28. 01. 2011
Zdieľať

Na strope či stenách ste spozorovali tmavé škvrny. V chladných miestnostiach cítiť zatuchnutý pach. V byte je pleseň. Čo robiť?

Plesne sú mikroskopické organizmy. Bežne sa vyskytujú vo vode, v pôde i v ovzduší. Je nebezpečné, keď sa vo väčšej koncentrácii ocitnú aj v byte. Podľa prieskumu u našich západných susedov je každý tretí byt v Čechách napadnutý plesňami. Až tretina obyvateľstva je alergická na plesne. Problém alergií z plesní sa však týka aj nás.

Vývojové štádiá plesní

Spóra je akési semienko, ktoré naklíči a vytvorí hubové vlákno (hýfu). Hýfa sa zložito rozvetvuje v podhubí (mycéliu). Z rozmnožovacích orgánov, ktoré z mycélia vyrastajú, sa uvoľňujú nové výtrusy (spóry). Spóry sú ľahké, preto sa veľmi ľahko uvoľňujú a kontaminujú ďalšie predmety a priestory. Plesne sa šíria aj rozrastaním hýf a ich úlomkov. Niektoré plesne poškodzujú ľudské zdravie. Spóry vyvolávajú u vnímavých ľudí alergiu, ktorá sa prejavuje najčastejšie podráždením slizníc, zápalom priedušiek, chronickým kašľom, prieduškovou astmou alebo alergickou nádchou, prípadne kožnou alergiou – napr. pleseň alternaria alternata zapríčiňuje alergiu a astmu u detí. Negatívny vplyv na človeka závisí od množstva spór, ale aj od náchylnosti na alergiu. Konzumácia splesnených potravín môže spôsobiť otravu plesňovými jedmi (mykotoxínmi). Plesniam vyhovujú podmienky so zvýšenou vlhkosťou a zníženým prúdením vzduchu a naopak, nevyhovuje im vetranie a prievan. Na rast plesní pozitívne vplýva zvýšená vlhkosť prostredia, teplota 10 až 30 °C a výživné prostredie (podklad s organickými látkami, napr. potraviny, niektoré maľovky, drevo, prach zo vzduchu a pod.).

Chémiou proti plesni

Proti plesni je lepšie použiť nielen fungicídny prípravok (ktorý ničí huby), ale najmä prípravok označený na etikete ako prostriedok proti plesniam. Väčšina dezinfekčných prostriedkov je síce vysoko účinná, ale len na krátky čas. To má na jednej strane priaznivý vplyv na zdravie užívateľov bytu, ktorí tak nie sú dlhodobo vystavení pôsobeniu účinných látok, negatívom však je, že za niekoľko dní sa aktívne látky napr. na báze chlórnanu rozložia a steny alebo iné stavebné konštrukcie sa opäť môžu stať podkladom pre plesne. Udržiavať steny týmito prostriedkami by znamenalo robiť očistu prakticky raz za týždeň. Preto výrobcovia ponúkajú aj preventívne pôsobiace chemické látky. Protiplesňový účinok prípravkov zabezpečuje napr. aktívny chlór, aldehyhy a ich deriváty, alkoholy, kvartérne amóniové zlúčeniny, organické kyseliny alebo peroxizlúčeniny.


Ochrana proti plesni

140485


Ochrana proti plesni

140496

Odstraňovanie plesní

Najprv musíme zničiť plesne a potom mechanicky očistiť povrchy či podklady od zvyškov plesní. Plesne najčastejšie odstraňujeme utieraním napadnutého miesta textíliou namočenou v dezinfekčnom prípravku. Aj postrek robíme cez tkaninu namočenú v tomto prípravku (bráni šíreniu spór pri postreku). Menšie predmety namáčame do dezinfekčného roztoku, ktorý necháme pôsobiť niekoľko hodín. Plesne, resp. ich zvyšky neodstraňujme za sucha. Mechanické odstránenie podhubia robíme vždy za mokra, aby sme nerozširovali, resp. nevdychovali spóry a časti plesní.

TIP: Vyberte si nástroje a prípravky pre kompletné odstránenie plesní z domácnosti.

