Curiculum vitae jedného bytu

Niektoré byty pôsobia ako jednoliaty celok, v iných každá miestnosť tvorí originálny svet, odlišný od susedných. Tento byt jednoznačne patrí medzi tie prvé. Keď sa po ňom prechádzate, stále ostávate v jednom svete – typické znaky vás sprevádzajú z miestnosti do miestnosti a na rôznych miestach stretávate známe tvary a farby. Aj keď prejdete dverami či prekonáte výšku jedného podlažia, aj keď sa zmení funkcia miestnosti, štýl ostáva rovnaký.

Mezonet

Priestranný mezonetový byt vznikol na mieste pôvodne plánovaných dvoch malých bytových jednotiek. Keďže išlo o novostavbu a s plánovaním interiéru sa začalo včas, všetky potrebné konštrukcie sa vybudovali ešte v etape výstavby celého objektu. Do bytu sa dnes vchádza pôvodným vstupom bytu na spodnom podlaží, horné podlažie je sprístupnené vnútorným dreveným schodiskom. Po zmene projektu na mezonetové byty už nebola potrebná podesta pri domovom schodisku na najvyššom poschodí. Obmurovali ju a rozdelili, a dnes sú z nej dva šatníky.

Prízemie

Prízemie je vyhradené na spoločný život rodiny. Charakterizuje ho voľnosť a otvorenosť. Hneď od vstupných dverí sa otvorí veľký priestor obývacej izby, ktorá plynulo nadväzuje na kuchyňu. V blízkosti vstupných dverí sú praktické odkladacie priestory vo vstavanej skrini a v malej komore pod schodmi.
Z priestoru vstupu sa vchádza aj do hosťovského WC, ktoré je, samozrejme, vybavené nielen záchodom, ale aj umývadlom. Požiadavkou majiteľov bolo mať okrem komfortnej kúpeľne na poschodí aj záchod na prízemí. Najdôležitejšie pritom bolo nájsť preň vhodné miesto, čo sa podarilo veľmi elegantne. Táto malá, ale dôležitá miestnôstka je situovaná veľmi prakticky – blízko pri vstupných dverách, na rozhraní medzi kuchyňou a obývacou izbou – a zároveň svojím tvarom podporuje myšlienku elipsy, ktorá je mottom celého bytu. Pri jej stene sa ešte ajvytvorila plocha ako stvorená na umiestnenie nábytku – skriniek a televízora. Kuchyňa je síce v nadväzujúcej, ale predsa len samostatnej miestnosti. Vďaka tomu možno na nej zatvoriť dvere, čo občas ocenia všetci členovia domácnosti. Oproti kuchynskej linke sú zabudované spotrebiče, potravinové skrine vybavené výsuvnými drôtenými košmi a komora, takže na nedostatok úložných priestorov sa domáca pani naozaj nemôže sťažovať. Nábytok charakterizuje príjemná farebná kombinácia čerešňového dreva, vanilkovej a mliečneho skla. Atmosféru pohody a domova dotvárajú stôl so stoličkami a dlažba v kombinácii prírodnej béžovej, hnedej a modrej.
Zobývacej izby, ktorá je najväčším a najdôležitejším priestorom v byte, vedú drevené schody na poschodie. Komunikačná časť izby je od pokojnej zóny so sedacou súpravou a televízorom oddelená barovým pultom, tvarovaným do oblúka. „Pôvodne som uvažovala o múriku, ktorý by oddelil schody od obytnej časti priestoru, nakoniec z neho vznikol barový pult. Priamo nadväzuje na okno a chcela som, aby spolu ladili. Preto sú jeho drevené časti z rovnakého tmavého dreva, z akého sú okenné rámy,“ vysvetľuje majiteľka bytu. Ostatné plochy v miestnosti – podlaha, dvere aj schody sú čerešňové a tak na rovnorodom pozadí tmavý barový pult pekne vynikne.

Poschodie

Na poschodí je nočná, súkromná zóna bytu, ktorá pozostáva zo spálne, detskej izby a veľkej kúpeľne. Zaujímavo tvarovaná spálňa je priestranná a zámerne členitá – v jednej časti je priestor na spanie, zariadený posteľou a šatníkom, v druhej malá pracovňa. Už pri projektovaní sa rátalo s tým, že v prípade potreby sa spálňa rozdelí priečkou na dve samostatné miestnosti, čím vznikne ďalšia detská izba alebo samostatná pracovňa. „Detská izba by možno mohla byť o čosi väčšia, ale nemôžeme mať všetko. Aj byt je len kompromis medzi tým, čo by si človek želal, a tým, čo je možné. Niekde sa čosi pridalo, inde zas bolo treba ubrať. Naša voľba vychádzala zo životného štýlu našej rodiny. Väčšinu času trávime v obývacej izbe, kde sa odohráva podstatná časť domáceho života. Preto sa mi zdalo zbytočné plytvať priestorom na veľkú detskú izbu a spálňu. Tie používame len na spanie a celý deň do nich ani nevkročíme. Naopak v kúpeľni trávime pomerne veľa času a tak mi záležalo na tom, aby bola veľká a aby tu človek mal všetko pohodlie. Bol to taký môj sen,“ vysvetľuje svoje rozhodnutie domáca pani.
Kúpeľňa na poschodí je naozaj bohato dimenzovaná. Už pri navrhovaní bytu jednou z hlavných požiadaviek majiteľov bolo, aby v kúpeľni bol okrem vane aj samostatný sprchovací kút. Jej veľkorysé rozmery však vyplynuli už z prvotného riešenia celej stavby. „Priestor na kúpeľňu tu bol daný umiestnením rozvodov a hmotovým členením budovy, čím boli obmedzené aj možnosti dispozičného riešenia bytu,“ dodáva autor projektu interiéru architekt Tomáš Baník.
Vedľa plochy určenej na kúpeľňu, za výťahovou šachtou, bol malý výklenok, ktorý sa domáca pani rozhodla vyhradiť na pranie bielizne. Vznikla tu originálna minipráčovňa, nenápadný kút s práčkou a sušičkou, ktoré tak nerušia relaxačný vzhľad kúpeľne.

