Bylinková záh®ada

16.09.2005  |     

História pestovania byliniek je stará niekoľko tisíc rokov, siaha až do doby kamennej. V stredoveku sa tieto rastliny len málokedy dostali za múry kláštorov a až s vynálezom kníhtlače a šírením vzdelanosti viac prenikli do povedomia ľudí. A tí sa snažili jednoducho mať ich vždy poruke, najlepšie pod oknami svojich domov. Tak vznikli prvé bylinkové záhony, ktoré mali výsostne úžitkový význam. Vzhľadom na veľké úsilie šľachtiteľov, ktorí sortiment byliniek obohatili aj o rôzne atraktívne kultivary, bylinky a bylinkové výsadby sa stali vďačným motívom aj pre súčasnú záhradnú architektúru.

Efektnú bylinkovú výsadbu možno vytvoriť na malej aj veľkej ploche, v mestskej aj vidieckej záhrade alebo aj na balkóne. Základom je výber správnych druhov a zohľadnenie ich pestovateľských požiadaviek. Vhodne umiestnené a skombinované liečivé rastliny, koreniny a rôzne iné aromatické rastliny premenia ktorúkoľvek záhradu na ríšu prenikavých vôní, nevšednej farebnosti a nemenej zaujímavých tvarov a detailov. Nielen okrasný efekt je však prednosťou byliniek. V záhrade si možno vypestovať rozličné druhy byliniek vhodných na dochucovanie jedál, pre domácu arómoterapiu, na vytváranie voňavých bytových dekorácií (potpourri), prípadne na prípravu liečivých čajov a tinktúr.

Skladba bylinkového záhona

Počet pestovaných druhov by sa mal odvíjať od veľkosti plochy a charakteristického štýlu prevládajúceho v záhrade. Bylinkovú záhradu tvoria obvykle tri kategórie rastlinných druhov. Ako prvé by mali byť zastúpené tie druhy, ktoré sa budú bežne využívať pri varení v kuchyni. Patrí medzi ne vňaťový petržlen (Petroselinum crispum), vňaťový zeler, cesnak (Allium sativum), ligurček (Levisticum officinale), pažítka (Allium schoenoprasum), kôpor (Anethum graveolens), žerucha (Lepidium sativum), roketa a mnohé ďalšie. Druhú skupinu by mali tvoriť koreniny, ktoré možno tiež využiť pri príprave jedál, ale skôr podľa aktuálnej potreby, teda bazalka (Ocimum basilicum), saturejka (Satureja hortensis), palina (Artemisia dracunculus), tymian (Thymus vulgaris), pamajorán, čiže oregano (Origanum vulgare), majorán záhradný (Majorana hortensis), prípadne rozmarín (Rosmarinus officinalis), ale ten treba pred príchodom zimy preniesť na prezimovanie do studeného skleníka. Poslednú skupinu by mali tvoriť druhy, z ktorých možno pripravovať v domácich podmienkach čaje a rôzne liečivé prípravky (masť, tinktúry, oleje). Do tejto kategórie patrí nechtík (Calendula officinalis), medovka (Melissa officinalis), repík, mäta (Mentha piperita), šalvia (Salvia officinalis), ľubovník (Hypericum perforatum), materina dúška, rudbekia ružová, levanduľa (Lavandula angustifolia) a zabúdať by sa nemalo ani na nenáročný rumanček, divozel a skorocel. Okrem úžitkovej hodnoty a charakteristickej arómy sú mnohé druhy zaujímavé aj z okrasného hľadiska, teda svojimi kvetmi, farebným olistením (strieborným, žltolistým, purpurovým) alebo celkovým habitusom (plazivé, stĺpcovité a kríkovité formy). O zvyšujúcom sa dôraze na zaujímavosť samotnej rastliny nakoniec svedčia aj niektoré novo vyšľachtené kultivary byliniek. Tie sú okrem silnejšej vône atraktívnejšie aj netradičným vzhľadom (farebné a panašované listy).

