Záhrada plná príbehov
Hojnosť chutí a tvarov v hriadkach aj na konároch vysoko nad zemou vymenili majitelia tejto záhrady za pastvu pre oči, raj vôní a balzam na dušu. Tým, ktorí vedia načúvať, tu vraj dnes kvety rozprávajú svoje príbehy.
Pred niekoľkými desaťročiami dnešnú záhradu takmer omývali vody ramena Dunaja. Široko-ďaleko boli len húštiny, rybári a ticho, v ktorom sa na slnku vyhrievali jašterice a ktoré podvečer padlo za obeť kŕkaniu žiab. Tú zvláštnu vôňu vzduchu pri rieke tu vraj, keď vietor správne zafúka, občas cítiť aj dnes. Kus zeme nikoho časom rozparcelovali na záhrady a rameno rieky, po ktorom zostala len hlboká cestička, posunuli aj s komármi o niečo ďalej.
Na novovytvorených pozemkoch vznikali záhrady, pribúdali drevené chatky a sem-tam aj skromné domčeky. Záhrady s jednoduchými plotmi, ktoré rýchlo zakryla bujná zeleň, spájali úzke cestičky. Niektoré z nich sú tu dodnes.
Ľalie, symbol kráľovskej moci, nájdete po celej záhrade. Je to madam rastlinnej ríše, aristokratka, ktorá si žije na vysokej nohe. Keď ju v minulosti mocní sveta obdarili svojou najvyššou priazňou, dostala sa do služieb šľachty a ako heraldický symbol zdobila ich kamenné erby. Ovenčená svojou krásou a vôňou bola vzorom čistoty, nevinnosti a ušľachtilosti a atribútom viacerých novozákonných svätých. Štylizovaná, vyšívaná zlatom na drahých odevoch, vyrytá do panovníckych žeziel či spodobená na korunách vstupovala ako symbol francúzskych kráľov do najokázalejších salónov Európy. A našťastie ostala aj v jej záhradách.
Ivan Šimek
Ľalie, symbol kráľovskej moci, nájdete po celej záhrade. Je to madam rastlinnej ríše, aristokratka, ktorá si žije na vysokej nohe. Keď ju v minulosti mocní sveta obdarili svojou najvyššou priazňou, dostala sa do služieb šľachty a ako heraldický symbol zdobila ich kamenné erby. Ovenčená svojou krásou a vôňou bola vzorom čistoty, nevinnosti a ušľachtilosti a atribútom viacerých novozákonných svätých. Štylizovaná, vyšívaná zlatom na drahých odevoch, vyrytá do panovníckych žeziel či spodobená na korunách vstupovala ako symbol francúzskych kráľov do najokázalejších salónov Európy. A našťastie ostala aj v jej záhradách.
Ivan Šimek
Ľalie, symbol kráľovskej moci, nájdete po celej záhrade. Je to madam rastlinnej ríše, aristokratka, ktorá si žije na vysokej nohe. Keď ju v minulosti mocní sveta obdarili svojou najvyššou priazňou, dostala sa do služieb šľachty a ako heraldický symbol zdobila ich kamenné erby. Ovenčená svojou krásou a vôňou bola vzorom čistoty, nevinnosti a ušľachtilosti a atribútom viacerých novozákonných svätých. Štylizovaná, vyšívaná zlatom na drahých odevoch, vyrytá do panovníckych žeziel či spodobená na korunách vstupovala ako symbol francúzskych kráľov do najokázalejších salónov Európy. A našťastie ostala aj v jej záhradách.
Ivan Šimek
Zmenila sa od základu
Starý otec dnešných majiteľov si tu v sedemdesiatych rokoch kúpil pozemok. Uprostred už stál jednoduchý dom – až taký jednoduchý, že preklad nad vstupnými dverami mal zhotovený z rúčok starých metiel. V dnešnej záhrade, na vtedajšom pozemku či dvore, sa gazdovalo – chovali sa svine, pestovala sa cibuľa, mrkva aj paradajky, na stromoch sa darilo hruškám a marhuliam. Po okrasnej záhrade plnej kvetov nebolo vtedy ani chýru.
