10 septembrových úloh do záhrady

12. 09. 2014
Zdieľať

Aj na tento mesiac vám prinášame niekoľko zaujímavých tipov pre váš interiér či záhradku.

10 septembrových úloh

1 Astry
V septembri si môžete vysadiť astry, ktoré nádherne vyfarbia kvetinový záhon. Aktuálne je v predaji široká ponuka rôznych druhov aj kultivarov týchto typicky jesenných trvaliek. 

2 Vždyzelené dreviny
Ak si chcete spestriť záhradu zaujímavým vždyzeleným listnáčom, teraz je vhodný čas na jeho výsadbu. 

3 Pavinič
Začiatok jesene ponúka príležitosť vysadiť si k plotom, múrom a nevzhľadným miestam popínavý pavinič. Do zimy sa ešte stihne zakoreniť. 

4 Narcisy
Výsadbu cibúľ narcisov je potrebné zrealizovať v týchto dňoch. Vysadiť možno aj cibule snežienok a ostatných drobných cibuľovín. 

5 Subtropické dreviny
V polovici mesiaca treba nájsť vhodné zimovisko a pripraviť kvitnúce exotické dreviny v nádobách na zimovanie. 

6 Gladioly
Hľuzy gladiol nie sú mrazuvzdorné. Keď rastlinám začnú žltnúť listy, vyberte ich aj s hľuzami, nechajte oschnúť a uskladnite. 

7 Trvalky
Začiatkom mesiaca je dobré posledný raz prihnojiť trvalky na záhonoch kvalitným hnojivom. Aj vďaka tomu budú o rok krajšie kvitnúť.  

8 Potoky a studničky
Pravidelne z nich odstraňujte napadané lístie a ostatný organický odpad. 

9 Izbové rastliny 
Ak ich letníte vonku, obmedzte im zálievku, prestaňte ich prihnojovať a postupne ich poprenášajte do interiéru. 

10 Ruže
V tomto období možno začať pripravovať vhodné miesto na nové výsadby. So sadením sa dá začať už v druhej polovici mesiaca. 


Koncom leta a začiatkom jesene rozkvitajú veternice (Anemone japonica). Sú znakom babieho leta a nádherne prežiaria trvalkové záhony napríklad vo vidieckej záhrade. Vzrastovo sú skôr vyššie (podľa druhu a kultivaru do 150 cm) a na záhone pôsobia dominantne, no hravo. Ich kvety sú prázdne miskovité, poloplné alebo plné, biele alebo v rôznych odtieňoch ružovej. Bohato kvitnú neraz až do októbra. Najkrajšie sa rozrastú v tieni alebo polotieni, na slnečnom mieste sa im bude dariť iba vtedy, ak budú mať dostatočne vlhkú pôdu. Sú citlivé na trvalé premokrenie, preto nie je dobré veľa ich zalievať. Veternice si vyžadujú humóznu, mierne vápenatú a hlinitú pôdu. Na jar sú povďačné za prihnojenie kvalitným preosiatym kompostom. Aj keď sú pomerne mohutné, nie je potrebné ich podopierať. Napriek tomu, že v ponuke sú najmä v tomto období, je lepšie vysadiť si ich na jar. Pri jesennej výsadbe je potrebné zakryť ich čečinou a suchým lístím pred príchodom prvých mrazov. Vo všeobecnosti by sa nemali sa

Koncom leta a začiatkom jesene rozkvitajú veternice (Anemone japonica). Sú znakom babieho leta a nádherne prežiaria trvalkové záhony napríklad vo vidieckej záhrade. Vzrastovo sú skôr vyššie (podľa druhu a kultivaru do 150 cm) a na záhone pôsobia dominantne, no hravo. Ich kvety sú prázdne miskovité, poloplné alebo plné, biele alebo v rôznych odtieňoch ružovej. Bohato kvitnú neraz až do októbra. Najkrajšie sa rozrastú v tieni alebo polotieni, na slnečnom mieste sa im bude dariť iba vtedy, ak budú mať dostatočne vlhkú pôdu. Sú citlivé na trvalé premokrenie, preto nie je dobré veľa ich zalievať. Veternice si vyžadujú humóznu, mierne vápenatú a hlinitú pôdu. Na jar sú povďačné za prihnojenie kvalitným preosiatym kompostom. Aj keď sú pomerne mohutné, nie je potrebné ich podopierať. Napriek tomu, že v ponuke sú najmä v tomto období, je lepšie vysadiť si ich na jar. Pri jesennej výsadbe je potrebné zakryť ich čečinou a suchým lístím pred príchodom prvých mrazov. Vo všeobecnosti by sa nemali sa
Daniel Košťál