Po skončení práce miestnosť dobre vyvetráme. Suché ošetrené povrchy spravidla napustíme preventívne pôsobiacim protiplesňovým prípravkom alebo natrieme špeciálnou farbou s dlhodobým protiplesňovým účinkom. Neplatí to však pre vydezinfikované a mechanicky očistené povrchy, ktoré prichádzajú do styku s potravinami. Tie musíme len opláchnuť pitnou vodou. Na práce veľkého rozsahu radšej privolajme špecializovanú firmu. Keďže pracujeme s agresívnymi chemickými látkami a zvyškami plesní, dbajme na vlastnú bezpečnosť používaním ochranných gumových rukavíc a rúška či respirátora. Upozorňujeme, že dezinfekcia znamená len dočasné a jednorazové odstránenie plesní. Ich trvalé odstránenie dosiahneme až po zlikvidovaní primárnej príčiny vzniku plesní.

Drevo


Ochrana proti plesni

140498

Najviac ohrozené plesňami je drevo, ktoré je zabudované v nevetranom vlhkom priestore (napr. nepriznané trámy obývaného podkrovia). Ak ho ošetríme prípravkami na preventívnu ochranu, ostane dlho zdravé. Na ochranu dreva proti plesniam sa predáva mnoho prostriedkov. Pri akútnom napadnutí najprv odstránime zhnité časti dreva a spálime ich. Potom použijeme niektorý z bežných prostriedkov proti plesniam, napr. na báze chlóru: na postihnuté miesto aplikujeme prípravok postrekom zo vzdialenosti 5 až 10 cm, po 20 minútach ošetrené miesto umyjeme vodou alebo necháme zaschnúť. Pred aplikáciou pleseň neodstraňujeme! Pri silnom napadnutí postup zopakujeme. Potom drevo ošetríme vhodným prípravkom na preventívnu ochranu. Existuje viacero farebných variantov impregnačných prípravkov, ktoré pomáhajú odlíšiť ošetrenú časť dreva od ešte neošetrenej.

V súčasnosti je rozšírená impregnácia. Prípravky používané na tlakovo-vákuovú impregnáciu sa vyrábajú na báze medi, ktorá spôsobuje zafarbenie do zelena a neskôr zosivie. Pri správnom postupe impregnácia predĺži životnosť dreva až o desiatky rokov. Existujú aj prostriedky na ošetrenie dreva určeného do interiéru. Impregnované drevo však nepoužívajme tam, kde by mohlo prísť do kontaktu s jedlom, krmivom alebo pitnou vodou. Neimpregnujme ani drevo na výrobu detského nábytku a hračiek. Nezabudnime, že impregnované drevo sa spravidla nesmie používať ako palivo, ale má sa odovzdať na likvidáciu.


Ochrana proti plesni

140487

Murivo

Postupujeme podobne ako pri ošetrení dreva. Najprv použijeme prípravok na akútne ošetrenie, po odstránení zvyškov plesne ošetríme murivo prípravkom na zaistenie preventívnej ochrany pred opätovným napadnutím. Je to dôležité z toho dôvodu, že opakovaným použitím prípravkov na báze chlóru (chlórnana sodného) sa v stene zvyšuje množstvo chloridov – solí (napr. kuchynskej soli). Sú hygroskopické, teda prijímajú vodu, čím sa zvyšuje vlhkosť muriva a riziko vzniku plesní. Okrem toho by sa po čase objavili soľné výkvety a pravdepodobne by sme museli omietku odstrániť. Ako protiplesňová preventívna ochrana sa predávajú aj náterové systémy na bežné použitie (rodinné domy, pivnice, sklady a pod.) alebo do extrémne namáhaných priestorov (kuchyne, kúpeľňové zariadenia a hygienicky náročné priestory.). Pred aplikáciou náterového systému nemusíme plesnivé plochy vždy mechanicky čistiť. Zabránime nežiaducemu rozptýleniu živých mikroorganizmov. Ak chceme plochy aj očistiť, najskôr použijeme sanačný prostriedok, ktorý necháme pôsobiť aspoň 24 hodín. Napadne aj hlbšie uložené podhubie.