Krátky chodník vás z domu privedie priamo na trávnik, ktorý je zeleným morom záhrady. Bez neho by bola neprehľadnou húštinou. Oproti vchodovým dverám, na pravej strane centrálnej formácie rastlín, ktorá je výraznou kompozičnou osou záhrady, vytvára pôsobivé zákutie celá plejáda nízkych krov a kvetov. (V pozadí majestátna pichľavá kráska, nenáročná trvalka, ktorá má v slovenčina naozaj nezvyčajné meno – ježibaba modrá. Jej latinský názov Echinops je podstatne menej dramatický – v preklade znamená podobný ježkovi.) |
Tóny zelenej a tvary listov v tieni pod stromami, medzi vždyzelenými krami a ihličnanmi, ozvláštňuje jemnou ružovou subtílna astilba ‚Erika’. Ak sa jej darí, vie sa vytiahnuť aj do výšky jedného metra. Miluje vlhko a polotieň, a tak je jej skvelým záhradným partnerom papraď, nazývaná aj čertovo rebro. Táto prastará rastlina akoby sa na istý čas zo záhrad vytratila, no v posledných rokoch ju ľudia znovu objavili pre atraktívny tvar jej rebrovitých listov a pomerne skromné nároky na životné podmienky. Legendárna, večne zelená papraď nikdy nekvitne – množí sa výtrusmi. A svojej ružovej susedke možno rozpráva príbehy z pravekej minulosti, alebo o mágii Svätojánskej noci, o bosorkách a čarodejniciach, a možno aj o svojom súkromnom tajomstve, keď v onú noc, presne o polnoci, za mesačného svitu, jediný raz zázračne rozkvitne. |
Levanduľa vniesla do slnečného kúta záhrady farby a vôňu Stredomoria.
Ivan Šimek
Po dedovej smrti sa veľa zmenilo. Majitelia postavili murovaný dom, ktorý sa po predaji časti pozemku ocitol na hranici s novými susedmi a domáci tak majú celú záhradu pred očami. Výhľad ponad červené ruže je do nej tou najkrajšou pozvánkou. Zelený trávnik v jej strede je, tak ako vo všetkých záhradách, najlepším meradlom výšky okolitej zelene, a tá zasa prezradí, aká stará či mladá je záhrada. Asi v tretine delí záhradu na dve časti tvarovaná húština kríkov, nevysokých stromov, okrasných tráv, ihličnanov a kvetov, ktorá sa tiahne kolmo na dom až po koniec záhrady. Vznikli tak dve zákutia, akoby samostatné záhrady – v každej z nich vás obklopí zeleň, pokoj a súkromie. Môžete prechádzať z jednej časti do druhej a fotogenická madam flóra má vždy inú pestrú toaletu. Hoci hranice záhrady rozmazali konáre stromov a húština vysokých krov, jej koniec môžete spoznať podľa stúpajúcej výšky rastlín – zeleň akoby sa chystala preskočiť plot, dokonale ukrytý pod listami popínaviek.
Kúsok od húštiny viniča pri susedovom plote šíri vôňu večnej romantiky Stredomoria teplomilná, fialovomodrá levanduľa. Jej podmanivú arómu aj skrášľujúce a liečivé účinky poznali už v antickom svete – pridávali ju do kúpeľov, ale aj do vody na pranie (lavare znamená po latinsky umyť alebo vyprať). Na pokožku pôsobí protizápalovo a hojivo, pomáha pri dýchacích ťažkostiach aj bolestiach hlavy a dokáže nás tiež uvoľniť, zbaviť depresie či podporiť dobrý spánok.