Pôvabné jesenné veternice

Koncom leta a začiatkom jesene rozkvitajú veternice (Anemone japonica). Sú znakom babieho leta a nádherne prežiaria trvalkové záhony napríklad vo vidieckej záhrade. Vzrastovo sú skôr vyššie (podľa druhu a kultivaru do 150 cm) a na záhone pôsobia dominantne, no hravo. Ich kvety sú prázdne miskovité, poloplné alebo plné, biele alebo v rôznych odtieňoch ružovej. Bohato kvitnú neraz až do októbra. Najkrajšie sa rozrastú v tieni alebo polotieni, na slnečnom mieste sa im bude dariť iba vtedy, ak budú mať dostatočne vlhkú pôdu. Sú citlivé na trvalé premokrenie, preto nie je dobré veľa ich zalievať. Veternice si vyžadujú humóznu, mierne vápenatú a hlinitú pôdu. Na jar sú povďačné za prihnojenie kvalitným preosiatym kompostom. Aj keď sú pomerne mohutné, nie je potrebné ich podopierať. Napriek tomu, že v ponuke sú najmä v tomto období, je lepšie vysadiť si ich na jar. Pri jesennej výsadbe je potrebné zakryť ich čečinou a suchým lístím pred príchodom prvých mrazov. Vo všeobecnosti by sa nemali sadiť do blízkosti drevín.  


Rozmanité okrasné trávy môžu byť atraktívnou a dlhoročnou súčasťou mestskej aj vidieckej záhrady. Mnohé vyniknú v spoločnosti trvaliek alebo drevín, najmä ihličnanov. K okrasným trávam sú vhodné predovšetkým trvalky so žltými, oranžovými, prípadne bielymi kvetmi, ktoré pekne harmonizujú s hnedastými súkvetiami tráv. Rozhodne to ale s množstvom farieb a hlavne s výberom príliš dominantných odtieňov netreba preháňať. Prínosnejšie je vytvoriť harmonickú kompozíciu, ktorej elegantne vládne trs vyššej alebo stredne vysokej trávy. Mnohé okrasné trávy (kostravy, perovec) sú pôsobivé aj v spoločnosti kompaktnejších ihličnanov (borovíc), do susedstva niektorých (ostrice, perovec) sa žiada vysadiť do skupín aj na jar kvitnúce cibuľoviny. V tomto období konkrétne narcisy, prípadne botanické tulipány.

Rozmanité okrasné trávy môžu byť atraktívnou a dlhoročnou súčasťou mestskej aj vidieckej záhrady. Mnohé vyniknú v spoločnosti trvaliek alebo drevín, najmä ihličnanov. K okrasným trávam sú vhodné predovšetkým trvalky so žltými, oranžovými, prípadne bielymi kvetmi, ktoré pekne harmonizujú s hnedastými súkvetiami tráv. Rozhodne to ale s množstvom farieb a hlavne s výberom príliš dominantných odtieňov netreba preháňať. Prínosnejšie je vytvoriť harmonickú kompozíciu, ktorej elegantne vládne trs vyššej alebo stredne vysokej trávy. Mnohé okrasné trávy (kostravy, perovec) sú pôsobivé aj v spoločnosti kompaktnejších ihličnanov (borovíc), do susedstva niektorých (ostrice, perovec) sa žiada vysadiť do skupín aj na jar kvitnúce cibuľoviny. V tomto období konkrétne narcisy, prípadne botanické tulipány.
Daniel Košťál

Čo vysadiť k trávam?

Rozmanité okrasné trávy môžu byť atraktívnou a dlhoročnou súčasťou mestskej aj vidieckej záhrady. Mnohé vyniknú v spoločnosti trvaliek alebo drevín, najmä ihličnanov. K okrasným trávam sú vhodné predovšetkým trvalky so žltými, oranžovými, prípadne bielymi kvetmi, ktoré pekne harmonizujú s hnedastými súkvetiami tráv. Rozhodne to ale s množstvom farieb a hlavne s výberom príliš dominantných odtieňov netreba preháňať. Prínosnejšie je vytvoriť harmonickú kompozíciu, ktorej elegantne vládne trs vyššej alebo stredne vysokej trávy. Mnohé okrasné trávy (kostravy, perovec) sú pôsobivé aj v spoločnosti kompaktnejších ihličnanov (borovíc), do susedstva niektorých (ostrice, perovec) sa žiada vysadiť do skupín aj na jar kvitnúce cibuľoviny. V tomto období konkrétne narcisy, prípadne botanické tulipány. 


