Svojpomocná stavba obnoviteľného domu – diel 3.

03. 04. 2014
Zdieľať

Prírodné prostredie má veľký vplyv nielen pri stavbe ekologickej, ale pri akejkoľvek. Silnejší v tomto prípade vyhráva. Dom sa preto musí bezpodmienečne prispôsobiť prostrediu.

Ak si niekto myslí, že príroda sa prispôsobí domu, mýli sa. Ona sa prispôsobiť nemusí. Je to báza, z ktorej by sa malo pri každej stavbe domu vychádzať a je skôr v náš prospech pochopiť ju. „Ak správne pochopíte prostredie, v ktorom žijete a inšpirujete sa miestom, môžete vyťažiť aj z toho, čo sa na začiatku javí ako nevýhoda. Všetko, čo má proti, má aj pre a rovnako je to s prevládajúcimi prvkami na tom-ktorom mieste. Ideálna situácia nastáva, ak sú sily vyrovnané a navzájom sa podporujú. V praxi to znamená, že ak pochopíte miesto a dom vytvoríte tak, aby bol súčasťou prostredia a miesta, môžete z tohto vzťahu profitovať bez toho, aby bola niektorá zo strán ukrátená,“ hovorí architekt Juraj Tesák, ktorý sa rozhodol pre stavbu domu v netypickej oblasti na bývanie – pri vinohrade.


Orientácia domu Sokrates (perovka: Juraj Tesák)

Orientácia domu Sokrates (perovka: Juraj Tesák)

Elementológia

Pozemok je vždy gro, o ktoré sa opiera celá stavba domu. Poloha a vplyv základných zemských a fyzikálnych energií si dom prispôsobia podľa svojich predstáv. A tak úplne na začiatku projektovania domu stojí slnko, vietor, voda a zem, ako štyri základné elementy, ktoré rozhodnú o polohe, tvare dome, ale aj o rozmiestnení izieb v ňom. 

Dom musí mať správnu orientáciu vzhľadom na dopadajúce slnečné lúče, musí odolať vetru alebo byť postavený v závetrí a voda, tá by ho nemala nijakým spôsobom ohroziť. Dom by preto nemal stáť v časti pozemku, kde dochádza k zbiehaniu vodných tokov či v záplavovej oblasti. 

Nie vždy má však človek možnosť výberu. „Ak je pozemok vopred daný, dizajn domu sa musí podľa neho upraviť,“ hovorí architekt Tesák a zároveň dodáva: „ak máte pozemok, ktorý má ideálnu polohu z hľadiska slnka a vetra, ale nachádza sa v záplavovej zóne, dom musí stáť jednoznačne na pätkách alebo by mal byť postavený ako hausbót, ktorého základy tvoria plaváky. 

„Ak má ideálne slnko a vodu, ale z jednej strany silný vietor, na tejto strane bude mať menej okien.“ 

Úplne najhoršou alternatívou je, ak pozemok nemá dostatok slnka. Pred dopadom veľkého množstva slnečných lúčov sa ochrániť dá, iná situácia ale vznikne, ak je ho málo. Slnko sa, okrem vetra a vody, považuje za najdôležitejší element. Architekt Tesák už má vo svojom portfóliu aj riešenie situácie so severným svahom. Ak je svah severný, slnko na ňom veľmi rýchlo zapadne. „V tomto prípade som musel dom otočiť na úkor výhľadu.“ 


Základy domu v záplavovej zóne (perovka: Juraj Tesák)

Základy domu v záplavovej zóne (perovka: Juraj Tesák)

Univerzálne pravidlo projektovania

Poloha domu bezpodmienečne určuje jeho vizuálnu stránku, a to aj v prípade, ak by bol dom typový. Do istej miery sa typové domy vytvoriť dajú, ale typ by mal byť len základ, z ktorého sa pri konkrétnej stavbe vychádza, alebo rečou architekta: „…ako báza, ktorá sa koniec-koncov vždy musí prispôsobiť pozemku.“ V konečnom dôsledku neexistuje univerzálne pravidlo, na základe ktorého by bolo možné naprojektovať dom a nemuselo by sa uvažovať nad ďalšími alternatívami. „Radšej preto používam slovo alternatíva ako kompromis, čo je pre mňa a aj klientov prijateľnejšie. Pri kompromise sa človek musí niečoho vzdať a ustúpiť od svojich predstáv a nárokov. Alternatíva otvára dvere kreativite, je to iná cesta, lepšia, keď sa človek nemusí ničoho vzdať a nakoniec sa inou cestou dostane k cieľu. Často ešte k lepšiemu, ako bol pôvodný nepremyslený plán, hovorí architekt, ktorý má pri projektovaní domov, či interiérov jedno da Vinciho pravidlo – jednoduchosť je najvyššou mierou dokonalosti.“


Aj keď sa realizácia záhrady ešte ani nezačala, pozemok ponúka svojim majiteľom nenahraditeľný výhľad.

