09. 01. 2009
Zdieľať

Pri výrobe okien a dverí sa drevo, vzhľadom na jeho dostupnosť a ľahkú opracovateľnosť, využívalo už dávno. S postupujúcou priemyselnou výrobou sa začali okná vyrábať aj z plastov a kovov. Drevené okná a dvere sa však vyrábajú dodnes. A to vďaka vhodným mechanickým a tepelnotechnickým vlastnostiam. Pretože drevo je aj z estetickej stránky veľmi príjemný a vhodný materiál, dúfame, že sa z nášho života nevytratí.

Základné konštrukčné systémy

Drevené okná môžeme rozdeliť do troch základných konštrukčných skupín:

  • jednoduché okno,
  • dvojité okno, 
  • zdvojené okno.


Drevené okná

177968
Roman Nôta

Jednoduché okno bolo z hľadiska vývoja prvé, nasledovalo dvojité. Keď sa začalo prihliadať na ekonomické využitie dreva a jeho šetrenie, prešlo sa od dvojitých okien k oknám zdvojeným. V súčasnosti sú však najrozšírenejšie okná jednoduché, vyrábané z eurohranolov – tzv. eurookná. Prvé jednoduché okná sa zasklievali jednoduchým sklom. Pri dvojitých oknách sa už použili dve jednoduché sklá. Postupne sa jednoduché sklá začali zamieňať za izolačné dvojsklá, ktoré zlepšili celkovú tepelnú priepustnosť okien.

Moderné okná s izolačným dvoj(troj)sklom charakterizuje orientácia zasklievacej polodrážky do interiéru. Na spodnej strane z exteriérovej strany sa používajú hliníkové ochranné lišty, aby sa drevo ochránilo pred vodou, ktorá sa v týchto miestach najčastejšie hromadí. Hrúbka vlysov používaných na výrobu je štandardne 68 mm. Pri rastúcich cenách energií sa kladú vyššie tepelnotechnické požiadavky na okná, a preto sa dnes štandardom stávajú okná s hrúbkou vlysu 78 mm. Pre špeciálne okenné konštrukcie určené do nízkoenergetických a energeticky pasívnych domov sa hrúbky vlysov pohybujú až do 110 mm a v niektorých prípadoch až 150 mm.

Strešné okná


Drevené okná

177969
Roman Nôta

Zvláštnou skupinou okien sú strešné okná, ktoré sa umiestňujú v rovine strešného plášťa. Ich výhodou je, že v porovnaní s oknom umiestneným vo vikieri alebo lodžii zvýšia osvetlenie miestnosti asi o 40 %. Pretože strešné okno je viacej namáhané poveternostnými vplyvmi, ako okno osadené vo zvislej stene vyžaduje si dokonalé konštrukčné vyhotovenie a kvalitné materiály. Drevené strešné okná sa vyrábajú z lamelového dreva najčastejšie zo severskej borovice.

Strešné drevené okná musia byť dobre impregnované látkami proti biotickým škodcom. Na zvýšenie odolnosti sa z vonkajšej strany používajú hliníkové profily. Hliníkom, medeným plechom alebo plechom z titánzinku sa vytvára aj oplechovanie, ktoré prechádza pod strešnú krytinu a vytvára spolu so systémom záhybov (falcov) a prekrytí dokonalé utesnenie osadenia okna chrániace pred atmosférickou vodou. Pri osadení a ukotvení okna do strechy je potrebné dodržať niekoľko zásad:

  • zabezpečiť odstup krytiny od okna pre voľný odtok vody,
  • vytiahnuť podstrešnú fóliu až na rám (nezabudnúť dôkladne utesniť rohy), 
  • po celom obvode zabezpečiť dôkladné tepelné zaizolovanie,
  • upevniť parotesnú zábranu na ráme po celom obvode,
  • pri odvetranej streche treba v hornej časti umiestniť drenážny žľab na odtok skondenzovanej vody.