V prvých jesenných týždňoch je potrebné vykonať revíziu na kvetinových záhonoch. Príliš rozrastené trvalky, ktoré už menej kvitnú, bude lepšie vykopať, rozdeliť a ideálne vysadiť na iné miesto. Týka sa to najmä trvaliek kvitnúcich na jar, prípadne začiatkom leta, tie, čo kvitnú na jeseň, sa môžu rozdeliť a rozsadiť aj skoro na jar. Rastliny by sa mali dôkladne zavlažovať, prihnojovať ich už netreba. Vysadiť si možno aj nové druhy. Vďaka zohriatej pôde a vlahe sa rýchlejšie zakorenia a prežijú zimu. Pozor dávajte len pri chryzantémach. V predaji začína byť široká škála týchto krásne kvitnúcich typicky jesenných trvaliek, no nie vždy je ich kúpa dostatočne zvážená. Najlepšie je vysadiť ich ešte v septembri, neskôr hrozí, že sa nestihnú zakoreniť a adaptovať, teda zimu neprežijú. Ideálne je sadiť chryzantémy na záhony na jar. Ak si však nimi chcete zatraktívniť terasy, balkóny a rôzne vegetačné nádoby, jeseň je na to ideálna.

V prvých jesenných týždňoch je potrebné vykonať revíziu na kvetinových záhonoch. Príliš rozrastené trvalky, ktoré už menej kvitnú, bude lepšie vykopať, rozdeliť a ideálne vysadiť na iné miesto. Týka sa to najmä trvaliek kvitnúcich na jar, prípadne začiatkom leta, tie, čo kvitnú na jeseň, sa môžu rozdeliť a rozsadiť aj skoro na jar. Rastliny by sa mali dôkladne zavlažovať, prihnojovať ich už netreba. Vysadiť si možno aj nové druhy. Vďaka zohriatej pôde a vlahe sa rýchlejšie zakorenia a prežijú zimu. Pozor dávajte len pri chryzantémach. V predaji začína byť široká škála týchto krásne kvitnúcich typicky jesenných trvaliek, no nie vždy je ich kúpa dostatočne zvážená. Najlepšie je vysadiť ich ešte v septembri, neskôr hrozí, že sa nestihnú zakoreniť a adaptovať, teda zimu neprežijú. Ideálne je sadiť chryzantémy na záhony na jar. Ak si však nimi chcete zatraktívniť terasy, balkóny a rôzne vegetačné nádoby, jeseň je na to ideálna.
Daniel Košťál

Delenie trvaliek

V prvých jesenných týždňoch je potrebné vykonať revíziu na kvetinových záhonoch. Príliš rozrastené trvalky, ktoré už menej kvitnú, bude lepšie vykopať, rozdeliť a ideálne vysadiť na iné miesto. Týka sa to najmä trvaliek kvitnúcich na jar, prípadne začiatkom leta, tie, čo kvitnú na jeseň, sa môžu rozdeliť a rozsadiť aj skoro na jar. Rastliny by sa mali dôkladne zavlažovať, prihnojovať ich už netreba. Vysadiť si možno aj nové druhy. Vďaka zohriatej pôde a vlahe sa rýchlejšie zakorenia a prežijú zimu. Pozor dávajte len pri chryzantémach. V predaji začína byť široká škála týchto krásne kvitnúcich typicky jesenných trvaliek, no nie vždy je ich kúpa dostatočne zvážená. Najlepšie je vysadiť ich ešte v septembri, neskôr hrozí, že sa nestihnú zakoreniť a adaptovať, teda zimu neprežijú. Ideálne je sadiť chryzantémy na záhony na jar. Ak si však nimi chcete zatraktívniť terasy, balkóny a rôzne vegetačné nádoby, jeseň je na to ideálna.


