Prvý pasívny bytový dom na Slovensku

19. 10. 2015
Zdieľať

Veľkomestská anonymita nesie so sebou množstvo negatív, napríklad vyššiu kriminalitu či nezáujem o okolie. Pocit odcudzenia však dnešným obyvateľom miest začína prekážať, a tak sú čoraz výraznejším trendom formy bývania, ktoré prospievajú susedským vzťahom.

Téma susedského spolužitia je stará ako mesto samo. Moderné mestá sú však priveľké na to, aby sa v nich darilo osobným vzťahom tak dobre, ako to bolo kedysi v menších mestských štvrtiach alebo na dedinách. Predstavte si však, aké by to bolo, keby ste poznali a zdravili všetkých ľudí na ulici a mali koho poprosiť o pomoc pri staraní sa o mačku či psíka počas vašej neprítomnosti. Znie to dobre, však? Okrem ľudskej vôle môže pritom k lepším medziľudským vzťahom dopomôcť aj architektúra – verejných priestorov, rodinných domov, ale najmä bytoviek.

Architektúra v hlavnej úlohe

V prípade rodinného domu máte susedské vzťahy viac menej vo svojich rukách – záleží najmä, obrazne povedané, na „výške plota“. V bytovkách je však situácia trocha iná – so susedmi zdieľate spoločné priestory a spoločné rozhodovanie o zásahoch a opravách. Vzťahy v bytovke teda nie sú len príjemné, ale z veľkej časti aj účelové. Málokto však prekročí hranicu chladného pozdravu na chodbe. Prvým predpokladom na zmenu tohto statusu je mať na budovanie vzťahov priestor. A keďže nie je reálne stavať parky a námestia tam, kde na ne nie je miesto, na scénu prichádzajú architektonické riešenia samotných budov. 


„Na streche domu môžu obyvatelia organizovať grilovačky, môžu sa tu stretávať pri šálke kávy, cez víkend zorganizovať spoločné raňajky… možností je veľa,“ hovorí architekt Miroslav Marko.

„Na streche domu môžu obyvatelia organizovať grilovačky, môžu sa tu stretávať pri šálke kávy, cez víkend zorganizovať spoločné raňajky… možností je veľa,“ hovorí architekt Miroslav Marko.
Tomáš Manina

„Stretneme sa na streche!“

„Spoločné susedské priestory v bytovom dome majú množstvo výhod, jednou z nich je napríklad aj to, že si obyvatelia uvedomia, že ich domov sa nekončí vchodovými dverami do bytu, ale že majú zodpovednosť aj za všetky ostatné časti domu, v ktorom žijú,“ hovorí architekt Miroslav Marko, autor a investor prvého pasívneho bytového domu na Slovensku s názvom Zelené átrium, ktorý postavili v Trnave. V tejto výnimočnej stavbe majú obyvatelia k dispozícii okrem veľkorysých spoločných priestorov na prvom poschodí ešte jeden benefit – zelenú strechu. „Chceli sme ľuďom umožniť využívať bytový dom naplno. Na streche môžu organizovať grilovačky, môžu sa tu stretávať pri šálke kávy, cez víkend zorganizovať spoločné raňajky… možností je veľa,“ hovorí architekt. Zelená strecha je dokonalým zhmotnením nového prístupu k bývaniu v bytovkách, ktorý chce odstrániť anonymitu medzi susedmi a umožniť im zblížiť sa, ak o to stoja. 


Prvý pasívny bytový dom na Slovensku

1646199
Tomáš Manina

Koncept, ktorý overí čas

„Spoločné priestory neznamenajú stratu súkromia. Sú príležitosťou, nie povinnou jazdou. Každý obyvateľ má stále svoje dvere od bytu, za ktorými sa môže kedykoľvek zavrieť. Ak však chce, vytvorili sme mu luxusný priestor na socializáciu,“ hovorí Miroslav Marko. Dodáva, že z pozície investora sa rozhodol privítať nových obyvateľov práve zorganizovaním niekoľkých stretnutí v spoločných priestoroch, aby im predstavil ich potenciál. Ďalej sa však o ne už budú musieť starať a deliť sami. Tento koncept nie je vo svete novinkou, na Slovensko však začal prenikať relatívne nedávno. Zelená strecha je však jedným z prvých príkladov, že koncept spoločenských priestorov sa dá naplánovať inak a s pridanou hodnotou. To, ako sa bude priestor využívať a či susedov naozaj zblíži, ukáže až čas. Pri pohľade na zahraničné projekty je pravdepodobné, že to bude fungovať. 

Názor odborníka

Ing. Alexander Prizemin,
marketingový riaditeľ spoločnosti Isover

Zelené átrium je budova budúcnosti

Sme veľmi hrdí, že sme sa mohli podieľať na výstavbe prvého pasívneho bytového domu na Slovensku. Spoločnosť Saint-Gobain bola jedným z hlavných dodávateľov stavby – Isover dodával zateplenie, Weber omietky, Rigips sadrokartónové riešenia a Glassolutions Nitrasklo zasa okenné výplne. Zelená strecha budovy je nádhernou korunou už i tak výnimočného projektu – prvá pasívna bytovka ašpiruje na tie najprestížnejšie energetické certifikáty – ašpiruje napríklad aj na získanie prestížneho certifikátu LEED Platinum. Energetická spotreba domu je nižšia ako 15 kWh na m2 za rok, nehovoriac o úspornom spôsobe výstavby založenom na recyklácii miesta aj materiálov. Fasáda je zaizolovaná inovatívnym materiálom ISOVER TWINNER, ktorý spája to najlepšie z minerálnej vlny a sivého polystyrénu. Izolácia je kľúčovým faktorom pasívneho štandardu a energetickej efektívnosti budovy, na budove sme preto naozaj nešetrili. Obyvatelia to ocenia najmä pri platení niekoľkonásobne nižších faktúr za energie a pri teplotnom komforte v interiéroch nielen v zime, ale aj v lete.

TEXT TAMARA LEONTIEVOVÁ
FOTO TOMÁŠ MANINA
ZDROJ časopis Môj dom 9/2015

Kategória: Stavba
Tagy: bytový dom pasívny dom
Zdieľať článok

Diskusia