Netradičné murovacie materiály

26. 08. 2008
Zdieľať

Z akého materiálu budeme stavať? To je otázka, ktorú si položí každý, kto sa rozhodne uskutočniť si svoj sen o rodinnom dome. Na trhu je množstvo rôznych bežných materiálov, ale čo ak chceme niečo viac, niečo ekologické? Z čoho všetkého vlastne môžeme stavať?

 

 

Dom zo slamy


Netradičné murovacie materiály

160076
Ester Havlová

Tepelnoizolačné vlastnosti slamy boli známe už veľmi dávno a práve pre túto ich vlastnosť sa začali na juhu USA a na Ukrajine stavať domy zo slamy. Aby bolo možné slamu lepšie skladovať a manipulovať s ňou, asi pred sto rokmi sa začali vyrábať balíky zo slamy. Slamený balík má viaceré výhody. Je to vynikajúci organický a ekologický materiál, ktorý sa dá veľmi ľahko zlikvidovať. Vykazuje výborné tepelnoizolačné vlastnosti porovnateľné s minerálnou vatou. So slameným balíkom možno bez problémov manipulovať, a navyše je slama lacný a dostupný materiál, ktorý je súčasťou poľnohospodárskeho odpadu. Prekvapivé je, že má aj pomerne vysokú požiarnu odolnosť, pretože oheň má v kvalitne zlisovaných balíkoch príliš málo vzduchu. Ohňovzdornosť s obojstranným dreveným debnením a hlinenou omietkou je 90 minút.

Slama šetrí energiu: steny zo slamených balíkov hrubé 400 mm sú ideálne nielen pri nízkoenergetických, ale aj pri pasívnych domoch (koeficient prechodu tepla U = 8 W/(m2 . K)). Aby slama ostala dlho neporušená, treba ju odizolovať od všetkých zdrojov vlhkosti a ochrániť ďalšou konštrukciou, napríklad omietkou alebo obkladom. Zo slamy sa vyrábajú aj stenové panely. Ich výroba spočíva v lisovaní slamy pri vysokej teplote a tlaku, pri ktorom sa nepoužívajú ďalšie prísady, napríklad spojivá. Balíky musia byť stlačené minimálne na objemovú hmotnosť 90 kg/m3, prípadne na 120 kg/m3, prepojené zvislými prvkami a stiahnuté vencom. Vytvorený pás sa prispôsobuje potrebným rozmerom okružnou pílou.


Netradičné murovacie materiály

160077
Ester Havlová

Škála uplatnenia slamených panelov je pozoruhodne široká – možno ich použiť na opláštenie drevenej kostry, ako priečky, podhľady, obklady stien, ako stratené debnenie, ale aj ako nosné prvky. Vďaka využitiu slamených panelov ako nosných prvkov sa uvoľňuje priestor na architektonické vyjadrenie. Pri výstavbe zo slamy sú najdôležitejšie kvalitne zlisované slamené balíky, ktoré môžeme využiť ako výplň skeletu, prípadne ako dodatočnú izoláciu murovanej stavby, stropu a strechy.

Ak použijeme slamu ako výplňový materiál, treba na začiatku vytvoriť skeletový systém zo stĺpov. K nim možno pristaviť slamenú stenu kotvenú do nosnej konštrukcie, ktorá sama nesie svoju hmotnosť. Tento systém je veľmi vďačný a používa sa naozaj veľmi často. V súčasnosti sa slama, viac-menej z architektonických dôvodov, aplikuje na vonkajšiu izoláciu. Tento spôsob sa uplatňuje najmä v škandinávskych krajinách, kde sa slama používa ako povrchová úprava stien a šikmých striech vo forme slamených šindľov, ktoré sa kotvia na nehorľavý podklad z betónu alebo pálenej škridly.

 

 

Chalupa z blata

Prednosťou nepálenej hliny je energetická nenáročnosť. Podľa amerických prameňov sa pri výrobe pálenej tehly bežného formátu spotrebuje energia, ktorá sa rovná približne 2,0 kW. Pri rovnako veľkej tehle vyrobenej za studena z hliny sa spotrebuje na výrobu len 0,05 kW, t. j. 40-krát menej. Aj náklady na dopravu sa pri použití nepálenej hliny znižujú na minimum, pretože sa väčšinou používa hlina vyťažená priamo v mieste stavby.

Murivo z nepálenej hliny má veľmi dobré tepelnoizolačné vlastnosti dané špecifickou, pomalou migráciou vodných molekúl v štruktúre hlineného muriva. Hlina má schopnosť pomerne rýchlo absorbovať veľké množstvo vody, ale obrátený proces je oveľa pomalší, čo spôsobuje spomalenie výdaja naakumulovaného tepla. Vďaka týmto vlastnostiam vytvára správne postavený hlinený príbytok tepelne príjemné prostredie pre obyvateľov krajín tak so studenou, ako aj horúcou klímou.

