Svojpomocná stavba obnoviteľného domu – diel 9.

Vo svojich prácach sa architekt snaží navrhovať domy smerom z vnútra von, aj keď na začiatku projektovania vždy stojí poznanie okolia a prostredia, v ktorom dom bude stáť. Toto prvotné poznanie najbližších súvislostí ovplyvní vonkajšiu formu domu – usporiadanie okien, umiestnenie vstupu, tvaru strechy,… Zároveň tieto informácie vytvoria akési hranice, ktoré čiastočne ovplyvnia vnútro, teda interiér domu. Okrem umiestnenia domu rozhoduje o interiéri aj samotná osobnosť majiteľa, jeho záujmy, predstavy. „Človek musí vedieť, čo má vytvárať a čo má byť súčasťou jeho priestoru. Len vďaka tomu si majiteľ domu môže vytvoriť pokojnú atmosféru a pocit domova,“ dopĺňa architekt Tesák. Dať na módne výstrelky nie vždy znamená, že sa človek bude cítiť ako doma. Interiér má byť predovšetkým pečaťou nás samých a má zvýrazňovať jedinečnosť človeka, čo architekt komentuje nasledovne: „Neexistuje univerzálny recept na to, čo je dobrá a čo zlá voľba, a už vôbec nie na to, ako by mal vyzerať interiér domu. Vždy záleží od situácie a našom sebapoznaní.“ Existujú však isté princípy, ktoré sa z pohľadu architekta javia ako nerušivé, príjemné a blahodarne pôsobiace na nervový systém človeka. 

1346867
Dano Veselský

Akcia reakcia

„Pred niekoľkými rokmi som sa stretol s talianskym profesorom experimentálnej anatómie, Jaderom Toljom, ktorý mal prednášku na Fakulte architektúry STU v Bratislave. Oslovil ma jeho prístup k navrhovaniu vnútorného priestoru. Témou prednášky bol vzťah architektúry a ľudského tela. Pri svojom skúmaní sa profesor Tolja zameral sa na podvedomé reakcie ľudského tela na priestor, vďaka čomu dokázal určiť podstatu formy a aj spôsob, akým pristupovať k navrhovaniu. Keďže som bol jeho prednáškou unesený a mal som chuť dozvedieť sa viac, oslovil som ho. Spýtal som sa ho, či by som mu nemohol poslať niekoľko svojich prác, aby mi ich zhodnotil svojím pohľadom z hľadiska toho, do akej miery sa odchyľujú od jeho teórií. Dom, ktorý som mu poslal na nahliadnutie, ho zaujal a prekvapil zároveň, pretože na veľmi podobnom projekte pracoval aj on. Týmto sa začala celá naša spolupráca. V rámci štúdia sme cestovali do USA, kde sme tri týždne navštevovali domy architekta F. L. Wrighta a snažili sa dokumentovať jeho rukopis v týchto dielach. Nepremýšľali sme, či ten, či onen interiér je alebo nie je pekný. Snažili sme sa uvedomiť si, ako na nás priestor vplýva a akú informáciu odovzdáva.“

V práci architekta Juraja Tesáka sa odzrkadľujú skúsenosti z reálnych priestorov a zážitkov. Téma interiéru je veľmi rozsiahla a zďaleka nie je prebádaná. Ak by sa nejaké základné pravidlá navrhovania priestoru mali zhrnúť do skrátenej verzie, vyzeralo by to nasledovne: 
•  horizontálne línie,
•  nízky bod gravitácie, 
•  kombinácia dvoch, maximálne troch farieb,
•  opakovanie prvkov,
•  plynulosť,
•  jasnosť zámeru a orientácie.

Tieto pravidlá však netreba striktne dodržiavať. Môžete od nich začať a postupne ich dopĺňať. Vymaľujte napríklad celý byt nabielo a následne začnite pridávať farby, kde sa vám to bude žiadať. Ak je priestor vytvorený ako podklad, doplnkami ho môžete veľmi jednoducho, bez nutnosti väčších základov, zmeniť.