Aj keď sa realizácia záhrady ešte ani nezačala, pozemok ponúka svojim majiteľom nenahraditeľný výhľad.
Dano Veselský

Architektov príklad:
„Pozemok a dom, to je ako keď kuchár pripravuje pizzu. Cesto je vždy to isté, je nemenné, bez neho by pizza nechutila ako pizza. No ingrediencie sa prispôsobujú. Cesto v tomto prípade tvorí nemenná pôda a ingrediencie sa volia podľa elementov, ktoré na pozemku prevládajú alebo absentujú, a podľa ľudí, k akým chutiam inklinujú.“

Radón a spol.

Okrem slnka, vody a vetra by pri výbere pozemku malo rozhodovať aj množstvo radónu v pôde či geopatogénne zóny. V oboch prípadoch ide o pre naše zmysly nepostrehnuteľné nebezpečenstvá. Pred oboma sa však dá chrániť.

Radón je prírodný rádioaktívny plyn. Nie je ho cítiť, nie je ho vidieť, dokonca nemá farbu, ani chuť. Nachádza sa zvyčajne v pôdnom vzduchu. Radón spôsobuje takmer polovicu radiačnej záťaže obyvateľstva. Ľahko preniká cez rôzne prostredia a má negatívny vplyv na ľudské zdravie. 
Čím je koncentrácia radónu v prostredí vyššia, tým je vyššie riziko vzniku ochorení. Zatiaľ čo pri bežnej hydroizolácii sa dôraz kladie najmä na miesta, kde je stavba pod hladinou podzemnej vody, protiradónová hydroizolácia musí byť bezpečná najmä v suchých a vysoko priepustných zeminách. Pre toto podložie je charakteristický vysoký obsah pôdneho vzduchu a jeho transport prúdením. Ak sa stavba nachádza na pozemku s nízkym radónovým rizikom, stačí zhotoviť po celej ploche domu klasickú hydroizoláciu. Pri strednom a vysokom riziku už treba pod všetky konštrukcie v priamom kontakte so zemou inštalovať kvalitnú protiradónovú hydroizoláciu s dôrazom na zaizolovanie prestupov inštalácií. 

S geopatogénnymi zónami je to o niečo zložitejšie. Ide o jednu z najkontroverznejších tém, ktorá má svojich prívržencov, ale rovnako aj odporcov, či nerozhodnutých. Sú zapríčinené poruchami elektromagnetického vlnenia, vznikajúcimi vďaka zlomom v zemskej kôre. Takto narušená zemská štruktúra má svoje energetické vyžarovanie. Ľudia, žijúci v geopatogénnych zónach, sa môžu cítiť nepríjemne a môžu mať dlhodobejšie zdravotné problémy. Nepriaznivým vplyvom prostredia sa dá zabrániť tzv. tieničmi alebo rušičkami, ktoré môžu čiastočne zmierniť intenzitu nepriaznivých vplyvov. Nie je však pravidlom, že za nespavosťou či únavou musí bezpodmienečne stáť geopatogénna zóna. Môžete mať napríklad zle umiestnený nábytok, keď napríklad spíte chrbtom k dverám a pod. Ak je však skutočným dôvodom nespavosti geopatogénna zóna, prvou pomocou je presunúť nábytok tak, aby sme v nej netrávili príliš dlhý čas, a najmä, aby sme v nej nespali. Jednoducho ju narušíme.

Zóny však nie sú na všetkých miestach rovnaké. Niekde môžu byť plošne väčšie alebo sú silnejšie, inde nemajú žiaden vplyv. Zistiť, v akých zónach žijeme, je aj v dnešnej dobe komplikované. Jediným ukazovateľom ich prítomnosti je pozorovanie prostredia bioindikáciou. 


Pozemok pred stavbou domu.

