Hacienda v mexickom Valle de Bravo zahalená tajomstvom

13. 09. 2011
Zdieľať

Pôvodná architektúra a tradičná farebnosť interpretované novým spôsobom. Objavovanie nečakaných perspektív členitého priestoru a tajomných zákutí domu. Mystérium, exotika, a predsa v podstate minimalistická forma architektúry súdobej haciendy v mexickom Valle de Bravo priťahuje pozornosť.

 

Pre architekta Josého de Yturbe sa vytváranie mystéria domu stalo jedným z princípov tvorby. Rád navrhuje architektúru, ktorá domy zahalí tajomstvom. Stavba tak hneď na prvý pohľad neprezradí vlastnú totožnosť, necháva sa však vo svojej veľkoleposti obdivovať, pozorovateľom dovolí postupne objavovať jej priestorové členenie, priťahuje nebývalo rozvrhnutou perspektívou útrob domu. Zoznamovanie sa s domom svetla a farieb spätého s prírodným prostredím v mexickom Valle de Bravo je dobrodružnou cestou za krásou prelínania vnútorného a vonkajšieho priestoru domu. Sám dom vábi k prechádzke dlhými chodbami, priestornými terasami, verandami, patiami, do ktorých architekt starostlivo namiešal harmóniu svetla a tieňa, žiarivých farieb a prírodných odtieňov.


Casa del Sabino. Rajský relax, prírodné materiály, žiarivé farby, geometrické obrazce.

Casa del Sabino. Rajský relax, prírodné materiály, žiarivé farby, geometrické obrazce.
isifa.com

Úchvatné a pôsobivé proporcie stavby dokonale vyniknú vďaka veľkým farebným plochám. Pre Európana odvážna a intezívna farebná nádielka zdôrazňuje kompozíciu minimalistických foriem. K hre s mierkou a proporciami objektu prispeli aj obrie keramické nádoby. Preniesli sa ponad čas, aby v úlohe monumentálnych dekoratívnych prvkov dosadli na verandy súdobej haciendy. Pred stáročiami slúžili na prepravu olivového oleja, teraz však tvoria architektonický kontrapunkt k priamym líniam a farebne odvážnym plochám masívnych stien. „Dôležitou pri takejto architektúre je skutočnosť, že zakaždým tu možno objaviť čosi nové,“ hovorí o výslednom dojme architekt José de Yturbe.


Steny chodieb omietli a rozžiarili omietkami podobnými tým, ktoré pokrývajú steny kláštora v Oaxaca. Do priestorov haciendy vniesol už architektonický návrh nádych tajomna, stavbu dokonale zásobil množstvom terás, chodieb a prekvapivým členením priestoru.

Steny chodieb omietli a rozžiarili omietkami podobnými tým, ktoré pokrývajú steny kláštora v Oaxaca. Do priestorov haciendy vniesol už architektonický návrh nádych tajomna, stavbu dokonale zásobil množstvom terás, chodieb a prekvapivým členením priestoru.
isifa.com

Sláva a tiene juhoamerických haciend:

