: Daniel Košťál

Mohlo by vás tiež zaujímať:

Foto dňa

Rodinný dom v Nitre: Interiér vo vidieckom štýle a veľká zimná záhrada

Najnovšie knihy a časopisy

Môj dom špeciál 3/2019


Veľký sprievodca novými bytmi




kúpiť v eshope

Najnovšie príspevky