Ochrana proti plesni

140489

Na mechanicky upravený podklad nanášame vo viacerých vrstvách protiplesňový náter, ktorých je na trhu veľké množstvo. Účinok proti plesniam spravidla zabezpečujú dlhodobo pôsobiace chemické látky. Starý známy dezinfekčný prostriedok je aj vápno, resp. vápenný náter stien. Moderné nanotechnológie v spojení s mnohoročnými skúsenosťami umožňujú zefektívniť výrobu maliarskych a náterových látok na báze striebra. Základom moderného náteru sú veľmi malé čiastočky (nanočastice) striebra rozptýlené napr. v akrylátovej náterovej hmote. Farba sa na pohľad ničím neodlišuje od bežných farieb. Strieborné čiastočky narúšajú látkovú výmenu mikroorganizov, čím ich usmrcujú. Nevytvárajú sa škodlivé výpary. Keďže striebro je trvanlivý kov, náter pôsobí proti plesni, kým je na stene. Tým sa líši od bežných protiplesňových či fungicídnych farieb, z ktorých sa účinné chemické látky po čase odparia. Potrubia

 

Na potrubiach s chladnými médiami (studená voda, klimatizácia) a v ich okolí sa môžu tvoriť plesne. Z plastového potrubia pleseň najľahšie odstránime utieraním protiplesňovým prípravkom. Na preventívne zabránenie vzniku plesní treba zaizolovať potrubie tepelnou izoláciou z penového polyetylénu s uzavretou štruktúrou. Izoluje tepelne aj proti vode. Materiál možno kúpiť v predajni so stavebninami.

Biologické „zbrane“

Málo známe, ale účinné sú aj tzv. múdre huby, ktoré sa živia plesňami v omietke. Zvyčajne sa zamieša prípravok do maliarskej farby, s ktorou sa vymaľuje miestnosť s napadnutými stenami. Dvojzložkové prípravky sa aplikujú vo forme vodného roztoku a stena sa potom môže premaľovať. Prípravok účinkuje dlhodobo, aj v mokrej omietke. Po odstránení plesní sa múdra huba v pasívnej forme usadí na niekoľko rokov v omietke a pri výskyte plesní sa opäť aktivizuje. Použitie nemá negatívne účinky na steny, zdravie obyvateľov (ľudí alebo zvierat) ani rastliny. Ošetrené priestory sú hneď obývateľné, bez zápachu z vyparujúcich sa chemikálií.

Keďže ide o biologický prípravok, pred aplikáciou ani po aplikácii neošetrujme steny dlhodobo pôsobiacimi chemickými prípravkami. Iný rad biologických prípravkov obsahuje prírodné enzýmy. Pôsobia na akomkoľvek povrchu, napr. na stenách, betónoch, textíliách, dreve, umelých povrchoch, obkladoch atď. Nezapáchajú, nezanechávajú škvrny, sú netoxické, neškodia ľuďom, zvieratám, rastlinám a neničia životné prostredie. Plesni nedovoľujú ďalej rásť. Enzymatické prípravky neobsahujú nijaké zdraviu škodlivé chemické látky (napr. formaldehyd). Sú vhodné napr. na zariadenie i murivo v obytných miestnostiach, na použitie v chladničkách a mrazničkách. Na miesto zasiahnuté plesňou rozprášime prípravok. O 24 hodín miesto vykefujeme. Maľovať možno najskôr o 30 dní, avšak len na suché steny.

Prevádzkový režim

K vzniku plesní dochádza na vlhkých, chladných a málo vetraných stenách. Kondenzuje na nich vodná para. V boji s plesňami treba zabezpečiť relatívnu vlhkosť vzduchu maximálne do 50 až 60 % a vlhkosť podkladu najviac s 10 % vody. Pritom pomáha pravidelné vetranie v suchom počasí a účinné vykurovanie. Dôležitá je aj teplota stien (najmenej 18 °C) a vzduchu (20 °C). V novom byte vykúrenom na 18 °C a s obvodovými stenami, ktorých tepelnoizolačná schopnosť vyhovuje dnešným platným normám, by za normálnych okolností nemalo dochádzať ku kondenzácii. Ak sa v novostavbe objavila pleseň, je pravdepodobne zodpovedný dodávateľ stavby a problém by mal vyriešiť na svoje náklady v rámci reklamácie. V budovách, ktoré sú ohrozené výskytom plesne, alebo v budovách, kde sa už pleseň vyskytla, je dôležité pravidelne upratovať s použitím vhodných čistiacich prostriedkov. Nábytok umiestnime aspoň 10 cm od steny. Plesnivé potraviny ihneď odstráňme z budovy, iné predmety napadnuté plesňou ošetrime proti plesni alebo ich vyhoďme do smetných nádob.
 