K haciendám patrili kedysi a v niektorých prípadoch patria aj doteraz obrovské územia. Ich rozloha neraz dosahovala veľkosť takého územia, aké zaberá napríklad Belgicko. Haciendy tvorili samostatné sociálne jednotky s vlastnou autonómiou a históriou. Zväčša sa v závislosti od regiónu sústreďovali na pestovanie jednej poľnohospodárskej plodiny. V Zacatecas vyrábali z agávy alkoholický nápoj mescal, z Morelos sa vozil cukor, sisalu sa darilo v Yucatane, dobytok vo veľkom chovali na haciendách v Querétare. Okolo haciend vznikali menšie farmy, ktoré obyvateľov zásobovali sezónnymi potravinami. Vznešenosť haciend narastala, pokým sa darilo koloniálnemu poriadku. V roku 1821 sa Mexiko stalo nezávislým. Krátko trvajúcim cisárstvom panovníckeho páru Maximiliana a jeho ženy Carloty (od roku 1864 do 1867) sa začalo obdobie francúzskeho vplyvu v oblasti architektúry a kultúry. Pretrvalo až do dvadsiateho storočia. V období rokov 1876 až 1911 vládol Mexiku diktátor Porfirio Díaz. Rozvojom priemyslu a zahraničnými investíciami malo Mexiko hospodársky zosilnieť, obyvateľstvo však aj naďalej chudobnelo. Devätnáste storočie zaznamenalo niekoľko neúspešných pokusov liberálne orientovaných politikov o oslabenie hospodárskeho vplyvu haciend a navrátenie pôdy pôvodnému obyvateľstvu. Díaz však konal opačne. Počas jeho diktatúry mnohé haciendy získali ďalšie pozemky, popritom sa budovy haciend prestavovali v neoklasicistickom štýle. Ich majitelia si žili dekadentným, prepychovým životom v hlavnom meste alebo z príjmov z pozemkov si užívali život v Paríži. Na správu hospodárstva a majetku si najímali správcov. (Henry Parkes Bamford: Dejiny Mexika) Sláva haciend výrazne upadla počas revolúcie v rokoch 1910 až 1920. Mnohé veľkostatky vtedy vypálili a vyrabovali. Niektoré budovy haciend sú aj v súčasnosti vo vlastníctve potomkov pôvodných majiteľov, iné skúpili bohatí z Mexiko City. Príťažlivosť haciend sa sčasti skrýva v ich historickej hodnote, sčasti v osobitosti koloniálneho štýlu, ktorý očaril aj Severoameričanov, ale najmä v spôsobe, akým starí stavitelia zosúladili architektúru domov s miestom a topografiou krajiny. Nezabudli na väzby, ktoré prepájajú stavbu so záhradou a krajinou. Spoločenskú časť haciendy umiestňovali na prekryté terasy otvorené do veľkolepých nádvorí, na spálne nadväzovali samostatné terasy.


Stavbu Casa del Sabine napĺňa ozvena tradičnej architektúry pretavenej do modernej podoby. Mexickú súdobú architektúru reprezentuje tvorba medzinárodne uznávaného ateliéru De Yturbe Architectos. Architekt Jose de Yturbe pri návrhu dispozície domu použil rozloženie pripomínajúce staré haciendy.

Stavbu Casa del Sabine napĺňa ozvena tradičnej architektúry pretavenej do modernej podoby. Mexickú súdobú architektúru reprezentuje tvorba medzinárodne uznávaného ateliéru De Yturbe Architectos. Architekt Jose de Yturbe pri návrhu dispozície domu použil rozloženie pripomínajúce staré haciendy.
isifa.com

Mexický farbistý minimalizmus

Kto sa priblíži k haciende, tomu sa do cesty postaví celistvosť obvodových múrov. Pohľadom si premeria solídnu stavbu, začuduje sa spôsobu, akým hacienda nazerá na svoje okolie, potom zvedavo vykročí k jednej z úzkych štrbín, ktoré sa dvíhajú po celej výške stien. Otvárajú ich oblohe podobne ako sa za dávnych čias slnku a nebu otvárali paláce a chrámy pôvodných obyvateľov Južnej a Strednej Ameriky. Tiene sa prehodia do rozľahlého nádvoria, kde pri sedlaní odfrkujú tátošovia už napojení z drevených žľabov. Koníky si chlipnú aj z veľkej vodnej nádrže až po okraj naplnenej priezračnou vodou. Kopytami cinknú o terakotovú dlažbu, ich podkovy rozozvučia kováčmi ukuté pásy ocele. Architekt nimi s bravúrnym vkusom rozčlenil a ozvláštnil tradičný spôsob dláždenia. Do veľkorozmerného oceľového štvorcového rastra usporiadal dlažbu hlavného nádvoria. V tieni pod presahmi striech vnútro domu sa chladia terasy a otvárajú sa vstupy do chodieb, spální, jedálne, menších i väčších patií (obdoba átria v starej španielskej architektúre).


Do nebies a do krajiny veľkoryso otvorené priestory, mohutné členenie a masívne architektonické prvky si zachovali dobrý vkus vďaka dokonalej jednoduchosti architektonicky čistých foriem.

