Prečo ekologická architektúra nestačí?

27. 09. 2013
Zdieľať

Koncom minulého storočia sa priemyselná výroba znásobovala, s rastom životnej úrovne sa zvyšovala kúpna sila, ktorá vývoj priemyslu podporila a na svete, najmä v rozvojových krajinách, začala populácia enormne rásť. Zem dáva ľuďom už nejaký čas najavo, že svojím konaním zhoršujú svoje životné podmienky, na čo upozorňujú aj vedci.

Od 70-tych rokov každý rok pribúda na svete viac ako 70 miliónov ľudí. Potreba fosílnych palív, pitnej vody, obilnín, rýb a lesov tak prevyšuje ponuku. Každý týždeň potrebuje potravu a príbytok 1,5 milióna nových ľudí. Zaberá sa čoraz viac úrodnej pôdy. A tieto problémy sa neustále len prehlbujú. Akoby to nestačilo, aj keď sa niektoré problémy vyriešia, ďalšie vznikajú v podobe množstva škodlivých chemických látok. Kým sa stihnú skorigovať chyby v priemysle, nadlho sa poškodí životné prostredie – planéta, a teda aj životy ľudí a ich ďalších generácií. Prudké tempo a veľký rozsah súčasného vývoja sú nebezpečné, čo sa prejavuje napríklad aj ako nedostatok času či nezáujem o sledovanie a riešenie dôsledkov výroby a stavebníctva.


Výstavba pasívneho domu z obnoviteľných materiálov – dreva ako konštrukčného systému a drevovláknitej dosky a celulózy ako izolácie. Takéto domy majú menší vplyv na zhoršenie životného prostredia.

Výstavba pasívneho domu z obnoviteľných materiálov – dreva ako konštrukčného systému a drevovláknitej dosky a celulózy ako izolácie. Takéto domy majú menší vplyv na zhoršenie životného prostredia.
Ing. arch. Zuzana Kierulfová

Súvislosti udržateľnej architektúry a stavebníctva

V stavebníctve, pri výstavbe a bývaní sa ročne spotrebuje približne 40 % energie z jej celkovej spotreby vo svete. Aby sa táto potreba znížila, v 90-tych rokoch sa v Nemecku začali stavať prvé tzv. pasívne domy, v ktorých architekti a stavitelia dokázali znížiť prevádzkovú spotrebu energie oproti bežným domom desaťnásobne a oproti nízkoenergetickým domom štvornásobne. Takýmto prístupom sa spotreba v stavebníctve okamžite viditeľne zníži. Netýka sa to len novostavieb, ale aj rekonštrukcií, menších budov, ale najmä celých bytoviek a verejných budov.

Ako reakcia na choroby vyvolané pobytom v nezdravom prostredí budov, ktoré sa označuje ako tzv. syndróm chorých budov, vznikla teória stavebnej biológie, ktorá zahŕňa všetky aspekty optimálneho prístupu k výstavbe tak, aby sme aktívne tvorili svoje zdravé životné prostredie, či už vnútorné, alebo vonkajšie. 

Kvalitná architektúra vyžaduje kvalitný projekt, znalosť materiálov a technických systémov, obnoviteľných zdrojov energie, schopnosť správneho výberu a kombinácií. Kritériami nášho výberu a tvorby by mali byť skutočné potreby ľudí, ekonomická a energetická efektívnosť, zdravie a ohľaduplnosť k prírode a jej zdrojom.


Jazierko na prírodný spôsob prinesie do záhrady život. Nielenže sa dá prispôsobiť na kúpanie, ale priláka aj zvieratá a vtáctvo. Ožije aj fauna pri brehu, kde môžu rásť vodomilné rastliny. Môže sa doň odvádzať dažďová voda zo striech, ak ju neviete využiť inak. Takéto jazierko je bezpečnejšie aj pre deti, lebo brehy má plytké, určené pre rastliny čistiacej a regeneračnej zóny.

Jazierko na prírodný spôsob prinesie do záhrady život. Nielenže sa dá prispôsobiť na kúpanie, ale priláka aj zvieratá a vtáctvo. Ožije aj fauna pri brehu, kde môžu rásť vodomilné rastliny. Môže sa doň odvádzať dažďová voda zo striech, ak ju neviete využiť inak. Takéto jazierko je bezpečnejšie aj pre deti, lebo brehy má plytké, určené pre rastliny čistiacej a regeneračnej zóny.
Ing. arch. Zuzana Kierulfová

Ujasnenie pojmov

Nedávne aj súčasné snahy o zmenu v architektúre bez negatívnych vplyvov na prírodu sa označujú podobnými pojmami, ich význam je však odlišný.

Ekologická a zelená architektúra: Ekológia je veda „…o vzťahoch organizmov s okolitým svetom, to znamená v širšom význame veda o podmienkach života“. Ekologická aj zelená architektúra sú pojmy, ktoré navodzujú predstavu architektúry využívajúcej rôzne prvky prírody, hoci v súčasnosti sa k tomu začína pridávať aj šetrenie energiou.