Ochrana proti plesni

140494


Ochrana proti plesni

140492

1.  Zriedený prípravok na báze kvartérnej amóniovej soli nanesieme na stenu štetcom alebo rozprašovačom. 2.  Plesne odstránime zamokra škrabkou. Po uschnutí steny môžeme jeden- až dvakrát opakovať nástrek a škrabanie.

Ochrana proti plesni

140494


Ochrana proti plesni

140491

3.  Stenu ošetríme ochranným náterom s protiplesňovou látkou (3-jód-2-propynyl-N-butylkarbamát). 4.  Štyri hodiny po nanesení prvej vrstvy môžeme nanášať ďalšiu. Náter je dlho účinný.

 

 

Zdroje vlhkosti

 

 


Ochrana proti plesni

140493

Zvýšenú vlhkosť vzduchu by mohli spôsobiť vodné pary, napr. z varenia, kúpania alebo sušenia bielizne najmä v menších priestoroch v súvislosti s nedostatočným vetraním (kúpeľňa, kuchyňa). Vlhkosť prostredia môže negatívne ovplyvniť nadmerný počet kvetín a veľká vodná plocha v priestore (akvárium). Človek dýchaním vyprodukuje približne 100 g vodnej pary za hodinu, tri až päť kvetov asi 50 g/h. Štvorčlenná rodina dokáže za deň vyprodukovať až 10 l vzdušnej vlhkosti. Relatívnu vlhkosť môžeme zvýšiť, ak sa príliš rýchlo nasťahujeme do nového domu. Oknami a dverami uzatvorená stavba schne len pomaly. Riziko je vyššie pri domoch postavených vo vlhkom jesennom či zimnom období.

Ďalšími zdrojmi vlhkosti môžu byť poškodená strešná či podzemná hydroizolácia, poškodené rozvody vody, ústredného vykurovania, odpadových potrubí, dažďových zvodov, kanalizácie, netesné vodovodné batérie, netesnosti okenných rámov a balkónových dvier. Všetky časti stavby pravidelne kontrolujeme, udržiavame a opravujeme. K negatívam vlhkosti patrí stúpajúca spo­treba energie na vykurovanie. Vlhká stena stráca svoje tepelnoizolačné vlastnosti. Ak je múr vlhký (nemusí byť ešte plesnivý), strácame na kúrení často viac ako na udržiavaní správnej hodnoty vlhkosti. Negatívom vlhkosti je aj estetický problém. Pôsobením vlhkosti, rôznych mikroorganizmov a anorganických kryštalických látok môže nastať až rozpad omietok a muriva. Pripomíname, že pobyt vo vlhkom prostredí zapríčiňuje vznik chorôb dýchacích ciest, rozličných foriem tuberkulózy, chronického kĺbového reumatizmu a rôznych iných chorôb zapríčinených plesňami.

Okná a vetranie

Výberu okien treba venovať dostatočnú pozornosť. Pri kvalitných oknách s hodnotou u = 1,1 (vyjadruje tepelnoizolačné vlastnosti okien; čím je menšia, tým lepšie) sa výrazne znížia tepelné straty. Nové okná však spravidla obmedzia cirkuláciu vzduchu, lebo na rozdiel od starých drevených okien dobre tesnia. Preto treba v obytných miestnostiach vetrať aspoň dvakrát denne po 10 až 15 minút. Okná vybavené tzv. privetrávacím systémom však umožňujú výmenu vzduchu (päť kubických metrov za hodinu) aj v uzavretej polohe. Vďaka špeciálnemu tesneniu zabudovanému v okne sa môže prúdiaci vzduch ohriať ešte vnútri rámu. Nezvaľujme však vinu len na okná – najmä ak v malom priestore dýcha štvorčlenná rodina, varí sa, suší sa bielizeň, je v ňom veľa kvetín, akvárium… Pri kúpaní a varení by sme mali vždy využívať účinné odsávacie zariadenie, ktoré odvádza vlhký vzduch z budovy. Ak takéto zariadenia nemáme, treba ich nechať nainštalovať. Platí to o všetkých miestnostiach bez okien, dokonca aj o vstavaných skriniach. Vetranie je najlepšie riešiť už v projekte, ale možno ho namontovať aj dodatočne.