Fakľa (Eremurus robustus) patrí medzi šperky okrasnej záhrady. V čase kvitnutia je neprehliadnuteľná, vyžaruje z nej exotický šarm a záhrade prepožičiava zaujímavý rozmer. Jej pestovanie nie je zložité, keďže je úplne mrazuvzdorná. Začiatok jesene je vhodný na výsadbu jej netradičných hviezdicovitých hľúz, ktoré možno kúpiť v špecializovaných predajniach pre záhradkárov, prípadne v hobbymarketoch. Rastlina potrebuje priepustnú, ideálne piesočnatú pôdu a slnečné, nie veľmi vysychavé miesto. Miesto, kde bude vysadená, by malo byť počas zimy suché, nie zamokrené, inak budú hľuzy hniť. Pri výsadbe treba dať na dno jamy preosiaty kompost, pričom rastlina potrebuje výživnejší substrát. Výsadbová jama by mala byť dostatočne široká, aby sa v nej korene mohli dobre rozložiť (nesmú sa polámať).

Fakľa (Eremurus robustus) patrí medzi šperky okrasnej záhrady. V čase kvitnutia je neprehliadnuteľná, vyžaruje z nej exotický šarm a záhrade prepožičiava zaujímavý rozmer. Jej pestovanie nie je zložité, keďže je úplne mrazuvzdorná. Začiatok jesene je vhodný na výsadbu jej netradičných hviezdicovitých hľúz, ktoré možno kúpiť v špecializovaných predajniach pre záhradkárov, prípadne v hobbymarketoch. Rastlina potrebuje priepustnú, ideálne piesočnatú pôdu a slnečné, nie veľmi vysychavé miesto. Miesto, kde bude vysadená, by malo byť počas zimy suché, nie zamokrené, inak budú hľuzy hniť. Pri výsadbe treba dať na dno jamy preosiaty kompost, pričom rastlina potrebuje výživnejší substrát. Výsadbová jama by mala byť dostatočne široká, aby sa v nej korene mohli dobre rozložiť (nesmú sa polámať).
Daniel Košťál

Fakľa s puncom exkluzivity

Fakľa (Eremurus robustus) patrí medzi šperky okrasnej záhrady. V čase kvitnutia je neprehliadnuteľná, vyžaruje z nej exotický šarm a záhrade prepožičiava zaujímavý rozmer. Jej pestovanie nie je zložité, keďže je úplne mrazuvzdorná. Začiatok jesene je vhodný na výsadbu jej netradičných hviezdicovitých hľúz, ktoré možno kúpiť v špecializovaných predajniach pre záhradkárov, prípadne v hobbymarketoch. Rastlina potrebuje priepustnú, ideálne piesočnatú pôdu a slnečné, nie veľmi vysychavé miesto. Miesto, kde bude vysadená, by malo byť počas zimy suché, nie zamokrené, inak budú hľuzy hniť. Pri výsadbe treba dať na dno jamy preosiaty kompost, pričom rastlina potrebuje výživnejší substrát. Výsadbová jama by mala byť dostatočne široká, aby sa v nej korene mohli dobre rozložiť (nesmú sa polámať). 


V septembri nájdete v ponuke záhradníctiev rôzne druhy a kultivary vresov. Vysadiť ich môžete do vresoviska, na okraje záhonov s ihličnanmi alebo do skupín s nízkymi vždyzelenými drevinami. Vysádza sa vždy viac kusov do skupín (jedna rastlina nikdy nevytvorí pekný trs), asi 25, väčšie druhy aj 50 cm od seba. Substrát by mal byť piesočnatý, humózny a mierne kyslý. Vresy sa vždy sadia s koreňovým balom, ktorý treba pred výsadbou namočiť do vody. Predpokladom ujatia sa je pravidelná zálievka počas celej jesene, prihnojovať zatiaľ netreba. Vresy sú efektné aj v rôznych vegetačných nádobách. Aj tu je potrebné dopriať im mierne kyslý substrát a vlahu. V nádobách ich možno pestovať samostatne alebo v kombinácii s inými pre jeseň typickými rastlinami. Zasadené v nádobe však budú len dočasnou dekoráciou, ich životnosť je podstatne kratšia.

