7 spôsobov, ako stavať dom z dreva

13.02.2018  |     

Zvažujete možnosť, že váš nový dom bude drevostavba? Z dreva sa dá stavať viacerými spôsobmi, každá z konštrukcií má pritom svoje špecifiká, prednosti, ale aj limity.

„Two by four“

Stĺpiková (rámová) konštrukcia vychádza z tradičného systému amerických drevostavieb. Základným prvkom celej stavby sú drevené hranoly s jednotným prierezom – „two by four“ teda 2 × 4 stopy (v prepočte 5 × 10 cm). Stĺpiky sa kotvia do spodného hranola – prahu – s rozstupom 40 až 60 cm a zvrchu sú preložené ďalším hranolom s rovnakými rozmermi. Tým sa vytvorí rám vhodný na dvojpodlažné domy s bežnými rozmermi miestností. V mieste vyššieho zaťaženia sa stĺpiky združujú, čím vznikne väčší prierez.

S jednoduchým materiálom sa tak dajú vytvárať aj nepravidelné a členité tvary domov, výhodou je aj nízka spotreba reziva. Pri nízkoenergetickej výstavbe sa používajú prvky so zloženým prierezom, ktorých rozmery zodpovedajú potrebnej hrúbke izolácie. Steny sa oplášťujú veľkoplošnými doskami (OSB, sadrovláknitými a pod.) a priestor v ráme sa vypĺňa mäkkou tepelnou izoláciou.

Na vonkajšiu stranu sa dopĺňa kontaktný zatepľovací systém alebo zateplená odvetraná fasáda s obkladom. Preruší sa tak tepelný most v mieste stĺpika a zvýši sa tepelný odpor steny, čím sa zabráni kondenzácii v nej. Zo strany interiéru sa obvykle pridáva tepelnoizolačná a inštalačná vrstva, ktorá umožňuje vytvoriť vzduchotesnú rovinu bez prerušenia rozvodmi.

Stĺpiková konštrukcia vychádza z tradičného systému amerických drevostavieb.

Jej názov „two by four“ (2 × 4) znamená vlastne prierez základného nosného prvku v stopách.

Prefabrikované panely 

Tento systém je asi najrozšírenejšou konštrukciou drevostavieb nielen u nás. Základom prefabrikovaných panelov je drevený rám s opláštením a výplňou – princíp je podobný ako pri stĺpikovej sústave. Hoci je podstatou tejto konštrukcie využitie možností prefabrikácie, zároveň umožňuje veľkú rozmanitosť.

Keďže panely sa vyrábajú v chránenom prostredí a využívajú sa pri nich moderné postupy vrátane automatizácie, ich prednosťou je vysoká presnosť a kvalita.(Samozrejme, dôležitý je spoľahlivý výrobca.) Asi najväčšou výhodou tohto systému je rýchla výstavba – bežný rodinný dom môže byť zmontovaný za tri až desať dní. Tým sa zároveň minimalizujú poveternostné vplyvy, čo sa prejaví na menšom výskyte porúch spôsobených vlhkosťou a dlhšej životnosti stavby.

 

Panely môžu byť vo výrobe dokončené vrátane opláštenia a zabudovania okien a dverí alebo nahrubo – ide o tzv. poloprefabrikovanú výstavbu, ktorá spája nižšie náklady s obmedzením vplyvu poveternosti. Vo výrobe sa pripraví nosný rám s jednostranným opláštením, takže hrubá stavba sa rýchlo zmontuje a zakryje strechou. Následne sa realizujú izolácie, obloženie a dokončovacie práce.

Drevostavby z prefabrikovaných panelov na báze dreva sú v Európe najrozšírenejšie.

Výhodou je presná výroba panelov v chránenom prostredí a ich rýchla montáž na stavbe.

Pre sadanie dreva bývajú okná a dvere osadené do steny zrubu klzným spôsobom tak, aby jej konštrukcia mohla dilatovať. Spoj sa prekrýva lištou.

