Pleseň v byte

Vážená redakcia, rád by som sa s vami aj s ostatnými čitateľmi podelil o svoju skúsenosť a zároveň vás požiadal o pomoc. Rodinný dom sme stavali v rokoch 2002 až 2003. Uvedomovali sme si potrebu úspor energií, cene plynu hrozil rast a naše ekologické cítenie už bolo zobudené. Stavali sme preto tak, aby sme neskôr, pri prevádzke domu ušetrili na kúrení. Steny z Porothermu majú hrúbku 38 cm a dom sme ešte zateplili 8 cm polystyrénu. Okná a dvere sme dali plastové, päťkomorové, s tepelnoizolačným koeficientom K1. Strecha je izolovaná 20 cm Rockwoolu so špeciálnou parozábranou. Celkové vypracovanie vrátane všetkých detailov bolo vďaka mojej sústavnej prítomnosti na stavbe a tiež vďaka dobre (aj podľa slov stavbárov) vypracovanej dokumentácii na dobrej úrovni.

Už počas prvej zimy sme si však všimli, že dolné okraje okien boli prakticky sústavne mokré. Na skle sa zrážala para a drobné kvapôčky tvorili súvislý pás široký asi 2 cm. Voda bola na spodnom okraji okna vlastne stále a kvapkala aj na parapet. Manželka sa snažila problém riešiť tak, že okná pravidelne utierala dosucha a dúfala. Bol to márny boj. Okno vydržalo suché nanajvýš hodinu. Koncom zimy sa začali objavovať na stene v blízkosti spodných rohov okien čierne škvrny. Veľmi rýchlo sme pochopili, že sú to plesne. Pretože máme v rodine lekára, viem veľmi dobre, aké zdravotné nebezpečenstvá pri ich rozšírení hrozia. Manželka sa snažila bojovať proti nim rôznymi, niekedy vraj až zázračnými chemickými prostriedkami, ktorých účinok bol však vždy len krátkodobý. Ku koncu zimy sa plesne začali objavovať aj v kútoch tých miestností, ktorých obvodové steny boli obrátené na sever, a pomerne rýchlo sa začali rozširovať aj v kúpeľni. S koncom zimy a príchodom teplého počasia zmizla zrazená para z dolného okraja okien a postupne sa manželke darilo nad plesňami víťaziť.

Leto bolo vcelku idylické, na problémy s plesňami sme si spomenuli len zriedka. S jesennými pľušťami a so začiatkom vykurovacej sezóny sa však vrátili nielen problémy so zrazenou parou na oknách, ale aj plesne. Leto zrejme využili na akúsi prípravu, pretože prišli rýchlejšie ako vlani a vo väčšom rozsahu. Aj náš boj s nimi sa primerane zintenzívnil. Aj napriek tomu cez zimu miesta, kde v prvom roku boli len náznaky problémov, pokryli kolónie stále sa šíriacich plesňových spoločenstiev. Po zime síce nastalo zjavné uvoľnenie, žiaľ, nezopakovala sa situácia z predchádzajúceho roka a steny zostali aj na začiatku leta škaredé, fľakaté. A nám neostalo nič iné, len už druhý rok po dokončení stavby znova maľovať. Asi nemusím zdôrazňovať, koľko to bolo radosti. Leto prebehlo vcelku bezstarostne, aj keď v očakávaní ďalšej zimy. Ešte sa ani poriadne nezačala, a naše staré známe sa už spod novej letnej maľovky (a to nám garantovali, že farba má v sebe chemické prostriedky, ktoré bránia rastu plesní) predierajú na povrch. Staré známe na starých známych miestach. Vychádza mi z toho jediné – keď sa nám nepodarí zistiť príčinu, teda zdroj vlhkosti, ktorú plesne tak milujú, chemickými ani inými podobnými prostriedkami ich zrejme nezničíme. Preto by som vás chcel, vážená redakcia, poprosiť o radu.  Vedeli by ste nám prípadne poradiť úspešnú terapiu? Váš verný čitateľ Alojz A.

Vážený pán Alojz, problém, o ktorom píšete, vôbec nie je zriedkavý. S vlhkosťou a s plesňami sa budú stretávať čoraz častejšie všetci tí, ktorí pochopili, že rozumnými opatreniami, ako sú kvalitné okná či zateplenie stien a strechy, možno znížiť náklady na vykurovanie, nikto im však nevysvetlil, že tieto opatrenia znamenajú aj stále dokonalejšie vzduchotesné obalenie vnútorného priestoru domu. Domy, ktoré sa stavali v minulosti (od klasických dreveníc až po socialistické paneláky), mali jednu spoločnú vlastnosť – boli „vybavené“ množstvom škár a otvorov, ktorými „zdravo dýchali“. Síce nimi unikalo teplo, ale zároveň sa dôkladne vyvetrala aj vlhkosť. Vykúrené vnútorné priestory boli niekedy až príliš suché a tento notoricky známy problém panelákových bytov sa počas vykurovacej sezóny riešil zvlhčovačmi. Cena tepla sa vďaka rastúcej cene plynu stala problémom, a tak sa celkom logicky hľadajú cesty, ako ušetriť.

Zatepliť pritom znamená aj upchať všetky otvory, kadiaľ by mohlo z domu unikať nielen teplo – to si začíname uvedomovať až teraz, keď sa v zateplených domoch s novými oknami objavujú problémy s vlhkosťou. Zateplením sme zabránili „zdravému dýchaniu“ domov, väčšinou sa však nikto nezaoberal tým, ako z nich dostať vlhkosť, ktorá sa v nich tvorí pri bežnej prevádzke. Zdrojom vlhkosti je napríklad používanie kúpeľne, sušenie bielizne, varenie, kvety a v neposlednom rade aj ľudia. Štvorčlenná rodina dokáže za deň vytvoriť až 14 000 g vzdušnej vlhkosti. Ak teda neurobíte opatrenia, ktoré dostanú túto vlhkosť mimo domu, budú vaše problémy pretrvávať.

Takže treba vetrať. Klasické vetranie však so sebou prináša aj straty tepla, čo by poprelo vašu snahu o úsporu, ktorú ste prejavili zateplením domu. Napríklad pri pasívnych domoch, ktoré sú majstrovskými dielami využívania technológií zateplenia, sú neodmysliteľné vetracie jednotky s rekuperáciou tepla – tým sa problém odvádzania vlhkosti vyrieši. Súčasné domy sa svojimi vlastnosťami k pasívnym domom čoraz viac približujú, takže v budúcnosti sa bez núteného vetrania nezaobídu. Inak sa totiž nedokážu účinne zbaviť vlhkosti, ktorá sa v nich tvorí, a tá bude zdrojom problémov.

V západnej Európe už tento problém pochopili a napríklad v Rakúsku je nútené vetranie bežnou súčasťou dobre zateplených domov. Prevetrávanie je najlepšie riešiť už v štádiu projektu, ale môžem vás, pán Alojz potešiť: Nie ste sám. Podobne sa u nás dnes stavia väčšina domov. Problém s vlhkosťou a vetraním sa, samozrejme, dá riešiť aj dodatočne – napríklad pomocou vetracích zariadení, ktoré sa dajú inštalovať do už hotového domu.

Ing. Milan Bartoš, firma ActivHouse.