Hlina ako konštrukčný materiál má dva hlavné nedostatky:

  • Je citlivá na vlhkosť, ktorá vyvoláva veľké objemové zmeny a v dôsledku toho spôsobuje deštrukciu. V priamom kontakte (napríklad pri daždi) narážajúce kvapky a stekajúca voda popri navlhnutí aj mechanicky rozrušujú jej štruktúru.
  • Pri porovnaní s ostatnými bežne používanými stavebnými materiálmi vykazuje slabú odolnosť pri mechanickom namáhaní.

 


Netradičné murovacie materiály

160080

 

Netradičné murovacie materiály

160082

Tvárnice z nepálenej hliny   Hlinená omietka je vhodná predovšetkým
do miestností s mokrou prevádzkou, ako sú kúpeľne a kuchyne

 

Ak chcete odstrániť alebo aspoň obmedziť tieto nevýhody, treba hlinu priestorovo stabilizovať. Základnou stabilizáciou je zhutnenie, pri ktorom sa tesnejšie usporiadajú jednotlivé čiastočky a pôsobením vyššieho vnútorného trenia sa spevní vnútorná kostra. Okrem zhutnenia možno hlinu stabilizovať aj inými spôsobmi, ktoré sú založené na pridaní novej látky – stabilizátora, ktorý buď spevní priestorovú kostru materiálu, alebo zabráni prenikaniu vody do vnútornej štruktúry hliny. Medzi prostriedky stabilizácie možno zaradiť aj „stabilizáciu architektúrou“, ktorá je založená na ochrane hliny pred vodou a prílišným namáhaním architektonickými prostriedkami.

Okraj hlineného muriva býva umiestnený vyššie ako pri iných typoch muriva. Využíva sa drevený obklad alebo kvalitná omietka. Pomôže aj takzvaný klobúk, ktorý vytvorí strecha s väčším presahom cez murivo. V súčasnosti je nepálená tehla obľúbená v krajinách, ako sú Rakúsko, Nemecko či Francúzsko, a uplatňuje sa najmä pri stavbe ekodomov. V Rakúsku sa často používajú pálené veľkoformátové tehly. Ich únosnosť v tlaku je porovnateľná s pálenými tehlami a ďalšími stavebnými materiálmi, z čoho vyplýva vhodnosť nepálených tehál na výstavbu zvislých nosných konštrukcií.

Vodorovné konštrukcie z nepálenej tehly sa pre malú pevnosť v ťahu realizujú vo forme klenieb, kopúl a podobne. Hlina sa využíva na konštrukciu stien, priečok a ako spojovací materiál, na malty a omietky. Svoje uplatnenie nájde aj ako izolácia alebo výplň hrázdených konštrukcií.

 


Netradičné murovacie materiály

160083

Hrad z kameňa

Kameň stále patrí medzi materiály vzbudzujúce rešpekt. Je známy svojou odolnosťou, trvácnosťou a svojskou krásou. Aj zub času býva proti kameňu často bezmocný. Múry v starých kamenných domoch ešte aj dnes vzbudzujú obdiv svojou hrúbkou 70 až 90 cm. Kamenné stavby však majú aj nevýhody. Zvyčajne sú chladné a vlhké, ale dokážu akumulovať teplo. V súčasnosti sa kamenné murivo využíva len ako základová konštrukcia, prípadne do oporných múrov pri rekonštrukciách.

Najčastejšie sa používaný lomový kameň so šírkou minimálne 150 mm. Neopracovaný kameň býva súčasťou neomietaného muriva, z čiastočne opracovaného kameňa sa robí riadkové murivo. Okrem múrov a murív je kameň zaujímavým materiálom aj pre vnútorné povrchy v dome. Dlažba, kuchynské pracovné dosky, obklady – tam všade nájde kameň svoje uplatnenie. Obklady a dlažby vznikajú rozrezaním blokov prírodného kameňa s hrúbkou 8 až 80 mm.

Kamenné obklady sa využívajú na obloženie fasád, reprezentačných miestností, vestibulov, umyvární, ale aj na parapetové dosky, ostenia okien a dverí, obklady stĺpov a pilierov. Obklad sa montuje pomocou oceľových kotiev alebo sa lepí lepiacim tmelom. Nesmieme zabudnúť ani na dlažobné kamenné kocky, ktoré sú určené na dláždenie vonkajších plôch. Kameň, výnimočný a nenahraditeľný materiál, sa uplatňuje takmer všade – aj pri stavbe plotov, skaliek a drobných záhradných prvkov.

Populárnou alternatívou prírodného kameňa je kameň umelý, ktorý však nemá rovnakú odolnosť ako prírodný. Východiskovým materiálom na výrobu umelého kameňa sú práškový minerál a živica.

Článok vyšiel v publikácii etko o dreve v interiéri a exteriéri, JAGA GROUP 2008

Kategória: Materiály Stavba a rekonštrukcia
Tagy: murovacie materiály slama
Zdieľať článok

Diskusia