Vykurovanie

Popri vetraní treba priestory ohrozené plesňami aj vykurovať. Nepreháňajme to so šetrením! Je známy prípad zvýšeného výskytu plesní v panelovom dome po rekonštrukcii (montáž termoregulačných ventilov a plastových okien) v dôsledku prehnaného šetrenia znížením teploty v bytoch. Ak je tepelná izolácia obvodových stien navrhnutá na teplotu v bytoch napr. 20 °C a vlhkosť bytu maximálne 50 %, v zimnom období treba ventily v byte nastaviť na 20 °C. Pritom nesmú byť zakryté záclonou alebo závesom, lebo reagujú na teplotu svojho blízkeho okolia. Na steny ohrozené plesňou by bolo vhodné napr. stenové alebo iné sálavé vykurovanie, ako je kachľová pec alebo elektrický infražiarič. Ten je náročný na spotrebu energie – 1 500 až 2 000 W. Spôsob vykurovania však nie je najdôležitejší. Dôležité je udržať teplotu vzduchu a stien v požadovaných hodnotách.

 

 

Odvlhčovač na elektrický pohon spotrebuje len okolo 200 W. S týmto výkonom ho možno použiť v priestoroch s objemom približne do 100 m3 (objem dvoch izieb). Na prístroji sa nastaví požadovaná vlhkosť. Po jej dosiahnutí sa prístroj automaticky vypne, pri jej prekročení sa zasa zapne. Jeho prevádzka je o niečo menej hlučná ako prevádzka klimatizácie.

Ozonizácia

Ionizátory vzduchu (produkujú plyn – ozón) sú bežnou súčasťou klimatizačných prístrojov, ale predávajú sa aj samostatne. Vďaka silnému dezinfekčnému účinku sa ozón využíva na úpravu vody a vzduchu (ozonizácia). Kúpou prístroja možno obmedziť tvorbu plesní a iných mikroorganizmov v byte. Pri ich likvidácii vo vzduchu i vo vode je ozón v porovnaní s chlórom efektívnejší. Oxiduje aj škodlivé znečisťujúce chemické látky na menej alebo celkom neškodné zlúčeniny.

Stavebná ochrana objektov

Na trvalú likvidáciu plesní treba odstrániť primárne príčiny ich vzniku. Nevyhovujúce sú nezateplené obvodové múry s malým tepelným odporom, resp. so škárami v prípade panelových domov. Steny či strešné plášte s tepelnými mostami treba zatepliť. Najčastejšou príčinou vlhkosti býva zatekanie dažďovej vody a vystupovanie zemnej vlhkosti. Podzemná časť stavby by mala mať vybudovanú hydroizoláciu s drenážou okolo budovy. Strecha by mala zaisťovať rýchly odvod vody. Oplechovanie, resp. zakrytie komínov zabráni prijímaniu veľkého množstva vody, najmä ak sa budova dlhšie nepoužíva. Väčšinu chýb možno dodatočne odstrániť, predovšetkým sanáciou alebo rekonštrukciou zastaraných stavebných konštrukcií. Hydroizoláciu možno zlepšiť najmä chemickou injektážou, dodatočným vkladaním izolácie, prípadne vetraním stien pomocou vzduchových kanálov či medzier, sanačnými omietkami a drenážou budovy či úpravou terénu v jej okolí, ako aj opravou strešnej krytiny a dažďových zvodov. Strešný plášť a obvodové múry možno zatepliť materiálmi, ktoré umožňujú odvádzanie vodnej pary cez fasádu (najmä z minerálnych vlákien). Staré netesné rozvody vody, kanalizácie a teplovodného vykurovania treba vymeniť za nové.

Kategória: Stavba a rekonštrukcia Steny a fasády
Tagy: plesne Urob si sám
Zdieľať článok

Diskusia