V septembri nájdete v ponuke záhradníctiev rôzne druhy a kultivary vresov. Vysadiť ich môžete do vresoviska, na okraje záhonov s ihličnanmi alebo do skupín s nízkymi vždyzelenými drevinami. Vysádza sa vždy viac kusov do skupín (jedna rastlina nikdy nevytvorí pekný trs), asi 25, väčšie druhy aj 50 cm od seba. Substrát by mal byť piesočnatý, humózny a mierne kyslý. Vresy sa vždy sadia s koreňovým balom, ktorý treba pred výsadbou namočiť do vody. Predpokladom ujatia sa je pravidelná zálievka počas celej jesene, prihnojovať zatiaľ netreba. Vresy sú efektné aj v rôznych vegetačných nádobách. Aj tu je potrebné dopriať im mierne kyslý substrát a vlahu. V nádobách ich možno pestovať samostatne alebo v kombinácii s inými pre jeseň typickými rastlinami. Zasadené v nádobe však budú len dočasnou dekoráciou, ich životnosť je podstatne kratšia.
Daniel Košťál

Výsadby vresov 

V septembri nájdete v ponuke záhradníctiev rôzne druhy a kultivary vresov. Vysadiť ich môžete do vresoviska, na okraje záhonov s ihličnanmi alebo do skupín s nízkymi vždyzelenými drevinami. Vysádza sa vždy viac kusov do skupín (jedna rastlina nikdy nevytvorí pekný trs), asi 25, väčšie druhy aj 50 cm od seba. Substrát by mal byť piesočnatý, humózny a mierne kyslý. Vresy sa vždy sadia s koreňovým balom, ktorý treba pred výsadbou namočiť do vody. Predpokladom ujatia sa je pravidelná zálievka počas celej jesene, prihnojovať zatiaľ netreba. Vresy sú efektné aj v rôznych vegetačných nádobách. Aj tu je potrebné dopriať im mierne kyslý substrát a vlahu. V nádobách ich možno pestovať samostatne alebo v kombinácii s inými pre jeseň typickými rastlinami. Zasadené v nádobe však budú len dočasnou dekoráciou, ich životnosť je podstatne kratšia. 


V ponuke záhradníctiev sa v posledných rokoch objavilo veľa už na pohľad príťažlivých ihličnanov pestovaných na kmienkoch, ktoré môžu byť zaujímavým oživením predzáhradky, prípadne vstupu do domu. Rovnako však upútajú aj vo vresovisku, v štrkovom záhone či v pekne vysadenom átriu a pestovať ich možno aj vo väčšej vegetačnej nádobe. Treba však počítať s tým, že v porovnaní s klasickými ihličnanmi sa nedožívajú vysokého veku. Najvďačnejšie sú takéto formy borovíc, ale aj tují či cypruštekov. Často sa možno stretnúť aj s takto vypestovanými cyprusmi, cédrami, prípadne kryptomériami, ktoré sú však chúlostivejšie. Ihličnany je dôležité vysádzať vždy čo najskôr na začiatku septembra, aby sa do zimy stihli zakoreniť. Sadia sa vždy s koreňovým balom, ktorý je potrebné zasypať kvalitným záhradníckym substrátom. Okolie vysadených drevín je vhodné namulčovať drvenou kôrou, čím sa v pôde zadrží potrebná vlaha. Ihličnany na kmienku si možno vysadiť aj do vegetačných nádob. V takomto prípade je ale

V ponuke záhradníctiev sa v posledných rokoch objavilo veľa už na pohľad príťažlivých ihličnanov pestovaných na kmienkoch, ktoré môžu byť zaujímavým oživením predzáhradky, prípadne vstupu do domu. Rovnako však upútajú aj vo vresovisku, v štrkovom záhone či v pekne vysadenom átriu a pestovať ich možno aj vo väčšej vegetačnej nádobe. Treba však počítať s tým, že v porovnaní s klasickými ihličnanmi sa nedožívajú vysokého veku. Najvďačnejšie sú takéto formy borovíc, ale aj tují či cypruštekov. Často sa možno stretnúť aj s takto vypestovanými cyprusmi, cédrami, prípadne kryptomériami, ktoré sú však chúlostivejšie. Ihličnany je dôležité vysádzať vždy čo najskôr na začiatku septembra, aby sa do zimy stihli zakoreniť. Sadia sa vždy s koreňovým balom, ktorý je potrebné zasypať kvalitným záhradníckym substrátom. Okolie vysadených drevín je vhodné namulčovať drvenou kôrou, čím sa v pôde zadrží potrebná vlaha. Ihličnany na kmienku si možno vysadiť aj do vegetačných nádob. V takomto prípade je ale
Daniel Košťál