Zruby

Zruby sú našou drevenou klasikou, pri ktorej môže tento materiál naozaj naplno vyniknúť. Tradičná konštrukcia pozostáva z okresaných alebo ohranených kmeňov uložených na seba a v rohoch stien spojených typickým tesárskym spôsobom. Z nosných stien tak vznikne tuhý a stabilný priestorový systém.

Rozmiestnenie stykov musí byť dostatočne husté, aby nedošlo k vybočeniu steny, preto nie sú zruby vhodné na veľké otvorené priestory ani na dlhé voľné steny. Treba pri nich rátať tiež so zosušením po výške aj o niekoľko centimetrov, čomu sa musia prispôsobiť napríklad detaily okolo otvorov alebo v styku s komínom. Obzvlášť náročná je kombinácia zrubovej steny s murovanou či nosnými stĺpmi.

Dnes sa môžete stretnúť s nehranenými zrubmi (tzv. kanadská technológia) a zrubmi z ohraneného dreva (s rovným vonkajším aj vnútorným povrchom stien), ktoré sú typické pre naše končiny. Od základnej suroviny a technológie sa odvíjajú aj konštrukčné detaily. Keďže samotná masívna zrubová stena nespĺňa dnešné požiadavky na tepelnú ochranu, dopĺňa sa vrstvou tepelnej izolácie – buď v strede zdvojenej spriahnutej konštrukcie zrubu, alebo pod vnútorným obkladom. 

Stenové panely z masívneho dreva

K výrazným trendom dnešných drevostavieb patria elegantné stavby z panelov z vrstveného masívneho dreva – tieto stenové prvky tvoria ich nosnú konštrukciu a zároveň určujú vzhľad interiéru. Naplno sa pritom využívajú viaceré prednosti dreva – napríklad nepriezvučnosť a výborná schopnosť akumulovať teplo. Keďže ide o difúzne priepustný a zároveň vzduchotesný materiál, dá sa z neho jednoducho vytvoriť difúzne otvorená skladba obvodových stien do nízkoenergetických domov, v ktorých je dôležitá vzduchotesnosť. K výhodám konštrukcie z homogénnych drevených panelov patrí aj eliminácia tepelných mostov.

K dispozícii je viacero typov masívnych veľkoplošných panelov. Najviac sa používajú prvky z lepeného lamelového dreva alebo z krížom lepeného masívneho smrekového dreva známe ako CLT (cross laminated timber), ktoré vzniknú zlepením troch a viacerých vrstiev. Ich montáž je rýchla a suchá, využívajú sa pri nej jednoduché spoje (napr. pomocou oceľových uholníkov). Zo stenových panelov pritom možno postaviť aj výškové budovy. Nosné prvky z masívu dopĺňa z vonkajšej strany tepelnoizolačný obklad, zo strany interiéru sa obvykle priznáva prirodzený vzhľad dreva.

Stavby zo stenových panelov z lepeného masívneho dreva sú dnes priam hitom.

Stenové prvky z vrstveného dreva tvoria ich nosnú konštrukciu aj pohľadové plochy v interiéri.

Masívny drevený skelet 

Tzv. ťažký drevený skelet je novodobou konštrukciou drevostavieb, ktorá umožňuje uvoľniť dispozíciu a vytvoriť vzdušný priestor. Nosné prvky z masívneho dreva pritom dávajú architektúre typický výraz. Ide o priestorový nosný systém zložený zo stĺpov a vodorovných nosných prvkov – prievlakov a stužovadiel ukladaných kolmo na seba. Keďže stĺpy aj jednotlivé rámy sú od seba vzdialené niekoľko metrov, prenášajú pomerne veľké zaťaženie.

Ako nosné prvky sa preto používajú nielen rezané hranoly, ale aj odolnejšie profily z lepeného lamelového alebo vrstveného dreva s rôznymi prierezmi. Konštrukcie ťažkých drevených skeletov môžu mať niekoľko variantov – stĺpy aj vodorovné prvky môžu byť jedno- alebo dvojdielne a ich rôzne kombinácie sú spojené aj s rozličným zhotovením stykov. Zdvojené prievlaky alebo stužovadlá pritom umožňujú vytvoriť tuhý rámový spoj.

