Najlepším relaxom je vlastná zimná záhrada

02. 03. 2011
Zdieľať

Zasklená veranda aj moderná zimná záhrada sa zakladajú na rovnakom princípe: slnečné lúče prenikajú cez sklo, zahrievajú steny, podlahu aj vzduch vnútri. Okrem toho tu vzniká skleníkový efekt, ktorý spôsobuje, že časť tepelného žiarenia už nedokáže preniknúť cez sklo naspäť von, odráža sa späť do interiéru a teplota vzduchu sa ešte viac zvyšuje.

Priveľa slnka škodí

Skleníkový efekt zásobuje zimnú záhradu tepelnou energiou, ale v letnom období môže byť príčinou priveľmi vysokej teploty vzduchu. Niektoré druhy skla dokážu prenikanie slnečných lúčov eliminovať, počas parného leta sa však nezaobídeme bez mechanického zatienenia.

Možnosti sú rovnaké ako pri bežných oknách – od žalúzií až po automatické systémy. Vnútorné vertikálne či horizontálne žalúzie sú lacnejšie a možno ich ľahko ovládať mechanicky. Nedosahujú však až taký výrazný efekt ako predokenné rolety, ktoré zabraňujú prenikaniu slnečných lúčov k povrchu skla. Vonkajšie zatienenie je výhodnejšie aj v záhrade s väčším množstvom zelene, kde je ťažší prístup k stenám. Vnútorné zatienenie je, naopak, viac ochránené pred znečistením a počas chladných zimných nocí môže slúžiť ako dodatočná izolácia. Potreba zatienenia sa zvyšuje s každým štvorcovým metrom zasklenej plochy a účinné riešenie často zhltne značné finančné prostriedky.

Bez vetrania to nepôjde

Čerstvý vzduch prúdi do interiéru cez okná a dvere, ako aj vetracími mriežkami, elektrickými ventilátormi či vetrákmi. Efektívnym spôsobom vetrania sú ručne alebo automaticky ovládané výklopné strešné okná. Tento spôsob obmedzuje nepríjemný prievan. Ďalšou možnosťou je elektronicky ovládaná posuvná strecha, ktorá mení polohu na základe údajov zo snímačov. Zatvorí sa, ak napríklad vnútorná teplota poklesne pod určenú hranicu alebo ak zosilnie vietor, či začne pršať.


Najlepším relaxom je vlastná zimná záhrada

37672

Ak je záhrada vysoká a úzka, sklenená plocha vyhrieva len malé množstvo vzduchu. V takom prípade možno na vetranie využiť komínový efekt – dole sa nasáva chladnejší vzduch, ktorý zohrievajú prenikajúce slnečné lúče, a ohriaty stúpa nahor. Na vonkajšej aj vnútornej strane sú vetracie mriežky – pri podlahe a pod stropom. V zime sa vetracie mriežky otvoria smerom do bytu – a máme teplovzdušné vykurovanie. V lete sa zimná záhrada rovnakým spôsobom prepojí s vonkajším priestorom. Prehriaty vzduch sa hornými prieduchmi vytláča von a prúdením sa mierne ochladzuje aj stena obytných miestností, čo zaručuje príjemný chládok. Najúčinnejší, ale aj najdrahší spôsob vetrania predstavuje kvalitná klimatizačná jednotka s automatickým zatienením priestoru. Cena technológie môže predstavovať až polovicu celkových nákladov. Každá kvalita má svoju cenu: oprava zle postavenej záhrady môže byť totiž drahšia ako pôvodná zaobstarávacia cena.


Najlepším relaxom je vlastná zimná záhrada

37668

Pestovanie a prezimovanie rastlín

Presvetlená a vzdušná zimná záhrada láka majiteľa, aby do nej začlenil viac zelene ako do ostatných obytných priestorov. Celoročne obývaná záhrada má izbovú teplotu od 18 do 22 °C a nižšiu vlhkosť. Tomu treba prispôsobiť aj výber vhodných rastlín. Na pestovanie v takých podmienkach sú vhodné izbové kvety v nádobách, v letných mesiacoch len rastliny odolávajúce silným slnečným lúčom. Studená zimná záhrada má v zime dennú teplotu približne 10 °C (v noci o tri až päť stupňov menej). Také prostredie vyhovuje napríklad cibuľovinám a hľuznatým rastlinám vysadeným do misiek, ktoré sem môžeme umiestniť už na jeseň alebo skoro na jar. Takisto tu môžeme pestovať či prezimovať aj citrusy a iné mediteránne rastliny – dokonca aj vždyzelené dreviny.


Najlepším relaxom je vlastná zimná záhrada

37676

Starostlivosť o rastliny závisí od ročného obdobia. V zime ich zavlažujeme minimálne – jedenkrát za dva týždne. Na jar rastliny postupne privykáme na slnečné lúče, v lete ich dostatočne zalievame a prihnojujeme. Na jeseň im doprajeme každý slnečný lúč, obmedzíme zálievku a prestaneme s prihnojovaním. Súčasťou rastlinného spoločenstva v zimnej záhrade sú aj živočíšni škodcovia, ktorí pochádzajú z vonku (vošky, molice) alebo ktorých sme „nakúpili“ spolu s rastlinami (strapky). Interiérové rastliny sú náchylnejšie aj na choroby. Pred škodcami a chorobami ich chránime chemicky či biologicky, proti škodcom pomôže aj živočíšny predátor.

Pestovanie izbových rastlín klasickým spôsobom je veľmi prácne. V zimných záhradách sa dobre osvedčila hydropónia – vodný roztok dodáva rastlinám vlahu a živiny a zeminu nahrádza keramická granulovaná hmota, napríklad keramzit alebo zeolitový substrát.
 