Do nebies a do krajiny veľkoryso otvorené priestory, mohutné členenie a masívne architektonické prvky si zachovali dobrý vkus vďaka dokonalej jednoduchosti architektonicky čistých foriem.
isifa.com

Veľký dvor obstavaný masívnymi múrmi, v ktorom možno zapriahať povoz, síce pripomína monumentálne nádvoria predhispánskych mexických stavieb, ale pohodlie a prírodné materiály interiéru sú skôr pripomienkou atmosféry tradičných haciend. Indigovo modrú, čiastočne prekrytú terasu vybudovali ako oázu pokoja, relaxu, kde sa na okraji agávových porastov a pod tieňom drevenej strechy ľahko zabúda na hektický svet na míle vzdialenej dvadsaťmiliónovej metroply Mexiko City. Veľká pozdĺžna vodná plocha reprezentuje vodný živel, na jej hladine sa zrkadlia všetky odtiene modravej oblohy a modrej steny. Obyvatelia haciendy sa ponoria do vodnej nádrže a ochladení, v dobrom rozmare sadajú k okrúhlemu stolu pod trámovým previsom strechy. „Tiene, steny, svetlo, odblesky vodnej plochy. Sú dôležité, navzájom sa podporujú a menia každým okamihom dňa. Z kresby tieňov možno prečítať každú časť dňa, počúvať príbeh domu,“ premieta svoju predstavu architekt José de Yturbe.


Prosté línie, umne navrhnuté detaily, pôsobivá patina drevených pilierov zocelených kovovými obručami, sebavedomé plochy barragánovskej palety žiarivých farieb a pohoda haciendy. Casa del Sabino vznikla z dobre vyváženej zmesi modernej architektúry a tradičného dizajnu.

Prosté línie, umne navrhnuté detaily, pôsobivá patina drevených pilierov zocelených kovovými obručami, sebavedomé plochy barragánovskej palety žiarivých farieb a pohoda haciendy. Casa del Sabino vznikla z dobre vyváženej zmesi modernej architektúry a tradičného dizajnu.
isifa.com


Objemné keramické nádoby strážia rozmernú verandu haciendy, ukryté pod mohutným previsom strechy. Voľakedy v nich dovážali olivový olej alebo iný, vtedy v týchto končinách nedostatkový tovar v podpalubí korábov, ktoré sa plavili zo starého kontinentu. Drevené trámy strešnej konštrukcie a masívne stĺpy pripomínajú architektonické tradície koloniálnych čias. Architekt José de Yturbe nasledoval myšlienku vytvárania veľkých navzájom sa prelínajúcich objemov, ktorých dojem umocňujú majestátne farebné plochy. Výrazná farebnosť prežiarená mexickým slnkom je natoľko emotívna, že sa pokojne zaobíde bez ďalšej dekoratívnosti. V príjemnom kontraste a v nevyhnutnom množstve sa tu zariaďovalo masívnym dreveným nábytkom v koloniálnom duchu. Podlahy chladí a chráni kamenná dlažba, ktorá si miesto na dlážke v pravidelných intervaloch rozdelila s pásmi vyskladanými z riečnych okrúhliakov.

Objemné keramické nádoby strážia rozmernú verandu haciendy, ukryté pod mohutným previsom strechy. Voľakedy v nich dovážali olivový olej alebo iný, vtedy v týchto končinách nedostatkový tovar v podpalubí korábov, ktoré sa plavili zo starého kontinentu. Drevené trámy strešnej konštrukcie a masívne stĺpy pripomínajú architektonické tradície koloniálnych čias. Architekt José de Yturbe nasledoval myšlienku vytvárania veľkých navzájom sa prelínajúcich objemov, ktorých dojem umocňujú majestátne farebné plochy. Výrazná farebnosť prežiarená mexickým slnkom je natoľko emotívna, že sa pokojne zaobíde bez ďalšej dekoratívnosti. V príjemnom kontraste a v nevyhnutnom množstve sa tu zariaďovalo masívnym dreveným nábytkom v koloniálnom duchu. Podlahy chladí a chráni kamenná dlažba, ktorá si miesto na dlážke v pravidelných intervaloch rozdelila s pásmi vyskladanými z riečnych okrúhliakov.
isifa.com


Rustikálne pohodlie za minimalisticky „vystrihnutým“ stolom. Masívny stôl získal formu vďaka návrhu architekta domu. Jedáleň a jedálenský stôl majú byť predsa solídne ako staré rodinné väzby. Oheň plápolá v hlbokom a širokom výklenku kozuba, strop zosilnili drevené trámy, podlahu pokryla terakotová dlažba. Nečakaný je však nádherný prúd svetla, ktorý sa vydal dole stenou v ústrety ohnisku.