Zo slnečného juhu

Približne dve tretiny byliniek, ktoré sa v súčasnosti bežne pestujú v záhradách, pochádzajú zo slnečného Stredozemia. Pre pestovateľa to znamená, že väčšina z nich bude vyžadovať podobné pestovateľské podmienky, teda slnečné a suché stanovištia (slnečné lúče tam musia dopadať aspoň 8 hodín denne). Na slnečných záhonoch sa najlepšie uvoľňujú vône a silice z týchto rastlín. Okrem svetla a tepla je pre tieto rastliny dôležitá aj priepustná oddrenážovaná pôda (skôr ľahšia). Väčšina byliniek totiž neznáša vyššiu vlhkosť a zamokrenie pôdy, ktorých dôsledkom je strata typickej arómy. Niektoré druhy však, naopak, rastú lepšie vo vlhku ako na suchu (mäta, medvedí cesnak). Efektné na slnečných záhonoch, ale aj účelné je uloženie drobného štrku, prípadne kamienkov na povrch bylinkových záhonov. Tieto počas horúcich letných dní kumulujú teplo a v priebehu noci zohrievajú korene vysadených byliniek. Zároveň zadržiavajú aj optimálnu vlhkosť v pôde. V prípade byliniek sa treba vyvarovať prihnojovania a takisto treba dbať na to, aby bylinkový záhon nezasiahli prípravky na ochranu rastlín.

V mestskej záhrade

Založenie bylinkovej záhrady by malo byť dokonale premyslené. V minulosti sa liečivé rastliny a koreniny často vysádzali do prísnych geometrických záhonov a jednotlivé záhony boli ohraničené nízkym strihaným buxusovým plôtikom. Vybrané druhy byliniek sa aj rozlične tvarovali. Tento spôsob sa, samozrejme, uplatňuje aj v súčasnosti, ale je vhodný skôr do formálnejšieho typu sadovníckych kompozícií (moderné mestské záhrady). Bylinky sa tak vysádzajú do štvorcových alebo inak geometricky tvarovaných záhonov, tie by však mali byť skôr užšie, aby sa vysadené bylinky dali dobre ošetrovať. Jednotlivé záhony delia cestičky (vydláždené, štrkové), ktoré by nemali byť užšie ako 50 cm. Tie umožňujú prístup k jednotlivým záhonom s bylinkami a uľahčujú tak nielen starostlivosť o ne, ale aj ich prípadný zber (bylinky by však nemali byť od cesty vzdialené viac ako 75 cm). Vyššie druhy byliniek je vhodné vysadiť do stredu a nižšie na okraj záhona. Výsadbu možno zatraktívniť aj použitím druhov s farebnými listami. Príkladom môže byť šalvia lekárska, ktorá má niekoľko farebne odlišných kultivarov („Purpurascens“ – fialový, „Icterina“ – zlatistý, „Tricolor“– fialovo-zeleno-biely a pod.). Navyše šalvia vnáša do záhrady nádych elegancie a mimoriadne zaujímavá je v kombinácii s levanduľou a menej známou santolinou. Bylinkové záhrady v mestách najlepšie ohraničí strihaný živý plot.

Pri chalupe na vidieku

Na vidieku, respektíve pri starších domoch sa, naopak, skôr uplatní voľnejšie usporiadanie bylinkových výsadieb, prípadne ich kombinovanie so zeleninou, s kvitnúcimi letničkami alebo inými aromatickými rastlinami. V tomto prípade je vhodné bylinky sústrediť viac k domu, prípadne priamo pod kuchynské okno. Druhy so silne aromatickými listami (saturejku, mätu, tymian, bazalku a pod.) je ideálne vysádzať aj priamo k chodníkom. Pri pohybe listov, ktorý spôsobí okoloidúci, totiž túto arómu bylinky uvoľňujú do svojho okolia, takisto aj v prípade, ak sa im nechtiac šliapne na list ležiaci na chodníku. Niektoré bylinky môžu efektne lemovať aj okrasné záhony (alebo ich dopĺňať), plazivé druhy vytvárajúce nízke vankúšiky (materina dúška) vyniknú aj v skalke, prípadne v škárach a štrbinách chodníkov a na suchých múrikoch. Niektoré druhy byliniek a aromatických rastlín majú navyše schopnosť chrániť iné rastliny (kvety a zeleninu) pred chorobami a škodcami, čím sa ich využitie v záhrade stáva naozaj univerzálnym. Tie druhy byliniek, ktoré sú náchylné na mráz (rozmarín, vavrín – bobkový list), je lepšie pestovať v nádobe a tú umiestniť priamo do bylinkového záhona. Platí to aj pre jednoročnú bazalku (Ocimum basilicum). Tú možno na záhony definitívne vysadiť, až keď pominie nebezpečenstvo mrazov (v máji). Viacročnú bazalku (Ocimum kilimandscharicum) možno zasa po prezimovaní v teple umiestniť do záhrady. Novinkou v sortimente tejto obľúbenej koreniny je kultivar „African Blue“, ktorý vyniká pôvabnými svetlofialovými kvetmi a purpurovo žilkovanými listami.