Farebnosť

Jedným z charakteristických znakov, ktorý vytvára jednotu celého bytu, je farebnosť – podlahy a dvere vo farbe čerešňového dreva, modro-pieskové dlažby a obklady a steny s krémovou omietkou. To je nadčasová farebná a materiálová kombinácia, ktorú si domáci vybrali pre svoj životný priestor.

O šatníkoch a skriniach

Ďalším typickým prvkom tohto bytu sú premyslené odkladacie priestory – do miestností aj komunikačných priestorov je zakomponovaných množstvo komôr, skrytých šatníkov a vstavaných skríň a tak izby nie sú zbytočne preplnené nábytkom. S miestom na šatníky sa rátalo už pri návrhu dispozície bytu, preto sú výklenky vymurované tak, aby boli ich dvere priamym pokračovaním steny alebo aby šatník tvoril logické ukončenie miestnosti. „Výhodou nového bytu je, že ho človek môže prispôsobiť svojim potrebám,“ dodáva domáca pani.

Elipsa

„Pre každý byt, ktorý navrhujem, snažím sa nájsť hlavnú myšlienku, ktorá by mu dala istú osobitosť a jednotný rukopis,“ hovorí architekt T. Baník. „Byt je skupina miestností, ktoré sa spájajú do istého celku na základe určitých súvislostí. Spôsob vzniku a usporiadania vzťahov je akýmsi curiculum vitae, ktoré som chcel v byte vyjadriť. Zároveň tvar bytu vyplýva z hmotového riešenia celej budovy, preto tu bola namiesto kruhu vhodnejším tvarom elipsa, ktorá sa stala výtvarným prvkom spájajúcim jednotlivé miestnosti bytu – na spodnom podlaží obývaciu izbu a kuchyňu, na poschodí spálne a kúpeľňu.“
Elipsa je v celom byte zdôraznená tvarovaním stien a stropu, ale aj osvetlením. Architekt T. Baník ďalej ozrejmuje funkciu a vnímanie tohto charakteristického prvku: „Elipsu ako typický prvok bytu vníma človek v rámci pohybu v celom priestore. Na spodnom podlaží je elipsa čitateľnejšia, pretože priestor je tu otvorený, na poschodí sú deliace priečky hore ukončené presklenými pásmi, aby sme ju mohli vnímať intenzívnejšie. Sklenené pásy tesne pod stropom zabezpečia priehľad a vďaka vizuálnemu kontaktu tu vznikajú prieniky inak oddelených priestorov. Zároveň sa pomocou zjednocujúceho tvaru elipsy priestory stmelia. Byt je v podstate dynamický prvok a architekt musí rátať s pamäťou človeka. Pri pohybe priestorom si človek uchováva v pamäti aj predošlé vnemy, predchádzajúce miestnosti, ktoré sú v jeho mysli stále živé. Byt sa potom v jeho mysli spája do jedného celku, ktorý by mal byť logický, jednotný a harmonický.“

Spolupráca

Spolupráca investora – budúcich obyvateľov bytu – s architektom sa začala už v štádiu holobytu, teda dispozičným riešením. „Interiér je vnútorný priestor ohraničený stavebnou konštrukciou, takže je tvorený aj samotnou architektúrou a nemožno ho od nej oddeliť. Je neskoro hovoriť o interiéri, keď už je architektúra hotová. Už stavebnou časťou sa vytvára osobitosť priestoru, jeho vlastnosti a predpoklady na ďalšie dotvorenie nábytkom, farebnosťou, detailmi. Samozrejme, toto všetko by malo spolu korešpondovať a vytvárať harmonický celok,“ vysvetľuje autor projektuarchitekt T. Baník.
„Ja som určila len základné požiadavky – koľko miestností potrebujeme, to, že na poschodí má byť veľká kúpeľňa a na spodnom podlaží záchod. To bolo asi všetko,“ spomína domáca pani. Dispozičné riešenie a koncepcia bytu boli potom viac dielom architekta, kým zariaďovanie mobilným nábytkom, výber farebnosti a materiálov zas mala na starosti najmä domáca pani, ale v oboch fázach išlo o úzku vzájomnú spoluprácu. „Na tvorbe interiéru bytu musia participovať obaja – aj architekt, aj investor. Každý z nich musí vniesť svoje myšlienky. V prvom rade je dôležitá spokojnosť užívateľa, potom autorstvo,“ dodáva architekt T. Baník. „S majiteľkou a budúcou obyvateľkou tohto bytu sa mi spolupracovalo veľmi dobre a príjemne, pretože sa dobre poznáme. Ponechala návrh vo veľkej miere na mňa a ja som sa snažil, aby ju byt vystihoval, aby to bol naozaj jej byt. Aj materiály sa vyberali tak, aby vytvorili príjemný teplý domov. Niektoré zákutia sú až romantické.“