Dom dokonale skrytý pred zrakom cudzích
Dom dokonale skrytý pred zrakom cudzích si predstavujeme na odľahlých miestach, v horách, v lesoch, na ostrovoch. Určite nie v hustej zástavbe vilovej štvrte veľkomesta. A predsa, stačilo postaviť ho zhruba dvadsaťpäť metrov od uličnej čiary, zacloniť ho dvoma prístreškami na autá... a vďaka zrázu vykúka z domu cez bránu iba polovica komína.
Pozícia domu
Dom je chránený pred pohľadmi tak od ulice, kde mu súkromie zabezpečujú dostatočný odstup a modelovaný terén, ako aj z opačnej strany, od záhrady. Cez veľké okná miestností obrátených na protiľahlý zalesnený pahorok vidieť z najbližších domov iba ak časti sedlových striech. A pritom k rušným uliciam pri námestí Schloßplatz v centre Stuttgartu sa dá dostať autom asi za desať minút.
Miznúca červená
Po odsunutí brány sa naskytá pohľad na kompozíciu z prienikov geometrických tvarov a ukazuje sa, že aj ostatné hranoly modernistickej skladačky majú podobne štíhle proporcie ako vertikála čnejúca nad bránou. Pôsobí to elegantne a vďaka hlbokým vzájomným prienikom prvkov mimoriadne stabilne.
Najlepšie by bolo vychutnávať si kompozíciu a proporcie domu zhora, odkiaľ by pripomínal dielo geometrickej abstrakcie. Dobrý prehľad o nej možno získať aj tesne za bránou, kým terén umožňuje pohľad na plochú strechu. Spolu so sivými a sivastými tónmi drevenej terasy, dláždenia pred vstupom a prístreškom nad nim vyvažuje svietivú bielobu hranolov.
Ako sa cestou po vlniacom sa príjazde k prístrešku pred domom stráca červená strecha z dohľadu, mení sa aj ráz stavby. Na jej jasnú farbu nadväzujú na jeseň ohnivé listy javora japonského, ktoré sa vynímajú sa na pozadí bielej steny pri terase. Z bambusovej húštiny lemujúcej príjazd sa vynára nový, striedmejší farebný akcent – stena zo smrekovcových latiek. Mohutnie zároveň biely blok s prístreškom pred vstupom, ktorý odtiaľto vyzerá ako hlavné krídlo, v skutočnosti však siaha len po schodište uprostred budovy, so svetlíkom skrytým v kompozícii hranolov na streche.
Murovaná kompozícia
Vily projektované v ateliéri Alexandra Brennera (www.alexanderbrenner.de) nazývajú Wohnplastik, obytné plastiky. Zaužívalo sa to nielen pre kompozičnú alchýmiu exteriéru, ale aj pre spôsob stvárňovania interiérov. Dôležitý je pre ne ucelený vnem. Aj v dome sa opakuje bielo-sivo-hnedá kombinácia, ktorá utkvie v pamäti z pohľadu na priečelie od meandrov príjazdovej cesty. Tu a tam sú použité kovové prvky ako paralela exteriérových detailov, výrazných najmä na balkónovom parapete. Steny v dome prerušuje iba maľba v štýle lyrickej abstrakcie v spálni rodičov. Podlahy z čínskeho bazaltu so zvláštne upraveným povrchom prikrýva v obývačke vysoký koberec okolo sedacej súpravy. Protipól k bielej a sivej vytvárajú svetlejšie tíkové plochy na schodišti a v kúpeľni a tmavšie z jatoby, ktoré vnášajú do obývačky exotickú iskru.
Kráľovstvo priestoru
Pre Brennerove obytné plastiky je očividne prvoradý vnem priestrannosti. Zariadenie sa obmedzilo na potrebné minimum a to, čo v miestnostiach bežne prekáža a na čo sa práši, je skryté v skrinkách pripomínajúcich opäť objekt v štýle geometrickej abstrakcie. Ukladajú sa do nich, prirodzene, odevy, obuv, domáce drobnosti a skrývajú aj poistky, vypínače a alarm, v kuchyni nielen spotrebiče či kôš na odpadky, ale aj drez.
Vo vile B-Wald pracuje vykurovací systém s tepelným čerpadlom, pre ktoré zrealizovali štyri stometrové vrty. Z 275 štvorcových metrov nebol problém vykrojiť štyri spálne, dve kúpeľne a saunu. Jadrom domu je viac ako jedenásť metrov dlhý obývací priestor, z ktorého celkom logicky zaberá väčšinu kuchynská časť. Táto zóna je predĺžená v prednej časti terasou s bujným rozmarínom, do záhrady za domom balkónom a cez vstupnú halu a schodište naň nadväzuje spodná obývačka. Tú zalieva svetlo nielen zo sklenej steny ústiacej na terasu, ale aj zo schodišťa. Istý čas poslúži ako herňa – vchádza sa do nej z detských izieb. Keď deti vyrastú, dispozíciu dolného poschodia nebude problém pozmeniť.