Na návšteve u architekta, ktorý si navrhol vlastné bývanie

Desaťposchodový dom na sídlisku vyzerá na prvý pohľad ako bežný panelák, ale na počudovanie je to murovaná stavba, celkom atypická svojou výškou aj dátumom vzniku. Zatiaľ čo v celej republike v šesťdesiatych rokoch v hromadnej bytovej výstavbe nebola možná iná ako panelová výstavba, tento dom poschodie po poschodí vraj vymurovali väzni.

152681
Jaroslav Hejzlar

Niečo pravdy na tom asi bude – v miestnostiach sa totiž nenašiel ani jeden pravý uhol. Múry sa vlnili nielen vo vodorovnom, ale aj vo zvislom smere… Títo páni „murári“ zrejme vodováhu nepoznali alebo nedostali. Aj keď byty tu majú podobné kúpeľňové jadrá ako v paneláku, dispozičné riešenia sú na tie roky celkom avantgardné (možno ich vymýšľal vo svojej cele architekt disident). Obývačka je prepojená s kuchyňou a zakončená lodžiou po celej svojej šírke, priečku medzi spálňami tvoria obojstranne prístupné vstavané skrine. Trojizbový byt (s kuchyňou integrovanou v obývačke) má iba asi 60 štvorcových metrov, ale vďaka obytnému priestoru otvorenému do kuchyne aj do lodžie pôsobí oveľa priestrannejšie.

 

152684
Jaroslav Hejzlar

Namiesto chodby otvorený priestor

Zrejme žiadnemu architektovi nedovolí jeho profesia poňať rekonštrukciu svojho bytu ako obyčajnú výmenu jadra či podláh. Pri pohľade na pôdorys začne skicovať nové varianty dispozičného riešenia (zvlášť, keď mu konštrukčný systém umožní vybúrať všetky priečky), dokáže si predstaviť, ako do bývania vhodne začleniť každý kúsok plochy, ako zrušiť nevyužiteľné chodby, „nafúknuť“ kúpeľňu a dať celému priestoru logický poriadok aj celkom nové hodnoty. Architekt Luděk Obal má svoj byt doslova „vypilovaný“, ako hovoria s úsmevom jeho kolegovia z 4A architekti. Na výkresoch pre stolára, ktorý vyrábal všetok úložný nábytok podľa jeho návrhu, mal presne rozplánované, kam sa budú ukladať taniere, kam koše na triedený odpad, kam knihy, kabáty, ponožky…

152683
Jaroslav Hejzlar

Návrh nového dispozičného riešenia vychádzal z myšlienky využiť na vlastné bývanie celú plochu bytu, takže predovšetkým rátal so zrušením dlhej úzkej chodby, ktorá spájala všetky miestnosti, a vybudovaním novej priestrannej kúpeľne. Pre jej polohu bolo dôležité zachovať nadväznosť na inštalačnú šachtu, takže kúpeľňa vznikla na mieste pôvodnej kuchyne, kde okrem väčšej plochy získala tiež priame denné svetlo. Okno na južnej fasáde pôvodnú kuchyňu príliš prehrievalo a teplo pri varení nebolo príjemné, presunutie do vnútra dispozície kuchyni iba prospelo. Architekt však chcel súčasne zachovať hlavnú výhodu bytu – presvetlenosť priestoru.

152682
Jaroslav Hejzlar

Do obývacej izby južným oknom vstupovali už dopoludňajšie slnečné lúče a človek mohol v izbe sledovať, ako slnko putuje po oblohe a v popoludňajších hodinách sem zasvieti z opačnej strany, z lodžie. Priečky kúpeľne sú z tohto dôvodu v hornej časti zasklené, a tak svetlo prechádza nielen do izby, ale aj do novej kuchyne, ktorá s kúpeľňou susedí. Okno na lodžiu – s dverami a parapetom – sa navyše zamenilo za francúzske, aby svetelná pohoda v izbe bola ešte výraznejšia. Vstup do bytu získal novú predsieň z priestoru medzi bytom a schodiskom, bývalá chodba sa tak mohla stať už priamou súčasťou otvoreného obytného priestoru. Rozšírila sa o plochu pôvodnej kúpeľne, opticky sa zväčšila ešte zrkadlovou stenou, nainštalovanou oproti vstupu. Jej skrine sa postupne premieňajú na kuchynský nábytok, ktorý potom voľne prechádza do otvorenej policovej steny v obývacej izbe.

Nábytok súčasne so stavbou

152688
Jaroslav Hejzlar

Prvou fázou rekonštrukcie boli hrubé stavebné úpravy – napríklad sa zarovnali obrovské nerovnosti všetkých veľkých plôch. Steny a stropy sa prekrývali sadrokartónom, podlaha sa pred položením dubových parkiet musela vyrovnať ľahkou betónovou stierkou. Veľkým stavebným „orieškom“ bolo ukrytie stúpačiek kúrenia alebo príprava cesty pre odsávacie potrubie digestora. V tomto prípade pomohla znalosť konštrukcie: betónové stropné panely s pozdĺžnymi dutinami umožnili nenápadne pretiahnuť rúru odsávania až na fasádu, v dutinách sa ohýbali aj zvislé inštalácie vykurovania, aby sa o kus ďalej mohli zasekať do stien. Svetlú výšku miestností trochu znížil sadrokartónový obklad, ale priestory opticky zdvihli nové dvere, vysoké až po strop.

152689
Jaroslav Hejzlar

Nové sadrokartónové priečky navrhol architekt Luděk Obal v súlade s návrhom úložného nábytku a presne na mieru všetkým funkciám, takže každý kúsok plochy je naplno využitý. Napríklad veľkosť spálne je daná rozmerom dvojlôžka a potrebným priechodom k posteli, stena pri okne je „obložená“ šatníkovými skriňami, stena za posteľou zasa policami na knihy. Aj priestor pod posteľou je riešený ako úložný – veľký mobilný box pod jedným lôžkom sa vysúva v spálni, dvierka zvyšnej časti sa otvárajú na chodbe, takže pod posteľ sa zmestia aj dlhé predmety ako napríklad lyže. V kúpeľni sú zas skrinky na toaletné potreby priamo zabudované v stenách, aby neprekážali a pohľadovo miestnosť nezmenšovali.

152692
Jaroslav Hejzlar

Kúpeľňa priamo nadväzuje na spálňu, ale v skriniach spálne sa nezabudlo na „kapsu“, z ktorej sa budú vysúvať diely skladacej látkovej zásteny, aby zachovala intimitu spálne aj v prípade návštevy. Aj keď je celý byt vlastne sústavou úložných skríň a skriniek, priestor ostal otvorený a pocitovo veľkorysý vďaka premyslene zarovnaným plochám vstavaného nábytku, jeho tvarovej a farebnej jednotnosti. Steny a nábytok sa dopĺňajú tak, že výsledkom je čistý tvar obytných miestností, nábytok nevyčnieva do priestoru, jeho biela farba navyše pôsobí ako súčasť stien. Takýto súlad nastáva iba v prípadoch, keď sa zariadenie interiéru nerieši až po rekonštrukcii, ale vopred, už v rámci plánovania stavebnej časti prestavby.

Ing. arch. Luděk Obal (*1972) Vyštudoval Fakultu architektúry na Technickej univerzite v Liberci (1998). V súčasnosti spolumajiteľ ateliéru 4A architekti v Prahe.

152747 Jaroslav Hejzlar