Pozemok pred stavbou domu.
Juraj Tesák

Ľudia sa stretávali s negatívnymi účinkami radónu dávno pred jeho objavením. Paracelsus už na začiatku 16. storočia popísal špecifickú banícku chorobu. Medzi mladšími baníkmi spozoroval neobyčajne vysokú úmrtnosť na pľúcne choroby. Príčinná súvislosť medzi inhaláciou vysokokoncentrovaného radónu a rakovinou pľúc sa neskôr štatisticky dokázala epidemiologickými štúdiami.

Geopatogénnymi miestami sa ľudia zaoberajú už veľmi dlho a je skutočne mnoho teórií, ako sa s touto silou prírody popasovať. Od rušičiek, tieničov či iných občas skutočných nezmyslov až po jednoduché riešenia – rastliny, prírodné materiály, intuitívne rozvrhnutý nábytok. Sú istí zanietení ľudia, ktorí tvrdia, že sa na miestach so silnými geopatogénnymi zónami nesmie žiť, iní tvrdia, že sa dajú odtieniť. Na záver len jedno porekadlo: „Nehas, čo ťa nepáli.“ V interpretácii architekta Tesáka: „Ak máte pocit, že niečo nefunguje a pociťujete únavu či iné zdravotné komplikácie, nie vždy to musí mať priamy súvis so zónami. Občas je lepšie spoľahnúť sa na svoj inštinkt a začať od toho, čo poznáte najlepšie – od seba a od svojho životného prostredia, či životného štýlu. Zvaliť všetko na geopatogénne zóny by nebolo príliš vhodné. Možno stačí viac spať a menej pozerať televíziu.“ 

Každá palica má dva konce

Otázky týkajúce sa jednostranného vzťahu prostredia a stavby domu sú zodpovedané. Tento vzťah má však aj opačný smer. Dom sa nielen prispôsobuje danej lokalite, rovnako z nej môže čerpať a ťažiť. Prvý krok pri stavbe by preto mal byť spojený so ziskom čo najväčšieho množstva informácii o danej lokalite. Druhý krok na ten prvý nadväzuje – postaviť dom tak, aby bol čo najviac ziskový. „Dom na veternom mieste môže využívať veternú energiu, dom na slnečnom mieste zas solárnu,“ hovorí architekt Tesák, „dôležité je využiť prevládajúcu energiu na svoj prospech. Dostatok vody tiež nie je zanedbateľný. V našom prípade, pri projekte Sokrates, sme museli ísť 40 m do zeme. Musíme robiť rôzne čistenia vody, pretože má veľmi zlú kvalitu. Všetky tieto veci ovplyvňuje poloha pozemku, na ktorom má byť dom postavený“

Ako sa má Sokrates

„Voda na našom pozemku je veľmi hlboko, čo sme však predtým, ako sme ju začali vŕtať, tušili, stále sme však dúfali, že narazíme na výdatnejší prameň o niečo bližšie k povrchu. Síce sa nejaká voda nachádza aj vyššie, ale prameň je málo výdatný. Z tohto dôvodu sme museli upustiť od svojho pôvodného zámeru, ktorým bola klasická studňa. Takýto typ studne je podľa kopáčov možný len do hĺbky približne 17 – 20 m. Dôvod bol však ešte jeden. V pôde nášho pozemku je žula a výkop takejto studne by trval približne tri týždne. Vodu preto musíme vyriešiť iným spôsobom. Rozhodli sme sa zbierať dažďovú vodu zo strechy do nádrže. Túto vodu budeme využívať ako úžitkovú vodu na polievanie, či iné práce okolo domu. Ak by sme polievali vodou zo studne, musela by prejsť cez čerpadlo s tlakovou nádržou, čo považujem za zbytočné čerpanie zo systému, ktorý je priamo naviazaný na dom. 


Tvar domu vo veternej oblasti (perovka: Juraj Tesák)

Tvar domu vo veternej oblasti (perovka: Juraj Tesák)

Žumpa, septik alebo čistička?

Ak sa nedokážete napojiť na obecnú kanalizáciu, musíte sa s odpadovou vodou vyrovnať sami. Na výber máte z troch možností: žumpa, septik alebo domáca čistička (špeciálne koreňová čistička).
Žumpa je bezodtoková nádrž, čo značí, že musí byť vodotesná. V jej prípade nepotrebujete žiadne povolenie na vypúšťanie odpadových vôd, a to z jedného dôvodu – budete si musieť zadovážiť pravidelné vyvážanie splaškov fekálnym vozom do čističky odpadových vôd.