Ak ste zvyknutí na svoj interiér, urobte si pár fotografií, pozrite sa na ne a zhodnoťte, či sa vám daný priestor páči, alebo nie. Ak budete mať pochybnosti, ste pripravení na zmenu. Nečakajte s ňou a urobte ju, pretože ak by sa vám ani táto zmena nepáčila, vždy sa môžete vrátiť k pôvodnému stavu. Architekt Tesák to vysvetľuje po svojom: „Keď máte prázdny pohár, vždy ho viete naplniť, keď je ticho, vždy môžete začať rozprávať, keď je biele plátno, môžete naň čokoľvek namaľovať. Takže ak vytvoríme čistý priestor, môžeme ho meniť podľa ľubovôle vždy, keď sa nám zachce.“

Teória veľkého tresku

Cieľom architekta bolo aplikovať jednoduchosť životného štýlu do konštrukcie až po samotný interiér – menej nábytku a vecí, a naopak, viac priestoru na myslenie, čo architekt Tesák vysvetľuje takto: „Ak poznáte seriál Teória veľkého tresku, viete o čom hovorím. Jeden z tých najmúdrejších vedcov v seriáli ma zaujal spôsobom, akým robil rozhodnutia. Začal si hádzať kocku a podľa toho, čo mu na nej padlo, si aj vyberal. Ak bol napríklad v reštaurácii, vybral si jedlo podľa toho, čo mu padlo na kocke. Zaujímavé nie je na tom to, že hádzal kocku, ale skôr, že sa rozhodol nechať banálne rozhodnutia na kocku a na otázku, prečo to robí, len odpovedal: „Ak nechám banálne rozhodnutia na kocku, nebudem musieť zamestnávať svoju myseľ nedôležitými rozhodnutiami, a tak môžem presmerovať svoju pozornosť na omnoho podstatnejšie veci.“ V jeho prípade to bolo tak, že ak nebude musieť vyberať jedlo, jeho myseľ sa zatiaľ môže sústrediť na to, ako v urýchľovači objaviť Higgsov bozón. Táto časť seriálu Teória o veľkom tresku bola vysielaná ešte predtým, ako Higgsov bozón objavili, takže trik s kockou asi zafungoval.“ Týmto spôsobom architekt vysvetľuje jednoduchosť, ktorú pri stavbe aj zariaďovaní domu využil. Čím menej vecí sa nachádza v priestore, tým viac má myseľ priestor kreatívne riešiť dôležitejšie úlohy. Ak sa v priestore nachádzajú veci, ktoré priťahujú pozornosť alebo sa od ostatných príliš líšia, myseľ a pozornosť sa neustále sústreďujú na objekty, a to ich ruší. „Akoby ste si nemohli ani len vydýchnuť, neustále ste niečím ohromení, niečím, čo potrebujete skúmať, analyzovať,“ dodáva Juraj Tesák. Tento proces sa nedeje vedome. Väčšina ľudí si užíva stav relaxácie v momente, keď je dominantná pravá hemisféra, no ak sa okolo nachádzajú objekty, ktoré si vyžadujú pozornosť alebo sa odchyľujú od istého poznania, človek začne analyzovať, ukladať, počítať a podobne, čím sa dostáva do nepokoja. Môže síce ležať na pohovke, ale jeho mozog je neustále v činnosti a nemá čas si oddýchnuť. Zámerom architekta Tesáka bolo preto vytvoriť domov, v ktorom si oddýchne nielen telo, ale aj myseľ. 

Ničím výnimočné biele stoličky ozvláštnila žena architekta Tesáka – Beátka drôtom. Nechala sa pri tom inšpirovať hroznom, ktoré im rastie na pozemku.
Dano Veselský