Solárna architektúra: Využíva najmä pasívnu slnečnú energiu, no nie je zameraná na šetrenie energiou dobrým zaizolovaním, ako je to pri pasívnych domoch. (V niektorých krajinách sa zamieňajú výrazy solárny dom a pasívny dom, čím vznikajú nedorozumenia.)

Nízkoenergetická, pasívna, aktívna, nulová a plusová architektúra: Je zameraná len na spotrebu energie a každý z týchto výrazov je definovaný presnými číslami vyjadrujúcimi potrebu tepla na vykurovanie. 

Nízkoenergetické domy majú zlepšenú izoláciu, čím sa ich potreba tepla na vykurovanie zníži na 50 kWh/m2/rok. Aby sa na túto hodnotu dostali, mali by mať riadené vetranie s rekuperáciou tepla a zníženú vzduchovú priepustnosť cez netesnosti a konštrukciu.

Aktívne domy sú nízkoenergetické domy s elektronikou zabezpečujúcou automatické riadenie vetrania, kúrenia a tienenia okien. Zníženú potrebu vykurovania dosahujú inteligentným elektrickým riadením.

Pasívne domy sú veľmi dobre tepelne izolované a využívajú pasívne solárne zisky. Majú potrebu tepla na vykurovanie do 15 kWh/m2/rok (pri obnovených starých domoch 25 kWh/m2/rok). V kritériách je obmedzená aj energia na chladenie a ostatná spotreba elektriny, takže riešenie je komplexnejšie. Sú zamerané na maximalizovanie šetrenia teplom dobrou izoláciou, riadeným vetraním a veľmi malou vzduchovou priepustnosťou cez netesnosti a konštrukciu.

Nulové a plusové domy sú pasívne domy, ktoré majú zabudovanú nízkokapacitnú výrobu elektrickej energie (malú elektráreň), aby pokryli svoju spotrebu, prípadne vyrobili viac energie, ako dom potrebuje, a predali ju do verejnej siete.


Komplikované oddelenie železa zo železobetónu, aby sa dalo znovu recyklovať. Každá výstavba, prevádzka domu a náročná recyklácia sa nakoniec viac či menej premietne do zhoršenia nášho životného prostredia.

Komplikované oddelenie železa zo železobetónu, aby sa dalo znovu recyklovať. Každá výstavba, prevádzka domu a náročná recyklácia sa nakoniec viac či menej premietne do zhoršenia nášho životného prostredia.
Ing. arch. Zuzana Kierulfová

Udržateľná architektúra: V súčasnosti je nutné tvoriť architektúru, ktorá popri plnení potrebných účelov, komplexne rieši problém ochrany a zamedzenia negatívnych účinkov na prírodu, a to v jej celom procese od výstavby, údržby až po prestavbu a zánik, či recykláciu. Pojem udržateľná architektúra značí udržanie životného prostredia pre ďalšie generácie. Aby po nás nezostala len veľká kopa chemického odpadu bez života ako vo filme Wall-e.

Ekologická stopa: Je odhadovaná celková plocha ekologicky produktívnej pôdy a vody využívaná výhradne na zabezpečenie zdrojov a spracovanie odpadov produkovaných danou populáciou pri používaní bežných technológií. V súčasnosti sa táto hodnota všeobecne považuje za ukazovateľ udržateľnosti rozvoja. Každý z nás za sebou zanecháva každou činnosťou i samotným bytím menšie alebo väčšie stopy na životnom prostredí – zdraví našej planéty.

Manažment životného cyklu: Pri hodnotení stavebných výrobkov, či dokonca celých stavieb, treba zohľadňovať ich vplyv na životné prostredie od vzniku, času ich využívania až po likvidáciu.

Budúcnosť: V skutočnosti sme sa nepriblížili ani zelenej či ekologickej architektúre a už vieme, že treba postupovať rýchlejšie a problémy v stavebníctve riešiť razantnejšie. V budúcnosti budeme hlavne obnovovať stavby, zintenzívňovať zástavbu a recyklovať materiály.


Prečo ekologická architektúra nestačí?

1256419
Ing. arch. Zuzana Kierulfová

Stavba a jej obyvatelia využívajú okrem energie aj vodu, vzduch a iné prírodné zdroje, s ktorými musia nakladať šetrne a vrátiť ich do prírody v nepoškodenej a neškodnej forme. Vytvárajú odpad, ktorý by mali minimalizovať, triediť a recyklovať. Na recykláciu by mali myslieť už výrobcovia pri výrobe chemických látok, materiálov aj produktov a spotrebitelia by to mali od nich vyžadovať. V USA sa pred pár rokmi zrodil koncept výroby nazvaný Cradle to cradle (z kolísky do kolísky), ktorý presadzuje potrebu vyrábať len také látky a materiály, ktoré sa dajú recyklovať bez degradácie alebo straty ich vlastností.