Septik má dve, častejšie však tri komory a funguje ako usadzovacia nádrž. Odpadové vody predčistí, kal sa v ňom usadí a je potrebné ho každoročne odčerpávať. Predčistená odpadová voda sa zo septiku prepadom vypúšťa trativodom do pôdy alebo priamo do potoka či rieky. Čistenie septikom nie je dostatočne účinné a odpadové vody je potrebné ešte biologicky dočistiť. Septik sa tak mnohokrát dopĺňa napríklad o zemný filter.

Ak by ste chceli byť úplne nezávislí od vodárenskej spoločnosti, môžete si vybudovať aj vlastnú čistiareň odpadových vôd, napríklad koreňovú čističku. Čistiareň necítiť, znečistenú vodu recykluje na čistú a produkuje len minimálne množstvo hygienicky vyhovujúceho kalu, ktorý sa využíva ako hnojivo. Sú schopné čistiť odpadové vody s nízkou koncentráciou organických látok, čo býva pri klasických čističkách veľký problém. Rovnako dokážu pracovať prerušovane, potrebujú len minimálnu, i keď pravidelnú údržbu a nevyžadujú elektrickú energiu. Bez problémov zapadnú do krajiny, či dokonca môžu plniť okrasnú funkciu.

Termíny ako koreňová čistička a sivá voda sú známe len málokomu. Sivá voda je odpadová voda z domácnosti, konkrétne z umývadiel, drezov, vaní, spŕch, umývačiek či práčiek. Voda z toalety sa nazýva čierna a do koreňovej čističky môže ísť, ale s podmienkou, že prejde odkalovacou nádržkou. Produkcii čiernej vody sa však môžete veľmi ľahko vyhnúť inštaláciou kompostovacej toalety, ktorá vodu na splachovanie nepoužíva. Odpadová voda môže byť pre úsporne a ekologicky zmýšľajúceho záhradkára zlatá baňa.

Bahenné rastliny a rozkladajúce mikróby majú schopnosť pri vzájomnej spolupráci a vo vhodných podmienkach odpadovú vodu veľmi rýchlo a efektívne vyčistiť.

Druhý zdroj úžitkovej vody bude z odpadovej vody z domu. Vodu budeme prečisťovať čistiacou sústavou, ktorá pozostáva z trojkomorového septiku a čističky. Architekt Tesák sám priznáva, že predtým sa nad kanalizáciou príliš nezamýšľal, všetko sa však zmenilo, keď začal stavať tento dom: „Je veľká škoda, keď sa do kanalizácie dostáva aj dažďová voda, ktorá patrí do pôdy. Zástavbou istej plochy sa pozemok odvodňuje a trpí nedostatkom vody. Základom je, aby sa vodou neplytvalo, aby sa naďalej recyklovala a využívala, či už ako úžitková, alebo technická.“ Je veľmi účelné odvodňovať strešnú plochu. Toto trvalé opatrenie chrániace životné prostredie je však zatiaľ veľmi málo rozšírené. Dažďová voda, ktorú takto nadobudneme, sa odvedie späť do prírodného kolobehu vody. Vďaka tomuto kroku sa voda nedostáva do kanalizácie a riek a počas silných dažďov tak nehrozí riziko záplav. Navyše, úžitkovú vodu máte takto úplne zdarma.


Svojpomocná stavba obnoviteľného domu - diel 3.

1324237
thinkstock.com

História na nezaplatenie

Sokratov koncept domu sa architektovi javil ako pre neho ten najvhodnejší. Vďaka sklonu strechy na jednu stranu bude veľmi jednoduché zbierať dažďovú vodu do pripravenej nádrže. Postačí na to len jeden zvod a žiadne komplikované odvodňovanie nebude potrebné. Na druhej strane dvojmetrový presah strechy by mal zaisťovať ochranu pred slnkom. Letný agresívny dopad slnečných lúčov do interiéru je stlmený a do domu sa najmä v letných mesiacoch dostanú len slnečné lúče v miernych uhloch, čím sa dom nebude prehrievať. Naopak, v zime, keď je slnko nižšie, strecha mu nebude vo vyhrievaní interiéru brániť. Ako ale hovorí staviteľ Tesák: „Najideálnejšie by bolo, ak by sme dom natočili viac na juh. Tienenie by bolo lepšie a efekt presahujúcej strechy takmer dokonalý. Chcel som však, aby dom bol v rovnováhe s pozemkom, a tak som sa držal jeho osi. Z tohto dôvodu sme dom otočili o približne 10° na západ. Rozdiel je v tom, že ráno nám bude do izieb orientovaných na východ, a to do spálne a detskej izby, dlhšie svietiť slnko, čo je však v zime lepšie, pretože tieto izby majú tendenciu sa prirodzene vyhrievať. Princípy historickej architektúry sme sa preto snažili preniesť priamo do domu. Komoru, šatník, kúpeľňu a pracovňu sme otočili na sever a obývacie miestnosti ako obývačku a kuchyňu na juh až juhozápad. Pracovňa je otočená na sever z jednoduchého dôvodu. Je tým uchránená od svetelných výkyvov, nemusíme zatieňovať okno a táto klíma je na prácu ideálna. Kuchyňa otočená na juhozápad chytá ešte posledné slnečné lúče. V dome teda prebieha istý slnečný cyklus. 