Špirála a vyvýšené záhony

Bylinky možno pestovať na záhonoch, ale aj vo vegetačných nádobách. Môžu sa však zoskupiť a potom využiť ako výrazný dominantný prvok v záhrade (rozlohovo malej aj veľkej). Jedným zo spôsobov, ako to docieliť, je vytvorenie bylinkovej špirály pomocou kameňov alebo starých tehál. Takáto výsadba je nielen estetická, ale zároveň môže v sebe združovať hneď niekoľko biotypov. Jednotlivé bylinky sa tak vysádzajú priamo na stanovisko, ktoré im najlepšie vyhovuje, kamene sú pre mnohé teplomilné druhy ideálnym spoločníkom.

Systém špirálovej výsadby umožňuje vysádzať maximum druhov na 2 až 4 m2 (približne 15 druhov) pri priemere špirály 3 až 5 m. Ideálnym obdobím na zakladanie bylinkovej špirály je jar. Vhodné je slnečné, chránené a zároveň dobre prístupné miesto, špirála by mala byť otvorená smerom na juh. Samotná špirála by mala byť rozdelená do troch zón. Vo vrchnej časti by mali byť umiestnené druhy, ktoré znesú dlhotrvajúce slnko, sucho a nemajú výraznejšie požiadavky na živiny (yzop, pamajorán, levanduľa, rozmarín, šalvia). Nasleduje zóna, v ktorej rastliny znesú okrem slnka aj polotieň, pričom už majú aj špecifické požiadavky na zloženie pôdneho substrátu (medovka, saturejka, rudbekia purpurová, mäta). V spodnej časti špirály budú rásť domáce druhy byliniek, ktoré vyžadujú vlhkejšiu a kvalitnejšiu pôdu (pažítka, vodná mäta, šťaveľ, podbeľ, valeriána). Tu možno (na južnej strane) vybudovať dokonca aj malé jazierko. Medzi jednotlivé bylinky je potom vhodné vysádzať jednoročné druhy, ako sú kapucínky, nechtík, rezeda alebo majorán. Zaplnia voľné priestory medzi vysadenými bylinkami, až pokiaľ sa tie nerozrastú. Ak vás takýto typ výsadby neoslovil, možno vás zaujme, že trendom posledného obdobia je pestovať bylinky na vyvýšených záhonoch a trebárs aj spolu so zeleninou.

Voňavé balkóny

Ak sú balkón alebo terasa dostatočne až extrémne slnečné a teplé, ideálne spĺňajú podmienky na pestovanie byliniek a aromatických rastlín. Vhodné sú levanduľa, rozmarín, yzop, šalvia alebo pamajorán. Tieto druhy obľubujú sucho, ideálne sú pre ne jednoduché terakotové (nie plastové) a kameninové črepníky, prípadne staré korýtka. Menej slnečné balkóny budú, naopak, vyhovovať bazalke, ktorá uprednostňuje zároveň výživnejšiu pôdu. S polotieňom sa uspokojí aj medovka, kapucínka, mäta alebo pažítka. Jednotlivé druhy byliniek môžu rásť na balkóne alebo terase v samostatných nádobách alebo môžu byť vysadené do pestrých bylinkových zmesí (výsadba druhov s rovnakými pestovateľskými nárokmi). Okrem terakotových nádob bylinky veľmi dobre rastú aj v prútených košíkoch, ktoré sú vystlaté vodovzdornou fóliou. Každá použitá nádoba musí byť dostatočne priestranná pre korene byliniek, pričom pri výsadbe by sa na jej dno mala umiestniť drenážna vrstva vo výške aspoň 5 cm (podľa veľkosti vegetačnej nádoby). Veľkosť konkrétnej nádoby by mala zodpovedať výške dospelej rastliny, aj keď na balkóne sa skôr uplatnia nižšie a kríkovité formy. Pre bylinky s vankúšovitým rastom sú vhodné nižšie nádoby s oblým okrajom, pričom priestor od okraja po rastlinu (1 cm) musí zostať voľný, aby ju bolo možné bezproblémovo zalievať.

Dôležitou informáciou pre toho, kto bude bylinky vo svojej záhrade nielen obdivovať, ale aj zberať a sušiť, je obdobie zberu. Čerstvé kvety, listy alebo vňať je najlepšie zberať neskoro popoludní a počas slnečných dní. Najviac účinných látok bylinky obsahujú pred kvitnutím, niektoré druhy aj počas neho.


Foto: archív autora
Zdroj: Daniel Košťál

Mohlo by vás tiež zaujímať:

Foto dňa

Drsný dom do drsnej prírody: Asymetria a hrdzavá fasáda

Najnovšie knihy a časopisy

Aktuálne číslo
Záhrada 2018/10
v predaji


Izbovky po Vianociach. Ako sa o ne postarať?




Predplatné

Najnovšie príspevky