Pomocou skeletu sa dajú preklenúť väčšie rozstupy, priečky ani výplne obvodových stien tu neplnia nosnú funkciu. Z toho plynú hlavné výhody tejto konštrukcie – voľnosť pri rozmiestnení priečok a možnosť vytvárať otvorené priestory aj použiť na fasáde veľké zasklené plochy.

Drevené tvarovky

Keď sa povie drevostavba, málokto si predstaví skladačku podobnú legu. No presne tak fungujú stavebné systémy z prefabrikovaných drevených tvaroviek. Pripomínajú murovanie z veľkoformátových tehál, ide však o suchý spôsob výstavby, pri ktorom sa „drevené tehly“ spájajú buď na pero a drážku, alebo kolíkovými spojmi.

Základom sú duté drevené tvarovky so štandardizovanými rozmermi, ktorých dutiny sa pri výstavbe vyplnia tepelnou izoláciou (z recyklovaného papiera, korku, rastlinných vlákien, ovčej vlny či minerálnych vlákien). Tvarovky sú ľahké a dobre sa s nimi manipuluje – jednoduchá, presná a výnimočne rýchla suchá výstavba je veľkou prednosťou tohto systému.

„Drevené tehly“ sa dodávajú v dvoch vyhotoveniach: v pohľadovej kvalite, vďaka ktorej je možné priznať v interiéri konštrukciu z masívneho dreva, druhý (lacnejší) variant je určený na zakrytie sadrokartónom. Z exteriéru sa musia steny chrániť kontaktným zatepľovacím systémom alebo zateplenou fasádou s prevetrávanou vzduchovou medzerou. Konštrukcia tak dosahuje výborné tepelnotechnické aj zvukovoizolačné parametre.

Zaujímavým typom drevostavieb sú konštrukcie z drevených tvaroviek.

Tento systém možno prirovnať k skladačke alebo k „murovaniu z drevených tehál“.

Hrazdené murivo

Tento efektný konštrukčný systém na báze dreva už patrí k histórii, ale nie k našej. Ide o stavby typické najmä pre Nemecko, Švajčiarsko či Rakúsko, stretneme sa s nimi však aj v Británii, vo Francúzsku a v Česku – najmä v nemeckom pohraničí, v oblasti bývalých Sudetov.

Počiatky hrazdených stavieb siahajú do 12. storočia, keď nimi v strednom Porýní začali pre vysoké ceny dreva nahrádzať celodrevené zruby. Neskôr sa rozšírili aj ďalej do Európy a veľký rozmach zaznamenali v 18. a 19. storočí. Ide o kombináciu nosnej kostry z masívnych drevených trámov, ktorá sa vypĺňala najčastejšie tehlovým murivom, ale aj kameňmi či hlineno-slamovou mazaninou. Následne sa výplň omietla a trámy sa ponechali viditeľné, čo vytvorilo typický vzhľad hrazdeného muriva. I keď bolo zhotovenie estetickej drevenej kostry prácne, spotreba dreva bola oproti zrubom asi tretinová.

 

V súčasnosti sa hrazdené konštrukcie, ktoré kombinujú drevo s nepálenou hlinou, spomínajú najmä v súvislosti s ekologickou výstavbou, u nás však tradíciu nemajú. Keďže pôvodný systém nevyhovuje dnešným tepelnotechnickým normám, z vnútornej strany obvodových stien sa dopĺňa vrstva tepelnej izolácie.

Hrazdené stavby kombinujú nosnú kostru z drevených trámov s výplňou, najčastejšie murivom.

Stretnete sa s nimi najmä v Nemecku, Švajčiarsku či Rakúsku, ale aj v českom pohraničí.

TEXT: ERIKA KUHNOVÁ
FOTO: ARCHÍV
ZDROJ: časopis Môj dom 12/2017-01/2018

Tagy:
drevostavby zruby prefabrikované panely

Mohlo by vás tiež zaujímať:

Foto dňa

Veľkú borovicu na pozemku nevyrúbali, ale dom postavili okolo nej

Najnovšie knihy a časopisy

Najnovšie príspevky