Ďalší aspekt, ktorý si architekt predtým neuvedomil, bol, že pozemok, nebol rovný, aj keď sa mu pôvodne taký zdal. Rozdiel na desiatich metroch je približne 70 cm. Vinohrady, kde sa rozhodol dom postaviť, spádovali do jedného miesta, odkiaľ voda odtekala. Dôležité je uvedomiť si, kde má svah prirodzený spád. Ak si však túto vec uvedomíte neskoro, až po začatí výstavby, aby spád nebol otočený k domu, ideálne je urobiť mu jednoducho protispád, ktorým vodu čo najrýchlejšie od domu odsmerujete. Vyhnete sa tak podmývaniu základov, vlhkosti a narušeniu konštrukcie stavby. Jednoducho si treba zapamätať, že poloha domu určuje jeho východiskový stav.


Dom Sokrates je zasadený do prostredia a takmer s ním splýva.

Dom Sokrates je zasadený do prostredia a takmer s ním splýva.
Juraj Tesák

Poloha určuje východiskový koncept

V minulosti ľudia nezakladali svoje obydlia náhodne. Využívali osvedčené lokality. Rímsky architekt Vitruvius spísal 10 kníh o architektúre, kde sa snažil popísať všetko, čo sa dovtedy používalo. Vzniklo tak významné dielo o stavebnom procese od vyhľadávania ideálneho miesta až po samotnú stavbu domu. V tom čase bola situácia iná. Ľudia si svoje miesta na život vyberali. V súčasnosti toľko voľnosti nemajú. Pri zakladaní mesta pozorovali slnko, sledovali prevládajúce vetry, ale aj kvalitu pôdy. Tú zisťovali veľmi netradičným spôsobom. Na ohraničenú časť pozemku vypustili zver, ktorá sa tu pásla. Podľa ich vtedajšieho názoru, zemské žiarenie má veľký vplyv na kvalitu miesta, kde sa žije, býva. Po spasení trávy zvieratá zabili, vypitvali a zistili, v akom stave majú žalúdok, resp. v ako vyzerá potrava. Ak bola potrava strávená, miesto sa považovalo za vhodné pre výstavbu, ak však, naopak, jedlo strávené nebolo, posunuli sa inde. Podľa kvality trávy tak určovali kvalitu pôdy. Iný spôsob zisťovania bol podľa rastlín, ktoré na pozemku rástli. Bodliaky či rastliny s ostňami predstavovali zem s drsnejšou energiou, liečivé rastliny a tráva zem s jemnejšou energiou.

Na základe týchto a mnohých ďalších získaných informácii vytvorili architekti štúdiu mesta, stavali domy s ulicami tak, aby do nich nefúkalo, ale aby zároveň boli dostatočne presvetlené. Ich návrh však nezostal pri exteriéri, zamerali sa aj na interiér. Miestnosti, ktoré nepotrebovali toľko prirodzeného svetla, orientovali na sever, obývacie miestnosti na juh.

Pozn. Zaujímavé je, že severské národy stavali domy bez okien, keďže v tom čase nevedeli okná utesniť. Dokonca je pravdepodobné, že nemali ani materiál na ich výrobu. Absenciou okien v ich domoch sa snažili pred zimou čo najviac uzatvoriť.

Nasledujúci diel si budete môcť na stránkach môjdom.sk prečítať už o týždeň.

Prvý diel

Druhý diel

Kategória: Ekolife Stavba
Tagy: obnovitelny projekt rodinný dom Sokrates
Zdieľať článok

Diskusia