Ihličnany na kmienku

V ponuke záhradníctiev sa v posledných rokoch objavilo veľa už na pohľad príťažlivých ihličnanov pestovaných na kmienkoch, ktoré môžu byť zaujímavým oživením predzáhradky, prípadne vstupu do domu. Rovnako však upútajú aj vo vresovisku, v štrkovom záhone či v pekne vysadenom átriu a pestovať ich možno aj vo väčšej vegetačnej nádobe. Treba však počítať s tým, že v porovnaní s klasickými ihličnanmi sa nedožívajú vysokého veku. Najvďačnejšie sú takéto formy borovíc, ale aj tují či cypruštekov. Často sa možno stretnúť aj s takto vypestovanými cyprusmi, cédrami, prípadne kryptomériami, ktoré sú však chúlostivejšie. Ihličnany je dôležité vysádzať vždy čo najskôr na začiatku septembra, aby sa do zimy stihli zakoreniť. Sadia sa vždy s koreňovým balom, ktorý je potrebné zasypať kvalitným záhradníckym substrátom. Okolie vysadených drevín je vhodné namulčovať drvenou kôrou, čím sa v pôde zadrží potrebná vlaha. Ihličnany na kmienku si možno vysadiť aj do vegetačných nádob. V takomto prípade je ale nevyhnutná oveľa intenzívnejšia zálievka. September je vhodným mesiacom aj na výsadbu všetkých ostatných ihličnanov. 


Počas celej jesene sa dajú zakladať živé ploty, ktoré sú najprirodzenejšími hranicami záhrad. Ak sú správne založené a udržiavané, vydržia v atraktívnom stave veľa rokov. V mestskej aj vidieckej záhrade sa uplatnia tvarované živé ploty, na vidieku aj voľne rastúce. V poslednom čase narastá najmä popularita tvarovaných živých plotov, a to aj z netradičnejších drevín. Dôležitý je tu výber správnych druhov. Pred kúpou je potrebné zvážiť podmienky daného miesta a veľkosť priestoru. Buk, tis, krušpán alebo hrab porastú aj v horších svetelných podmienkach, vyhľadávaný vtáčí zob či dráč s bordovými listami musí mať dostatok slnka, rovnako aj tuje, ktoré sa na ohraničenie pozemkov s obľubou používajú. Uvedomiť si treba aj to, že živé ploty z opadavých listnáčov majú tendenciu rásť viac do šírky a pôsobia prirodzenejšie a dynamicky. Naopak ploty zo vždyzelených drevín (krušpán, vavrínovec) sú síce elegantné, no časom pôsobia príliš monotónne.

Počas celej jesene sa dajú zakladať živé ploty, ktoré sú najprirodzenejšími hranicami záhrad. Ak sú správne založené a udržiavané, vydržia v atraktívnom stave veľa rokov. V mestskej aj vidieckej záhrade sa uplatnia tvarované živé ploty, na vidieku aj voľne rastúce. V poslednom čase narastá najmä popularita tvarovaných živých plotov, a to aj z netradičnejších drevín. Dôležitý je tu výber správnych druhov. Pred kúpou je potrebné zvážiť podmienky daného miesta a veľkosť priestoru. Buk, tis, krušpán alebo hrab porastú aj v horších svetelných podmienkach, vyhľadávaný vtáčí zob či dráč s bordovými listami musí mať dostatok slnka, rovnako aj tuje, ktoré sa na ohraničenie pozemkov s obľubou používajú. Uvedomiť si treba aj to, že živé ploty z opadavých listnáčov majú tendenciu rásť viac do šírky a pôsobia prirodzenejšie a dynamicky. Naopak ploty zo vždyzelených drevín (krušpán, vavrínovec) sú síce elegantné, no časom pôsobia príliš monotónne.
thinkstock.com

Prirodzené hranice záhrad

Počas celej jesene sa dajú zakladať živé ploty, ktoré sú najprirodzenejšími hranicami záhrad. Ak sú správne založené a udržiavané, vydržia v atraktívnom stave veľa rokov. V mestskej aj vidieckej záhrade sa uplatnia tvarované živé ploty, na vidieku aj voľne rastúce. V poslednom čase narastá najmä popularita tvarovaných živých plotov, a to aj z netradičnejších drevín. Dôležitý je tu výber správnych druhov. Pred kúpou je potrebné zvážiť podmienky daného miesta a veľkosť priestoru. Buk, tis, krušpán alebo hrab porastú aj v horších svetelných podmienkach, vyhľadávaný vtáčí zob či dráč s bordovými listami musí mať dostatok slnka, rovnako aj tuje, ktoré sa na ohraničenie pozemkov s obľubou používajú. Uvedomiť si treba aj to, že živé ploty z opadavých listnáčov majú tendenciu rásť viac do šírky a pôsobia prirodzenejšie a dynamicky. Naopak ploty zo vždyzelených drevín (krušpán, vavrínovec) sú síce elegantné, no časom pôsobia príliš monotónne. 