Ivan Šimek
Časť záhrady na slnečnom mieste oproti domu patrí rudbekiám. Pre svoju vytrvalosť a nápadné slniečka kvetov sa v našich záhradách tešia veľkej obľube, liečivé schopnosti rudbekií však poznali už Indiáni v ich pôvodnej domovine, v Severnej Amerike. Z mnohých druhov je najpopulárnejšia echinacea purpurová, ktorú stúpenci prírodnej medicíny považujú za hotový poklad. Môže byť vysoká až 180 cm, korunovaná nápadnými kvetmi s červenožltým stredom a svetlofialovými okvetnými lístkami, ktoré sa páčia nielen ľuďom, ale aj čmeliakom a motýľom. Pôvodní obyvatelia Ameriky ju používali pri poštípaní hmyzom a vedela vraj pomôcť aj pri uhryznutí jedovatým štrkáčom. Čaj z jej koreňa, kvetov alebo listov pôsobí proti horúčke, kašľu a chorobám z prechladnutia, má však aj antialergické účinky, podporuje trávenie a zvyšuje obranyschopnosť organizmu. Záhradná pani doktorka vie navyše zabojovať aj proti baktériám a plesniam, takže je účinná pri hojení rán a zápalov a pridáva sa tiež do mydiel a antiseptický |
Záhrada zreje do krásy ako víno. Čím staršia, tým krajšia. Celok pôsobí prirodzene a harmonicky vďaka premyslenej architektúre zelene – ako v pôdoryse, tak aj vo výške a skladbe rastlín. |
Ružová rozlúčka
Popri dome, prikrytom vysokou zeleňou záhrady, s ktorou akoby už za roky zrástol, vedie chodník. Odchádzal som znova popri tých, ktoré ma privítali: ružiach-kráľovnách. Bránka ukrytá pod voňavým bielym jazmínom prepleteným s popínavou ružou sa za mnou zavrela a záhrada ostala neviditeľná za plotom obrasteným nepreniknuteľnou zeleňou. Okolité ticho napĺňalo iba slabučké ševelenie listov.
Ani smetný kôš vedľa bránky, skrytý pod popínavými ružami a bielym jazmínom, nenarúša záhradnú harmóniu. |
1055351 |
Prízemný dom sa takmer stráca v zelenom spoločenstve rastlín. O prvý dojem sa tu starajú najmä ruže, ktoré sú tou najkrajšou pozvánkou do záhrady, ale aj rozlúčkou s ňou.
Červená je azda ich najvlastnejšou farbou, ktorou si ruža získala miesto v mnohých mýtoch a povestiach, v dojímavých legendách aj historických príbehoch. Stala sa najkrajším symbolom lásky, ale aj mučeníckej krvi, zmyselnosti a dokonalosti. Bielu ružu ovenčili ľudia povesťou čistoty, nevinnosti a radosti, modrá znamená vernosť, ružová bolesť, žltá moc… Ruža v ktorejkoľvek zo stoviek svojich podôb je však predovšetkým krásna. Za tisícročia sa tento pohľad na ňu nezmenil. Dosiahla tak postavenie, aké nemá žiadny iný kvet – je ich kráľovnou.
Ivan Šimek
Prízemný dom sa takmer stráca v zelenom spoločenstve rastlín. O prvý dojem sa tu starajú najmä ruže, ktoré sú tou najkrajšou pozvánkou do záhrady, ale aj rozlúčkou s ňou. Červená je azda ich najvlastnejšou farbou, ktorou si ruža získala miesto v mnohých mýtoch a povestiach, v dojímavých legendách aj historických príbehoch. Stala sa najkrajším symbolom lásky, ale aj mučeníckej krvi, zmyselnosti a dokonalosti. Bielu ružu ovenčili ľudia povesťou čistoty, nevinnosti a radosti, modrá znamená vernosť, ružová bolesť, žltá moc… Ruža v ktorejkoľvek zo stoviek svojich podôb je však predovšetkým krásna. Za tisícročia sa tento pohľad na ňu nezmenil. Dosiahla tak postavenie, aké nemá žiadny iný kvet – je ich kráľovnou.