Úrodnú pôdu a zeleň treba chrániť a zachovať v maximálnej miere a v biodiverzite. Ak ľudia zaberú pôdu, vhodné je využívať vegetačné strechy, vegetačné parkovacie plochy, sadiť stromy, vytvárať prírodné jazierka. Pomôžu tak udržať prijateľnú vonkajšiu klímu v lete a zadržať vodu z prívalových dažďov, hlavne v mestách. 

Ak sa vykonáva čo aj malá stavebná činnosť, mení sa tým prirodzené prostredie – príroda. Človek by mal konať tak, aby si prostredie svojou vlastnou činnosťou nezhoršoval. Mnohí však stratili kontakt s prírodou a ľudia, ktorí sa z mesta sťahujú na vidiek, nevedia svoje záhradky využiť. Stávajú sa otrokmi svojich trávnikov za vysokými betónovými múrmi, ktoré bránia slnku, pohybu zvierat a komunikácii medzi ľuďmi.


Postupne zaberáme a betónujeme úrodnú pôdu, pestujeme trávnik a stromy, ktoré nám neprinášajú potravu. Pozemok ohraničíme múrmi a plotmi a možno si neuvedomujeme, že tým berieme pôdu aj zvieratám.

Postupne zaberáme a betónujeme úrodnú pôdu, pestujeme trávnik a stromy, ktoré nám neprinášajú potravu. Pozemok ohraničíme múrmi a plotmi a možno si neuvedomujeme, že tým berieme pôdu aj zvieratám.
Ing. arch. Zuzana Kierulfová

Udržateľné stavebníctvo teda nie je iba o šetrení energie, zdravých materiáloch z obnoviteľných zdrojov, ale o všetkých súvislostiach vrátane tvorby spoločenského života, ochrany kultúrnych hodnôt, riešenia dopravy, ale aj o sebestačnosti fungovania. Malo by byť zamerané na riadenie vývoja celých sídiel, aby fungovali dobre a efektívne, s čo najmenšou ekologickou stopou.

A tak, ako je pri šetriacej stavbe zatiaľ uspokojujúcim riešením pasívny dom z prírodných materiálov využívajúci obnoviteľnú energiu, treba aplikovať tie najlepšie riešenia aj pri výrobe elektriny, hospodárení s pôdou a jej surovinami a v doprave. Celý tento komplex hospodárenia a spôsobu života zahŕňa aj permakultúra – náuka o udržateľnom živote.

Ak sa chce človek priblížiť k ideálu „ekodomu“, treba myslieť na mnoho súvislostí:
•  Nerozpínať sa na pôde, pôdu zaberať len s čo najmenšími dôsledkami.
•  Prispievať k fungovaniu spoločenstva.
•  Mať budovu navrhnutú ako ekosystém.
•  Postaviť kvalitnú stavbu pre skutočné potreby.
•  Zohľadniť miestne tradície a materiály.
•  Opravovať a upravovať namiesto búrania, zachovávať kultúrne dedičstvo.
•  Vytvoriť zdravý interiér.
•  Používať len bezchybné a neškodné materiály.
•  Spotrebovať čo najmenej energie.
•  Využívať len obnoviteľnú energiu.
•  Komfort áno, ale nie na úkor životného prostredia.

Presvedčenie, že v súčasnosti vie človek stavať a žiť udržateľne, je mýtus. Keďže v cene výstavby a stavebných materiálov nie je zahrnutá cena za poškodzovanie životného prostredia, nie je ani dostatočný stimul pre riešenie tohto problému trhovým mechanizmom. Pre ľudí by to malo byť výzvou a zdravé životné prostredie by malo byť spoločenskou objednávkou, aby mohol trh po ňom uspokojiť dopyt. Iným mechanizmom na zmenu sú nariadenia vlád. 

Majte vždy na mysli pravdivý výrok pripisovaný jednému indiánskemu náčelníkovi: „Udržateľný rozvoj neznamená, že sme zdedili Zem od našich rodičov, ale že sme si ju požičali od našich detí.“


Stavba postavená dôsledne z prírodných, obnoviteľných materiálov (slama, drevo, hlina, drevovláknité dosky), recyklovaných materiálov (penové sklo a fúkaná celulóza) v takmer pasívnom štandarde, s koreňovou bezodtokovou čističkou a s podporou rastu rôznorodej vegetácie v okolí.

Stavba postavená dôsledne z prírodných, obnoviteľných materiálov (slama, drevo, hlina, drevovláknité dosky), recyklovaných materiálov (penové sklo a fúkaná celulóza) v takmer pasívnom štandarde, s koreňovou bezodtokovou čističkou a s podporou rastu rôznorodej vegetácie v okolí.
Ing. arch. Zuzana Kierulfová

Vizitka

Ing. arch. Zuzana Kierulfová
predsedníčka o. z. ArTUR – Architektúra pre trvalo udržateľný rozvoj, www.ozartur.sk
spolupracovníčka Inštitútu pre energeticky pasívne domy, www.iepd.sk
architektka štúdia Createrra, s. r. o, www.createrra.sk

Kategória: Stavba
Tagy: architektúra pasívny dom rodinný dom zelená
Zdieľať článok

Diskusia