Spôsoby výstavby rodinných domov

12. 08. 2008
Zdieľať

Spôsoby výstavby sa v priebehu histórie menili a stále sa menia. Odrážajú pokročilosť technológií, zdroje surovín v danej lokalite a tiež finančné možnosti investora. Do určitej miery je to však aj otázka zvyklostí a spôsobu života.

 



U nás sú ešte stále najbežnejšou formou výstavby mimoriadne pevné, stabilné a trvácne murované konštrukcie. Ľudia dávajú prednosť takýmto solídnym konštrukciám najmä preto, že stavbu rodinného domu považujú za investíciu na celý život, pričom si vytvárajú svoj stabilný domov. Naopak, napríklad v Amerike sú samozrejmosťou ľahké drevené domy, ktoré sa dajú rýchlo postaviť, i keď v priebehu jednej až dvoch generácií ich možno rozožerú termity či rozfúka vietor. Vyplýva to z prirodzeného spôsobu života v tejto krajine, kde sa ľudia sťahujú za prácou alebo menia veľkosť domu v závislosti od aktuálnych priestorových potrieb rodiny.

Na charaktere konštrukcií stavieb sa podpísali aj aktuálne trendy v štýle architektúry. Začiatkom 20. storočia spôsobili v stavebníctve revolúciu ľahké skeletové konštrukcie a tiež požiadavky na racionálne a funkčné využitie priestoru. V súčasnosti je stavebníctvo najviac ovplyvňované výzvami na prijatie zodpovednosti za stav nášho životného prostredia. Na jednej strane sa objavujú nové stavebné materiály i stavebné postupy, na druhej strane sú snahy o obnovenie tradičných stavebných postupov alebo o vývoj nových konštrukcií, ktoré sa nimi inšpirovali.

 

Typy nosných konštrukcií


Spôsoby výstavby rodinných domov

159252

Zo statického hľadiska rozdeľujeme nosné konštrukcie využívané pri stavbe obytných domov na stenové, skeletové, kombinované alebo spriahnuté sústavy. Pri stenovej konštrukcii sa všetky zvislé aj horizontálne sily prenášajú do základov cez nosné steny. Ich rozmiestnenie v rámci dispozície obmedzuje variabilitu priestoru v prípade dodatočných zmien počas stavby alebo pri prestavbe domu v budúcnosti. Zvyčajne sú to obvodové steny a niektoré z vnútorných stien. Nosné steny môžu byť murované, monolitické alebo zrubové.

Pevnosť a maximálna možná výška stavby závisia od použitého materiálu. Oveľa väčšiu voľnosť pri riešení dispozície alebo pri jej budúcich zmenách umožňujú skeletové konštrukcie, pri ktorých sa záťaž prenáša prostredníctvom horizontálnych prievlakov a vertikálnych stĺpov. Skeletové konštrukcie môžu byť vytvorené z kovu, železobetónu i z dreva. Výplne stien sa realizujú z ľahkých materiálov, čím sa celá stavba značne odľahčuje. Vďaka tomu sa môžu skeletové sústavy stavať do veľkých výšok, pričom vnútorný priestor môže zostať celkom voľný alebo sa člení na každom poschodí inak, podľa potreby.

Pri bežných bytových či rodinných domoch sa skeletová konštrukcia zvyčajne používa v kombinácii so stenami alebo na miestach fasády s veľkými zasklenými plochami (sklenené steny a zimné záhrady). Spriahnuté sústavy sú tvorené monolitickými alebo panelovými stenami a stropnými doskami tak, aby nosnosť celej konštrukcie spočívala v súčinnosti všetkých týchto prvkov. Takýmto spôsobom sa najčastejšie stavajú montované domy. Z minulosti sa nám zachovali napríklad neslávne známe paneláky, v ktorých sú možnosti zmeny dispozície značne limitované a samotná prestavba veľmi komplikovaná. Neodborný zásah do niektorej z nosných stien takéhoto domu môže ohroziť statiku celej budovy.


Spôsoby výstavby rodinných domov

159253

Technológia výstavby

Spôsob realizácie stavby ovplyvňuje voľba stavebného materiálu. Rozlišujeme murované, monolitické alebo montované stavby. Typickým materiálom používaným pri monolitických stavbách je vystužený betón. Betón liaty do debnenia sa používa na výstavbu skeletu alebo celých stien. Výstavba konštrukcií zo železobetónu je rýchla, efektívna a pomerne lacná, vďaka čomu patrí v súčasnosti k ťažiskovým stavebným postupom. Jednotlivé nedostatky betónu možno regulovať pomocou špeciálnych technológií alebo prímesí, ktoré upravujú vlastnosti betónu.