Koncom septembra začína vhodné obdobie na výsadbu okrasných stromov. 


Slnečnice sa s obľubou pestujú nielen na záhonoch, ale aj vo vegetačných nádobách. Svojimi nádhernými energickými kvetmi tak môžu na konci leta prežiariť terasy a balkóny. Kvitnutie im však možno predĺžiť až do jesene. Stačí odstraňovať odkvitnuté kvety, pričom treba dať pozor na drobné puky v úžľabí listov. Nevyhnutné je aj pravidelné zavlažovanie a prihnojovanie. Dôkladne tiež treba kontrolovať zdravotný stav rastlín. Akékoľvek suché a žltnúce listy ihneď odstráňte, pretože môžu byť prvým signálom rôznych hubových ochorení. Postrekovať slnečnice na konci vegetačného obdobia už nemá príliš veľký význam. Príliš napadnuté rastliny je potom lepšie zlikvidovať.

Slnečnice sa s obľubou pestujú nielen na záhonoch, ale aj vo vegetačných nádobách. Svojimi nádhernými energickými kvetmi tak môžu na konci leta prežiariť terasy a balkóny. Kvitnutie im však možno predĺžiť až do jesene. Stačí odstraňovať odkvitnuté kvety, pričom treba dať pozor na drobné puky v úžľabí listov. Nevyhnutné je aj pravidelné zavlažovanie a prihnojovanie. Dôkladne tiež treba kontrolovať zdravotný stav rastlín. Akékoľvek suché a žltnúce listy ihneď odstráňte, pretože môžu byť prvým signálom rôznych hubových ochorení. Postrekovať slnečnice na konci vegetačného obdobia už nemá príliš veľký význam. Príliš napadnuté rastliny je potom lepšie zlikvidovať.
Daniel Košťál

Slnečnice v malom

Slnečnice sa s obľubou pestujú nielen na záhonoch, ale aj vo vegetačných nádobách. Svojimi nádhernými energickými kvetmi tak môžu na konci leta prežiariť terasy a balkóny. Kvitnutie im však možno predĺžiť až do jesene. Stačí odstraňovať odkvitnuté kvety, pričom treba dať pozor na drobné puky v úžľabí listov. Nevyhnutné je aj pravidelné zavlažovanie a prihnojovanie. Dôkladne tiež treba kontrolovať zdravotný stav rastlín. Akékoľvek suché a žltnúce listy ihneď odstráňte, pretože môžu byť prvým signálom rôznych hubových ochorení. Postrekovať slnečnice na konci vegetačného obdobia už nemá príliš veľký význam. Príliš napadnuté rastliny je potom lepšie zlikvidovať. 


Vyhodiť či prezimovať?  Nie všetky v nádobách kvitnúce rastliny treba po skončení sezóny z terás a balkónov vyhodiť. Mnohé bez problémov prezimujú a o rok môžu exteriér dekorovať opäť. Príkladom sú muškáty a fuksie. Prezimovať možno aj koleus (Coleus blumei), ktorý sa výborne hodí do svetlej, nie veľmi prekúrenej zimnej záhrady, kde bude počas zimy vystavovať na obdiv svoje prekrásne sfarbené listy. Okrem miernej zálievky nepotrebuje táto rastlina počas zimy žiadnu špeciálnu starostlivosť.

Vyhodiť či prezimovať? Nie všetky v nádobách kvitnúce rastliny treba po skončení sezóny z terás a balkónov vyhodiť. Mnohé bez problémov prezimujú a o rok môžu exteriér dekorovať opäť. Príkladom sú muškáty a fuksie. Prezimovať možno aj koleus (Coleus blumei), ktorý sa výborne hodí do svetlej, nie veľmi prekúrenej zimnej záhrady, kde bude počas zimy vystavovať na obdiv svoje prekrásne sfarbené listy. Okrem miernej zálievky nepotrebuje táto rastlina počas zimy žiadnu špeciálnu starostlivosť.
Daniel Košťál

Vyhodiť či prezimovať?