Rustikálne pohodlie za minimalisticky „vystrihnutým“ stolom. Masívny stôl získal formu vďaka návrhu architekta domu. Jedáleň a jedálenský stôl majú byť predsa solídne ako staré rodinné väzby. Oheň plápolá v hlbokom a širokom výklenku kozuba, strop zosilnili drevené trámy, podlahu pokryla terakotová dlažba. Nečakaný je však nádherný prúd svetla, ktorý sa vydal dole stenou v ústrety ohnisku.
isifa.com

Luis Barragán a jeho nasledovníci

Na mexickej pôde sa v minulom storočí postupne zmiešali funkcionalizmus a expresionizmus, mexické štylistické prvky a severoamerické vplyvy. „Každé architektonické dielo, z ktorého nevyžaruje pokoj, je omylom“ vyhlásil vychýrený mexický architekt 20. storočia Luis Barragán. V roku 1980 získal Pritzkerovu cenu za angažovanosť v architektúre, ktorú poňal ako ušľachtilú a poetickú imagináciu stavieb znepokojivej krásy. Tvorba Luisa Barragána vychádza zo syntetického spojenia moderných európskych, severoamerických prúdov architektúry s regionálnymi prvkami a tvaroslovím tradičných mexických stavieb. Podarilo sa mu vytvoriť objekty, ktoré sú neodolateľné sviežosťou a farebnosťou, má svojich nasledovateľov. Pre mexickú barragánovskú architektúru sú príznačné základné kompozičné prvky vytvárané čistými plochami, ktoré omietli sadrovou maltou, stenami pokrytými nepálenou hlinou, vodnými plochami v obdĺžnikovách nádržiach, prírodnými kulisami, hájmi. Krása, Inšpirácia, Mágia, Očarenie. Ticho a Intimita.


Strohá, i keď farbami a mäkkým svetlom zútulnená architektúra pôsobí priateľskejšie, keď sa interiér zariadi nábytkom z prírodných materiálov. Chodby, vstupy, okná, priehľady. Všetky sú umiestnené a nasmerované tak, aby obyvateľom domu vytvárali neopakovateľné scenérie.

Strohá, i keď farbami a mäkkým svetlom zútulnená architektúra pôsobí priateľskejšie, keď sa interiér zariadi nábytkom z prírodných materiálov. Chodby, vstupy, okná, priehľady. Všetky sú umiestnené a nasmerované tak, aby obyvateľom domu vytvárali neopakovateľné scenérie.
isifa.com

Mexickí architekti si vyslúžili povesť staviteľov svetla a tých, ktorí sa úprimne snažia o súlad s prírodou a tradíciou. Svedčí o tom aj medzinárodne uznávaná tvorba Javiéra Sáncheza, Ricarda Legorreta, Teodora Gonzálesa de Leóna, Alberta Kalacha, Javiera Calleja, Felipe Leala, Alfonsa Lópeza Baza, Francisca Serrana, Javiera Sordo Madalena, TEN Arquitectos, Josého de Yturbe a Abrahama Zabludovskeho.


Tradičná mexická architektúra interpretovaná novým pohľadom súdobého architekta: Casa del Sabino vyrástla v kraji západne od Mexico City na objednávku umelecky založenej rodiny Patrície Hernandez a jej syna Carla Verea. Vysoké terakotové steny naznačujú spojitosť s vidieckym rázom puebla (stupňovito stavané indiánske dediny, v ktorych sa murivo novších obydlí nadstavilo na starú zástavbu). Prítomnosť agávovej záhrady spája haciendu s vidieckou minulosťou.