Žiadne prímesi však nedokážu upraviť vlastnosti betónu tak, aby pri stavbe obvodových stien zo železobetónu nebolo nutné vytvoriť dodatočné zateplenie. Keďže ide o chladný materiál s malou akumulačnou schopnosťou, často sa kritizuje vplyv betónu na vnútornú mikroklímu priestoru. Pri stavbe obytných domov sa preto používa iba v nevyhnutnej miere, na stavbu nosných konštrukcií, pričom výplň stien sa realizuje z iných materiálov.

Pri stavbe obytných domov sa monolitické železobetónové konštrukcie používajú aj všade tam, kde zlyhávajú ostatné postupy. Ide najmä o rôzne vykonzolované časti (balkóny, markízy a podobne), stropné konštrukcie s veľkým rozpätím nosných prvkov, samonosné schodiská a podobne.

Z betónu je možné vytvoriť aj rôzne zakrivené steny a iné stavebné prvky organických tvarov, ktoré zároveň môžu zostať veľmi subtílne. Reč je o škrupinových konštrukciách, ktoré sa realizujú striekaním betónovej zmesi na vytvarované kovové pletivo. Takéto postupy sa používajú napríklad pri rôznych experimentálnych stavbách a takzvanej organickej architektúre, ktorá sa snaží popierať pravé uhly. Okrem betónu možno vytvoriť monolitickú konštrukciu aj z nepálenej hliny. Ide o experimentálne postupy s cieľom objaviť ekologické, zdravé a lacné spôsoby výstavby.

Rastúci dom

V rámci témy o spôsoboch výstavby je vhodné spomenúť nové trendy a spôsoby myslenia, ktoré otvárajú cestu k dokonalejšiemu uspokojeniu požiadaviek a potrieb budúcich obyvateľov domu. Jedným z takýchto konceptov, s ktorým sa na trhu objavili aj niektoré spoločnosti ponúkajúce rodinné domy na kľúč, je takzvaný rastúci dom.

Rastúci dom je konštrukčne i dispozične flexibilná stavba, ktorú možno v prípade potreby rýchlo a efektívne prestavať alebo rozšíriť, a to s minimálnym zásahom do existujúcich konštrukcií a s relatívne nízkymi nákladmi. Už pri návrhu by malo byť jasné, k akému výsledku sa chce majiteľ domu v budúcnosti dopracovať (nadstavba, prístavba alebo reorganizácia existujúceho priestoru). Tomu sa musí prispôsobiť celková konštrukcia stavby od základov cez riešenie nosných prvkov a priečok až po rozmiestnenie okien a typ strechy. Aby zostal dom pekný aj pri pohľade zvonku, treba zvoliť vhodný spôsob prístavby a úpravy fasády. Namiesto zahladzovania stôp v omietke po napájaní rovnej steny je lepšie priznať dostavanú časť odskokom vo fasáde alebo odlišnou povrchovou úpravou – inou farbou či štruktúrou omietky, prípadne kombináciou omietky s obkladom.
 


Spôsoby výstavby rodinných domov

159254

Súčasné trendy v architektúre sa snažia o obnovenie tradičných stavebných postupov.

 

 

Energeticky úsporné stavby

Hoci je pravda, že ekologická uvedomelosť v oblasti stavebníctva sa neustále zvyšuje, musíme si priznať jedno: aby sme vôbec začali uvažovať o stavbe domov, ktoré by boli ohľaduplné k životnému prostrediu, musela na nás najprv dopadnúť ťarcha finančnej náročnosti ich prevádzky. Prvým krokom na ceste k ekologickej architektúre sa teda stali energeticky úsporné stavby.


Spôsoby výstavby rodinných domov

159255

Za energeticky úsporné domy sa dnes považujú stavby s ročnou spotrebou energie 50 až 70 kWh/m2. Hoci ešte pred niekoľkými rokmi boli domy s takouto energetickou bilanciou výnimkou, hranice nárokov na technické parametre novostavieb sa neustále posúvajú, takže dnes sa uvedené hodnoty stali prakticky normou. Aby si stavba vyslúžila pomenovanie nízkoenergetický dom, mala by sa jej spotreba energie vmestiť do limitu 15 až 50 kWh/m2 za rok. Primárnymi krokmi, ktoré vedú k eliminácii zbytočných energetických strát, je optimálne využitie pozemku, vhodná orientácia na svetové strany a kompaktný tvar budovy.