Flexi domov

V celom interiéri prevládajú dve farby – biela a hnedá, ktorú zastupuje drevo. Prevládajú tu čisté línie, eliminovali sa rušivé efekty, čo často pôsobí na ľudí chladno. Problém však je, že slovo chlad či strohosť sa mýli s jednoduchosťou, a tak to je v dome Sokrates: „Chladno by mali pôsobiť priestory, kde prevláda kov, lesk a najmä modrá farba. 
Náš domov nie je chladný, ale jednoduchý. Čím menej vecí, tým menšia starosť s upratovaním.“ Ďalším dôležitým bodom pri zariaďovaní bola organizácia, ktorá len dopomohla poriadku. Jasné rozdelenie funkcií nábytku a ich rozmiestnenie. Dom architekta Juraja Tesáka má 64 m2 a tvoria ho tri samostatné miestnosti – spálňa (3,4 × 3,2 m), detská izba (3,2 × 3,2 m) a tzv. flexiizba (2,2 × 2,2 m). Flexiizba je miestnosť, ktorej funkcia sa môže meniť podľa potreby. Môže sa z nej stať pracovňa, hosťovská izba, knižnica, sklad alebo aj šatník. Aj samotná flexibilita pomáha pocitu uvoľnenia. Všetky riešenia, ktoré sú fixné a nemenné, stavajú naše rozhodnutia do hraničnej situácie, keď sa musíte stotožniť s riešením, ktoré sa v budúcnosti môže javiť ako nie príliš dobré. A nastáva problém. Flexiizba rieši tento problém, ktorý sa vyskytne v čase. 

Nízky bod gravitácie

Tento pojem pochádza z teórie BCD a je veľmi podobný predstave kráčania po vode. Čím vyššie je hladina, tým menšiu istotu máte v kroku. Ak neviete plávať, čoraz viac vás zachvacuje pocit neistoty. Rovnako môže pôsobiť aj priestor.

Interiér ešte nie je dokončený. Architekt to však so zariaďovaním nechce preháňať. Chce zachovať nielen čisté línie, farby, ale aj čistý – nezaprataný priestor.
Dano Veselský

Priestor ladený do niekoľko základných farieb nepôsobí chladne. Zohrievajú ho slnečné lúče, ale aj okolitá príroda, ktorá voľne prechádza do interiéru.

Hore-dole, zo strany na stranu

Princípom dispozície vnútorného priestoru domu Sokrates sa stal jeden otvorený priestor, ktorý tvorí obývacia izba spojená s jedálňou a kuchyňou. Z tohto centrálneho priestoru sa vchádza do ostatných izieb a obslužných priestorov, ako je šatník, komora, WC, kúpeľňa a práčovňa. V celom dome sú použité posuvné dvere, ktoré nezavadzajú v priestore a sú zabudované priamo do priečky. To umožňuje dvere absolútne nevnímať, prípadne ani nepoužívať. Ako bolo uvedené v predchádzajúcej časti stavebného denníka, okná v izbách majú nižší parapet, aby v prípade, ak obyvatelia domu sedia na zemi alebo sa dieťa hrá, mohli pozerať von z okna. Okno v obývacej izbe je horizontálne na úkor výšky. Vysoké je 2 m a široké 4 m. Vďaka tomuto pomeru vzniká prevaha horizontálnosti. Práve horizontálnosť a nízky parapet majú jedno spoločné – nízky bod gravitácie. 

Krátka škola interiérového dizajnu 

Ak patríte k tým, ktorí chcú po sťahovaní do nového bývania dať priestor svojej tvorivosti a sami si zariadiť svoj domov, ale nemajú dosť skúseností, máme pre vás niekoľko rád.