Nie všetky v nádobách kvitnúce rastliny treba po skončení sezóny z terás a balkónov vyhodiť. Mnohé bez problémov prezimujú a o rok môžu exteriér dekorovať opäť. Príkladom sú muškáty a fuksie. Prezimovať možno aj koleus (Coleus blumei), ktorý sa výborne hodí do svetlej, nie veľmi prekúrenej zimnej záhrady, kde bude počas zimy vystavovať na obdiv svoje prekrásne sfarbené listy. Okrem miernej zálievky nepotrebuje táto rastlina počas zimy žiadnu špeciálnu starostlivosť. 


Začiatkom jesene sú optimálne klimatické podmienky na založenie nových trávnikov. Zakladať možno výsevom alebo položením trávneho koberca. Druhý spôsob je síce finančne nákladnejší, no s okamžitým efektom. Výsledkom je hustý sýtozelený a zdravý trávnik, ktorý je možné naplno využívať už aj na jeseň. Väčšinou nemá problém s burinou ani machom, rýchlo sa (najmä skoro na jeseň) ujíma a pokračuje v raste. Vďaka zakomponovaným hnojivám vyniká obdivuhodnou vitalitou až do konca sezóny. Vďaka trávnym kobercom je možné trávnik založiť aj na svahovitom teréne, čo je pri výseve komplikovanejšie. Predpokladom úspechu je dôsledná príprava pôdy, teda zlikvidovanie stavebného odpadu, širokolistých burín a vyrovnanie terénu. Kladenie samotných trávnych kobercov nie je zložité a dá sa zvládnuť aj svojpomocne. Trávne mačiny je vhodné objednať od dodávateľa z blízkeho okolia a položiť ihneď po dodaní. V tomto období je príležitosť aj na renováciu starších nevzhľadných trávnikov.

Začiatkom jesene sú optimálne klimatické podmienky na založenie nových trávnikov. Zakladať možno výsevom alebo položením trávneho koberca. Druhý spôsob je síce finančne nákladnejší, no s okamžitým efektom. Výsledkom je hustý sýtozelený a zdravý trávnik, ktorý je možné naplno využívať už aj na jeseň. Väčšinou nemá problém s burinou ani machom, rýchlo sa (najmä skoro na jeseň) ujíma a pokračuje v raste. Vďaka zakomponovaným hnojivám vyniká obdivuhodnou vitalitou až do konca sezóny. Vďaka trávnym kobercom je možné trávnik založiť aj na svahovitom teréne, čo je pri výseve komplikovanejšie. Predpokladom úspechu je dôsledná príprava pôdy, teda zlikvidovanie stavebného odpadu, širokolistých burín a vyrovnanie terénu. Kladenie samotných trávnych kobercov nie je zložité a dá sa zvládnuť aj svojpomocne. Trávne mačiny je vhodné objednať od dodávateľa z blízkeho okolia a položiť ihneď po dodaní. V tomto období je príležitosť aj na renováciu starších nevzhľadných trávnikov.
Daniel Košťál

Založenie trávnika

Začiatkom jesene sú optimálne klimatické podmienky na založenie nových trávnikov. Zakladať možno výsevom alebo položením trávneho koberca. Druhý spôsob je síce finančne nákladnejší, no s okamžitým efektom. Výsledkom je hustý sýtozelený a zdravý trávnik, ktorý je možné naplno využívať už aj na jeseň. Väčšinou nemá problém s burinou ani machom, rýchlo sa (najmä skoro na jeseň) ujíma a pokračuje v raste. Vďaka zakomponovaným hnojivám vyniká obdivuhodnou vitalitou až do konca sezóny. Vďaka trávnym kobercom je možné trávnik založiť aj na svahovitom teréne, čo je pri výseve komplikovanejšie. Predpokladom úspechu je dôsledná príprava pôdy, teda zlikvidovanie stavebného odpadu, širokolistých burín a vyrovnanie terénu. Kladenie samotných trávnych kobercov nie je zložité a dá sa zvládnuť aj svojpomocne. Trávne mačiny je vhodné objednať od dodávateľa z blízkeho okolia a položiť ihneď po dodaní. V tomto období je príležitosť aj na renováciu starších nevzhľadných trávnikov. 

Kategória: Zo života rastlín
Tagy: záhrada
Zdieľať článok

Diskusia