Neodmysliteľnou súčasťou nízkoenergetických domov je dokonalá tepelná izolácia obvodového plášťa a strechy, ako aj nadštandardné okná s minimalizovaným prechodom tepla či pasívne využívanie slnečnej energie. Zariadenia určené na využívanie obnoviteľných zdrojov energie (slnečné kolektory, tepelné čerpadlá) slúžia iba ako doplnkový zdroj tepla a treba ich skombinovať s tradičným vykurovacím systémom, ktorý vyrába teplo spaľovaním plynu, oleja, dreva, pilín či peletiek. Zdokonalením konceptu nízkoenergetického domu vznikol pasívny dom, ktorý minimalizuje potrebu energie na vykurovanie a chladenie interiéru.

Za pasívny dom sa označuje stavba, ktorá na udržanie vnútornej klímy potrebuje menej ako 5 až 15 kWh/m2 a celková spotreba energie na chod domácnosti nepresahuje 40 kWh/m2 ročne. Takýto dom prakticky nepotrebuje klasický vykurovací systém, pretože na udržanie optimálnej mikroklímy stačí teplo produkované obyvateľmi domu, domácimi spotrebičmi a zvyšok doplnia alternatívne zdroje energie.

Pasívny dom musí byť dokonale tepelne a vzduchotesne izolovaný. Nevyhnutnou súčasťou takéhoto domu je pasívne využitie solárnej energie cez južne orientovanú zasklenú fasádu, prípadne cez akumulačnú stenu a rekuperačný ventilačný systém, ktorý spätne využíva teplo z použitého vzduchu. Pri návrhu pasívnych domov sa za samozrejmosť považuje aj aktívne využitie solárnej energie na ohrev vody a využitie tepelného čerpadla alebo biomasy na produkciu potrebného tepla.

 

 

Aktívny dom

Aktívny dom v sebe spája všetky kvality pasívneho a inteligentného domu a pridáva ešte niečo navyše. Jeho ambíciou je prostredníctvom maximálneho využitia všetkých dostupných alternatívnych zdrojov energie dosiahnuť pozitívnu energetickú bilanciu. To znamená, že tento dom sa sám podieľa na výrobe energie, ktorá slúži na chod domácich spotrebičov a technických zariadení.

Predpokladom úspešného fungovania takéhoto konceptu je využitie vodnej či veternej energie, a najmä neustále zdokonaľovanie technológií schopných získavať energiu z prírodne obnoviteľných zdrojov, to znamená zvýšenie účinnosti solárnych článkov a tepelných čerpadiel. Na zosúladení chodu všetkých týchto zariadení a na dosiahnutí maximálnej efektívnosti by sa mal podieľať integrovaný riadiaci systém, ktorý by dokázal reagovať napríklad na klimatické zmeny vonku aj vnútri budovy.

Inteligentný dom

Inteligentný dom je budova, v ktorej všetky technické zariadenia ovláda jednotný počítačový riadiaci systém. Desiatky rôznych ovládačov a regulátorov tak nahradí zopár integrovaných riadiacich panelov, ktoré sú buď prenosné (napríklad mobilný telefón), alebo rozmiestnené na vybraných miestach v dome. Môžete nimi ovládať a kontrolovať domáce spotrebiče (práčku, umývačku, rúru na pečenie, chladničku), zábavnú techniku (zapne i vypne hudbu alebo TV), vnútorné a vonkajšie svetlo, vstupné brány, zavlažovací systém a podobne.

Bezpečnostné systémy vrátane poplašných zariadení a požiarnych hlásičov máte prostredníctvom svojho mobilného telefónu pod kontrolou, kdekoľvek sa nachádzate. Počítačový riadiaci systém nielen sprehladňuje činnosť všetkých zariadení, ale aj zabezpečuje ich automatickú súčinnosť. Prepojenie hlavného vykurovacieho systému s vedľajšími zdrojmi energie, ventilačným systémom a tieniacimi prvkami na dome minimalizuje tepelné straty a spotrebu energie na kúrenie alebo chladenie.

Zdroj: Publikácia Všetko o hrubej stavbe, JAGA GROUP

Kategória: Materiály Stavba a rekonštrukcia
Tagy: stavba domu technologie
Zdieľať článok

Diskusia