Záhradné ekoleto

Rastlinné výluhy

K letu patria vyššie teploty, sucho a často aj nedostatok vlahy, množiaca sa burina, choroby, škodcovia… Rozhodne však nesiahajte hneď po chémii. Záhradu môžete pred nimi účinne brániť rastlinnými výluhmi – zo šalvie, bazalky, žihľavy či prasličky. Musia byť však čerstvé a aplikovať sa, keď je zamračené. Výluhy z rastlín (napríklad zo žihľavy) možno používať aj ako prevenciu, čiže nielen vtedy, keď už sú rastliny napadnuté. Takisto odporúčam zasadiť kde-tu v záhrade zopár užitočných rastlinných pomocníkov (aksamietnica, ligurček, kôpor, nechtík, fenikel, saturejka, pažítka a ďalšie) a spoľahnúť sa, že budú účinkovať a podporovať zdravie iných vysadených rastlín.

Agresívna burina

Keď burina nechce dať pokoj, máte na výber dva spôsoby, ako ju zlikvidovať – mechanicky, čiže vytrhať, čo je síce prácne, ale často veľmi spoľahlivé (najmä medzi vysadenými rastlinami), alebo nastielaním – na väčších nevysadených plochách, chodníkoch, v medzerách a škárach. Ide o nenáročnú a finančne nezaťažujúcu činnosť s dokonalým účinkom. Miesto s burinou sa pokryje na niekoľko týždňov čiernou netkanou textíliou. Tá sa potom odstráni a možno začať s vysádzaním. Trváce buriny treba vybrať aj s koreňmi (napríklad púpavu), prípadne s podzemkami (pýr), inak sa po krátkom čase opäť objavia. Na tento účel poslúži špeciálne vypichovacie náradie.

Buriny sa možno zbaviť aj tak, že na záhony nasteliete slamu, suché lístie alebo seno. Pomedzi to, samozrejme, možno sadiť.

1024035
Daniel Košťál

Čo s odpadom?

• Ak máte na to podmienky, skompostujte ho, samozrejme, okrem chorých rastlín, buriny so semenami či s podzemkami. Kompostér umiestnite na chránené miesto pod koruny stromov (v nijakom prípade na priame slnko!).
• Určite neodporúčam páliť odpad – pri horení totiž vznikajú nebezpečné splodiny. Navyše, takto môžete zahubiť užitočný hmyz, ktorý sídli v nazberanej kope.
• Rozmernejší záhradný odpad, napríklad suché konáre, môžete podrviť v drviči záhradného odpadu a použiť na nastielanie záhonov. Buriny bude menej a v pôde sa dlhšie udrží vlaha. Nástielka by mala mať aspoň 5 cm, treba ju priebežne obnovovať. Nastielať možno aj nazberanou jednoročnou burinou (bez semien) alebo polozotletým kompostom, kôrou či pokosenou trávou, ktorú však predtým nechajte trochu preschnúť na slnku.

1024034
Daniel Košťál

ekotip

Nástielka aj hnojivo

Viete, že v lete môžete zvýšiť úrodnosť záhradnej pôdy? Niektoré rastliny, najmä tie z čeľade bôbovitých – hrach, fazuľa, šošovica, bôb, okrasná lupína, hrachor – majú korene, na ktorých žijú baktérie viažuce vzdušný dusík. Tak obohacujú pôdu, ktorá je vhodnejšia na pestovanie úžitkových rastlín. Preto je dobré vňať po zbere úrody skompostovať alebo použiť ako nástielku. Určite ju nevyhadzujte. O vyššiu kvalitu pôdy sa postarajú aj kapucínka, mäta, palina či kostihoj, ktorý sa používa vo forme výluhu (zálievky).

V boji proti škodcom vám môžu byť nápomocné živočíchy, prirodzení predátori – žaby, jašterice, vtáky, netopiere a dravý hmyz. Aby ste ich prilákali, budete im musieť vytvoriť hmyzie domčeky a hotely, kúty s kopami suchého lístia a konárov, vtáčie búdky, naskladané drevené polená a podobne.
Daniel Košťál

Dažďová vlaha

Na zavlažovanie využívajte dažďovú vodu zo zbernej nádoby. Je zadarmo a je mäkká, čo rastlinám vyhovuje. Vo väčšine prípadov sa voda leje priamo na pôdu; fazuli, špenátu a šalátu je dobré poliať aj listy; teplomilnú zeleninu – rajčiny, papriky, baklažány a cukety – zalievajte radšej priamo ku koreňom. Vhodný čas na zavlažovanie je večer. Prúd vody by nemal byť silný, aby nenarušil pôdnu štruktúru. Na závlahu je najviac náročná zelenina a letničky, najmenej bylinky a dreviny niekoľko rokov po výsadbe. Ihličnany a vždyzelené dreviny potrebujú vlhšiu pôdu, ale najnáročnejšie na vlahu sú tesne po výsadbe. Viac sa so zavlažovaním potrápite aj vtedy, keď pestujete rastliny vo vegetačných nádobách, v ktorých substrát veľmi rýchlo vysychá.  

Zber semien

Ekologická záhrada má byť rozmanitá. Priebežne ju môžete obohacovať o nové rastliny. Začiatkom leta vysejte napríklad osivá trvaliek alebo dvojročných rastlín (nezábudky, sirôtky, cheiranty). Koncom leta zasa pozberajte osivo letničiek – vyhnete sa nákupu často chemicky ošetrovaných osív na nasledujúcu sezónu. Takto môžete získať semená aksamietnice, astroviek, zínií, krasuliek, georgín či rudbekií. Niektoré druhy okrasných rastlín sa v záhrade šíria samovýsevom (nechtík, náprstník, večernica, lobularia, mesačnica, saturejka, slncovka, rudbekia). Nechajte to na ne, nelikvidujte ich, záhrada bude vďaka nim prirodzenejšia a pestrejšia.

V boji proti škodcom vám môžu byť nápomocné živočíchy, prirodzení predátori – žaby, jašterice, vtáky, netopiere a dravý hmyz. Aby ste ich prilákali, budete im musieť vytvoriť hmyzie domčeky a hotely, kúty s kopami suchého lístia a konárov, vtáčie búdky, naskladané drevené polená a podobne.