1. Bez ničoho

Nový, čistý a prázdny byt…
Ak máte iba priestor a nič v ňom, vaše rozhodovanie, ako ho zariadiť, by malo prechádzať niekoľkými štádiami:
1. Hovorí sa, že každý priestor je odrazom svojho majiteľa. Skôr, ako začnete vôbec uvažovať nad zariaďovaním, musíte si ujasniť, čo od bývania očakávate, aký máte životný štýl, a najmä, čo potrebujete.
2. Zhodnoťte svoje finančné možnosti.
3. V tomto bode zvážte, ktorý z predchádzajúcich spôsobov pre vás prevláda, a teda, ktorý je podstatnejší.
Keď už máte ujasnené, od čoho sa bude odvíjať vaše zariaďovanie, začnite od podlahy. Ide o plochu, ktorá určuje priestor, a dokonca aj stena by sa jej mala prispôsobiť. Pravidlom nech sa pre vás stane, že vždy sa začína odspodu, a to pre jednoduchý dôvod: Ťažšie sa mení podlaha ako napríklad farba stien.
Keď ste podlahu vyriešili, prejdite k zariaďovaniu. Voľky-nevoľky sa nevyhnete niektorému z troch základných spôsobov zariaďovania:
♦  Minimalizmus
Ak ste typ, ktorý má rád jednoduchosť, eleganciu, čistotu línií a účelnosť, budete sa v minimalisticky zariadenom interiéri cítiť dobre. Ani s farebnými kombináciami si nebudete musieť lámať hlavu – stačí skombinovať dve základné farby. Tým, že v priestoroch minimalizujete prvky, minimalizujete aj vnemy. Pri obývaní takéhoto interiéru sa stanete sa buď minimalistom, ktorý bude týrať všetkých naokolo, aby udržiavali svoj domov v dokonalom poriadku a čistote, alebo budete pôvodne minimalistický interiér postupne pretvárať na obraz svojho života. Ak sa napríklad rozhodnete, že budete metalistom, dozariaďujete si interiér rôznymi metalistickými prvkami. Ak budete mať o mesiac chuť na etno, vymeníte metalistické prvky za niečo prírodnejšie. Vždy sa budú meniť len detaily, a nimi sa dosiahne úplne nový efekt. Ostatný priestor zostane nemenný a bude tvoriť podklad pre ďalšie módne trendy či vaše úlety.
♦  Inštinktívne či intuitívne zariaďovanie
Takto zariaďujete človek, ktorý potrebuje priestoru vtlačiť pečať svojej osobnosti. Má svoje jasné preferencie v tom, že intuitívne tvorí nezameniteľný interiér s detailmi, ktoré pôsobia na emócie. Výsledkom býva útulný interiér, ktorý tvorí síce široký, ale nie neobmedzený rámec na prípadné zmeny. Tento priestor spoznáte podľa toho, že vo vás vyvoláva pocit pravej domácej pohody. Ak by ste však do neho vstúpili s niečím iným, povedzme trendovým, túto pohodu by ste mohli narušiť.
♦  Posledným spôsobom interiér zariaďujú ľudia, pre ktorých estetické kritériá a štýl bývania nie sú prioritné, a ľudia, ktorí z praktických dôvodov uprednostňujú lacné riešenia.
Po rozhodnutí, ktorým smerom sa uberať, sa posúvame o niečo ďalej, a práve tu sa hodí spomenúť jednu dôležitú interiérovú teóriu. Žijeme vo svete, ktorý nás zaplavuje informáciami a vnemami. V domácom prostredí by sme ich teda mali držať na uzde. Jedným zo spôsobov, ako to dosiahnuť, je uprednostniť pred farebnými kontrastmi riešenie tón v tóne. Možno sa to niekomu bude zdať trochu fádne, ale ak vytvoríte jednoliaty priestor s decentnou farebnosťou, oveľa lepšie v ňom vyniknú všetky dekoratívne prvky. Vo svojom interiéri jednoducho pôsobíme ako programátori. Jazyk programu musíme dokonale poznať, pretože len tak vytvoríme funkčný systém. Ak napríklad zle umiestnite stôl, ktorý zavadzia v ceste a ľudia sa mu musia vyhýbať namiesto toho, aby cez miestnosť prechádzali najkratšou cestou. Ak však zachováte jazyk priestoru a nič vám nebude prekážať v pohybe, začnete mať príjemný pocit voľnosti a neobmedzovania. Pohyb v priestore by mal byť preto doslova jednoducho napísaný. 
Nezabudnite ani na správny výber materiálu. Lesklé povrchy pôsobia chladnejšie a matné, naopak, teplejšie, či už na dotyk alebo pri pohľade. Voľba materiálu takmer vždy zodpovedá charakteru človeka. Sklenené plochy sú najmä pre tých, čo sa vyžívajú v upratovaní. Ostatných bude zachytané sklo zbytočne stresovať, ako nemá výčitka, že nie je upratané. Z tohto dôvodu aj pri výbere materiálu zohľadníme toto praktické hľadisko: Človek, ktorý má rád poriadok a nechce sa mu príliš upratovať, si vyberie povrch, na ktorom nie je príliš vidieť prach a špina. 
Podľa svojho vzťahu k poriadku si volíme nielen materiál, ale aj zariadenie. Ak nie sme schopní udržať poriadok, mali by sme sa obklopiť vecami, ktoré sa dajú jednoducho skryť, prípadne na skrývanie slúžia. Ak som, naopak, poriadkumilovný, môžem si dovoliť aj otvorenejší priestor. Ženy milujú kuchyne, v ktorých je takmer všetko po ruke, najlepšie vyložené v priestore. U človeka, ktorý nemá rád poriadok, však takéto riešenie môže dopadnúť katastrofálne. Musí tu byť dokonalý poriadok, inak celý priestor aj jeho okolie začne vyzerať ako smetisko.
No a toto sú základné princípy zariaďovania.