Typy zimných záhrad

  • Bežným typom je subtropická zimná záhrada, kde sa môžu pestovať rastliny voľne rastúce v subtropickom pásme. Nie je určená na celoročný pobyt osôb. Počas zimy v nej rastliny zvyčajne len prezimujú, v lete ich presúvame na balkóny a terasy. Patria sem akácie (Acacia), azalky (Rhododendron simsii), araukárie (Araucaria), bugenvilee (Bougainvillea), citrusy (Citrus), brečtanovec (Fatshedera), gardénie (Gardenia), gerbery (Gerbera), jazmín (Jasminum), oleander (Nerium oleander) a niektoré druhy bambusov.
  • Najpôsobivejšia je celoročne obytná tropická zimná záhrada. Môžeme v nej pestovať napríklad ananásovníky (Ananas), banánovníky (Musa), dracény (Dracaena), dračinky (Cordiyline), fikusy (Ficus), filodendrony (Philodendron), kávovník (Coffea), krotón (Croton), kolumney (Columnea), parožnatky (Platycerium), antúrie (Anthurium), šachor (Cyperus), strelície (Strelitzia) a rozličné druhy paliem, papradí, orchideí, bromélií a mäsožravých rastlín.
  • Zriedkavá je vodná zimná záhrada. Pre vysokú vlhkosť musí byť dobre oddelená od obytných priestorov. Z rastlín sú najvhodnejšie ardízie (Ardisia crenata), babelky (Pistia stratiotes), stolístky (Myriophyllum), helxiny (Soleirolia), hortenzie (Hydrangea), lopatkovec (Spathiphyllum) či ruélie (Dipteracanthus).

Nepriateľom je vlhkosť


FOTO: Jiří Trnavský, archív autora

1005734

Hlavným nepriateľom zimných záhrad je vlhkosť vzduchu, najmä ak sa zimná záhrada stavala súčasne s novostavbou. Väčšina stavebných technológií sa totiž bez vody nezaobíde a prebytočná „zabudovaná“ vlhkosť sa odvetráva niekoľko mesiacov, ale aj rok či dva. Vlhkosť vzduchu sa zvyšuje aj pri pestovaní väčšieho množstva rastlín – napríklad pri pravidelnom zalievaní stúpne o viac ako desať percent. Okrem toho obyvatelia domu sem často umiestňujú vírivé vane, ktoré prostredie na relaxáciu síce obohatia, ale na druhej strane k nim treba vždy pridať aj ďalšiu klimatizačnú jednotku alebo aspoň zariadenie na odvlhčenie vzduchu. O konštrukciu zimnej záhrady sa musíme pravidelne starať a čistiť ju bežnými čistiacimi prostriedkami alebo špeciálnymi prípravkami. Vlhkosť, nečistota a nedostatočné vetranie sú príčinou vzniku plesní.

Ako si poradiť so zarosenými sklami

Počas chladných dní sa môžu vyskytnúť problémy s kondenzáciou vodných pár. Sklené steny sa zarosujú a zo strešných tabúľ môže dokonca kvapkať voda. Jednou z príčin je nekvalitné zasklenie. Podmienky, pri ktorých sa na vnútorných plochách skiel začína zrážať vlhkosť, definuje norma. V dobre vetranom priestore s vnútornou teplotou 20 °C a relatívnou vlhkosťou vzduchu 60 percent vzniká kondenzát na sklených výplniach pri takomto poklese vonkajšej teploty: pri jednoduchom skle spôsobuje kondenzáciu pokles teploty na 9 °C, pri izolačnom skle staršieho typu na –2 °C, pri tepelne izolačnom dvojskle s medzerou vyplnenou vzduchom na –16 °C a pri tepelne izolačnom dvojskle vyplneným vzácnym plynom na –26 °C. Ďalšou príčinou je zlý systém vykurovania. Odporúča sa pozdĺž okenných plôch použiť podlahové konvektory, aby tepelná clona zabránila kondenzácii ohriateho vzduchu na studenom skle.

Náročná investícia

Kvalitná zimná záhrada je finančne náročná stavba. Výška nákladov závisí od jej veľkosti a typu (cena sa pohybuje od osemdesiattisíc až do jedného milióna korún, niekedy aj viac). Predovšetkým musíme mať základnú predstavu o tom, ako budeme zimnú záhradu využívať – od toho sa odvíjajú nielen jej tvar a umiestnenie, ale aj výber materiálu na konštrukciu a spôsob zasklenia. Na stavebnom úrade by sme sa mali informovať, či budeme potrebovať stavebné povolenie.
 

Rady pri plánovaní

  • Optimálna orientácia zimnej záhrady je smerom na juh.
  • Na zastrešenie celoročne obytnej zimnej záhrady je vhodná uzavretá strecha so strešnými oknami. Plochá strecha sa v lete prehrieva a v zime prijíma len málo slnečného tepla.
  • Možnosť uzavretia zimnej záhrady od ostatných miestností zabraňuje teplu a vlhkosti, aby negatívne ovplyvňovali klímu v interiéri.
  • Keramická dlažba v zimnej záhrade funguje ako tepelný akumulátor, preto je vhodnejšia ako drevené alebo betónové podlahy.
  • Zimná záhrada, ktorú využívame aj ako obytnú miestnosť, mala by zaberať plochu aspoň desať štvorcových metrov a mala by mať svetlú výšku najmenej 220 cm.
  • Vo výklenkoch či v šikmých stenách môžu vznikať slepé kúty bez cirkulácie vzduchu.
  • Klimatizáciu dimenzujeme vždy s rezervou, aby sme mali možnosť nastaviť o niečo vyšší výkon.
Kategória: Bývanie Zeleň v interiéri
Tagy: sklo stena záhrada zeleň zimná
Zdieľať článok

Diskusia