Tradičná mexická architektúra interpretovaná novým pohľadom súdobého architekta: Casa del Sabino vyrástla v kraji západne od Mexico City na objednávku umelecky založenej rodiny Patrície Hernandez a jej syna Carla Verea. Vysoké terakotové steny naznačujú spojitosť s vidieckym rázom puebla (stupňovito stavané indiánske dediny, v ktorych sa murivo novších obydlí nadstavilo na starú zástavbu). Prítomnosť agávovej záhrady spája haciendu s vidieckou minulosťou.
isifa.com

Architekt José de Yturbe

José de Yturbe sa narodil v roku 1942, počas štúdií ho ovplyvnili mimoriadne osobnosti mexickej architektúry, akými sú Luis Barragán a Juan O‘Gorman. Architekt Yturbe svojím dielom definuje nový pohľad na estetické princípy v súčasnej architektúre: budovy prirodzene začleňuje do ich prostredia, domy tvaruje výraznými a vyváženými plochami, nebojí sa veľkých pôsobivých foriem a zdanlivo nekonečných línií, ktoré vždy zaplaví teplými, pulzujúcimi farbami. Vzniká tak unikátny priestor, veľkorysý, osobitý s charakteristickým rozložením svetla, plný pokoja. Jeho budovy vťahujú, rozostierajú a v mäkkom spektre vracajú priestoru slnečné svetlo ukolísané tieňmi budovy. De Yturbe Arquitectos navrhujú firemné budovy, banky, múzeá, vzdelávacie a kultúrne centrá, hotely, golfové strediská v Mexiku, Spojených štátoch, južnej Indii, Španielsku, Kostarike, Nikarague, Argentíne a Dubaji. Architekti José de Yturbe a Javier Sordo Madaleno s nadšením propagujú farebnosť, ktorou zaujali už Barragánove stavby. „Mexickú“ paletu uplatňujú na fasádach budov, ktoré tak získajú charakteristický a abstraktný výraz (hotel v Los Cabos).


V obývacích miestnostiach si pohovky mäkko vystlali a niektorí majú aj výhľad do krajiny, oprotisediaci sa zas tešia pohľadu na kozub a umelecké diela.

V obývacích miestnostiach si pohovky mäkko vystlali a niektorí majú aj výhľad do krajiny, oprotisediaci sa zas tešia pohľadu na kozub a umelecké diela.
isifa.com


Vojsť na nádvorie haciendy a poddať sa zmyslovému zážitku, ktorý vzbudí estetickú ilúziu nového, akoby naveky daného priestoru medzi patiom, nebom a lesom. Kone tu napájajú z obrej vodnej nádrže alebo na prístenku z dreveného žľabu.

Vojsť na nádvorie haciendy a poddať sa zmyslovému zážitku, ktorý vzbudí estetickú ilúziu nového, akoby naveky daného priestoru medzi patiom, nebom a lesom. Kone tu napájajú z obrej vodnej nádrže alebo na prístenku z dreveného žľabu.
isifa.com

Fridin farebný svet

Možno sa väčšine z nás pripomenie tradícia mexických domov, keď si spomenieme na scény z filmu Frida. Casa Azul, Modrý dom mexickej maliarky Fridy Kahlo postavený v koloniálnom štýle na predmestí Coyoacan ako jedna z najväčších turistických atrakcií Mexico City. Do diaľky žiari vysokou kobaltovo modrou stenou a pripomína život umelkyne naplnený bolesťou, láskou, tvorbou a výstrednosťami.


Juhoamerickí indiáni a teraz aj mexickí architekti, ktorí tak ako Jose de Yturbe nasledujú ich odkaz a odkaz Barragánovej architektonickej školy, sú povestní používaním žiarivých teplých farieb na fasádach súčasných budov.

Juhoamerickí indiáni a teraz aj mexickí architekti, ktorí tak ako Jose de Yturbe nasledujú ich odkaz a odkaz Barragánovej architektonickej školy, sú povestní používaním žiarivých teplých farieb na fasádach súčasných budov.
isifa.com

Kategória: Bývanie Návšteva
Tagy: mexiko návšteva rodinný dom
Zdieľať článok

Diskusia