Interiér ešte nie je dokončený. Architekt to však so zariaďovaním nechce preháňať. Chce zachovať nielen čisté línie, farby, ale aj čistý – nezaprataný priestor.
Dano Veselský

Priestor ladený do niekoľko základných farieb nepôsobí chladne. Zohrievajú ho slnečné lúče, ale aj okolitá príroda, ktorá voľne prechádza do interiéru.

2. So všetkým

Starý nábytok siahajúci až do neba, starý zvlnený koberec…
Pri interiéroch, ktoré sú už zabývané, platí jedno – učešte ich kefou. Ak psa učešete kefou, dostanete z neho prebytočné chlpy. Rovnako to platí aj o priestore. Zbavte sa všetkých vecí, ktoré už nepotrebujete, darujte ich, odložte ich, prípadne ich uskladnite. Chybou, ktorú robia ľudia je, že ak majú desať skríň a veci im stále pribúdajú, povedia si, že potrebujú jedenástu skriňu. Zaprataný priestor však ochudobňuje o možnosť voľne sa pohybovať. 
Keď už máte interiér vyčistený od zbytočností, nájdite si niečo, čo máte radi a čoho sa nechcete vzdať. Práve tu je priestor na vašu tvorivosť a vynaliezavosť. Vychádzajte z toho, čo bude udávať tempo celému vášmu priestoru.
„Duševný svet človeka veľakrát vyzerá ako vnútorný priestor domu. Ak má niekto problém reflektovať seba samého, nech sa pozrie okolo seba.“

1346863
Dano Veselský

3. Ani nie váš

Jedným slovom – prenájom
Zariaďte si priestor podľa svojho gusta, aj keď nie je váš, a to bez toho, aby ste porušili majiteľove pravidlá.
Pestrosť a útulnosť vnesiete do interiéru napríklad aj takto:
♦  Súčasné tapety sa nielenže ľahko lepia, ľahko sa aj stŕhajú bez toho, aby po sebe zanechali stopy.
♦  Lepiacimi páskami washi si na stenu pripevníte akúkoľvek fotografiu alebo obrázok a nemusíte pri tom nič vŕtať.
♦  Textílie pritiahnu k sebe pozornosť natoľko, že prestanete vnímať okolité nedostatky. Striedajte pruhy, bodky či nápisy.
♦  Nahraďte staré tienidlo z lampy novým, vlastnoručne domaľovaným alebo si kúpte farebnú žiarovku, ktorá piplavú prácu s farbami vykoná za vás.
♦  A ešte niekoľko nábytkových možností: z rebríka vešiak, z prepraviek či paliet sedačka, zo škatúľ či z debničiek krásny policový systém…
Provizórny interiér je skvelá vec. Keď sa vám znepáči, jednoducho si vymyslíte niečo nové a nebude vám ľúto, ak sa toho starého budete musieť vzdať.

Nasledujúci diel si budete môcť na stránkach môjdom.sk prečítať už o týždeň.

Prvý diel

Druhý diel

​Tretí diel

Štvrtý diel

Piaty diel

Šiesty diel

Siedmy diel

Ôsmy diel