Aj sklený systém strešných okien musí byť z odolnejšieho skla najmä pre krupobitie a prípadne pre iné mechanické poškodenia. Proti nadmernému prehrievaniu (okno v podstate funguje ako skleník) slúži množstvo doplnkov, napríklad markízy a doplnky na obmedzenie nadmerného osvetlenia (rolety a žalúzie), prípadne sklo s reflexnou úpravou. Na komfort bývania v podkroví vyplýva aj správna výška osadenia strešného okna. Často sa stáva, že je okno osadené vysoko. Aby sa okno ľahko otváralo a aby vytváralo dostatočný kontakt s okolitým prostredím, je vhodné, aby spodná hrana okna nebola vyššie ako 1,2 m od podlahy.

Materiál na výrobu okien


Drevené okná

177971
Robert Freund

Na výrobu okien sa v súčasnosti používa lamelové drevo, tzv. eurohranol. Ten sa vyrába najčastejšie z troch vrstiev – zlepením drevených lamiel. Tieto lamely sa navzájom nadpájajú rozličnými typmi spojov (najčastejšie dĺžkovým, tzv. cinkovaným spojom), čím sa dosahuje veľká dĺžková variabilita pri ich výrobe. Na vytvorenie eurohranola sa používajú dva druhy lamiel. Z menej kvalitného materiálu (po vyrezaní chýb z dosák vznikajú kratšie kúsky, ktoré sa navzájom lepia) sa vytvára stred eurohranola. Z materiálu s vyššou kvalitou, ktorý sa delí na dve skupiny, a to podľa toho či sa lamely dĺžkovo nadpájajú alebo nie, sa vyrábajú povrchové vrstvy. Výrobcovia okien ponúkajú zákazníkom tzv. cink a fix hranoly. Cink je hranol, ktorý ma vrchné lamely nadpájané a pri fix hranoloch lamely nadpájané nie sú. Na výrobu eurohranolov, a tým aj okien, sa využívajú rôzne dreviny.

Teoreticky sa dá okno vyrobiť z akejkoľvek dreviny, ale nie všetky dreviny sú na takéto použitie vhodné. Preto sa drevené okná z eurohranolov vyrábajú predovšetkým z ihličnatých drevín smreku a borovice. Z listnatých drevín je to najčastejšie dub a z exotických sa používa Meranti. Vhodná drevina na výrobu okien je smrek, pretože má vzhľadom na svoju hmotnosť dobré pevnostné vlastnosti. Meranti sa svojou stavbou dosť podobá smreku, ale má hustejšiu a kompaktnejšiu štruktúru, a to pre podmienky, v ktorých rastie (Malajzia, Indonézia a inde). V krajinách, kde sa nestriedajú ročné obdobia s výraznými teplotnými rozdielmi, v porovnaní s našimi zemepisnými šírkami, nie je ani drevo poznačené týmito výkyvmi. Dub má zo spomínaných drevín najvyššiu pevnosť a aj životnosť, ale rovnako aj najvyššiu cenu. Preto v porovnaní s ostatnými má cenové prvenstvo smrek, pretože Meranti sa musí dovážať, čo jeho cenu v porovnaní so smrekom dvíha.

Povrchová úprava okien

Základným cieľom povrchovej úpravy je ochrana dreva pred poveternostnými vplyvmi, prenikaním vlhkosti a ochrana pred slnečným žiarením (UV žiarením). Povrchovú úpravu okien v minulosti zabezpečovali maliari a vykonávala sa priamo na stavbách. Pozostávala najmä z náteru (napustenia) ľanovou fermežou. Do 60. rokov minulého storočia sa najčastejšie používali biele pigmenty (zinková, olovená, respektíve titánová bieloba). V 70. rokov sa začali používať lazúrovacie nátery. Koncom dekády sa na základe výskumov v Inštitúte pre techniku okien (ITF) v Rozenheime zistilo, že na zlepšenie objemovej stálosti drevených okien je najvhodnejšia kombinácia nefilmotvornej impregnácie a filmotvornej hrubovrstvovej lazúry.

Takáto komplexná starostlivosť sa už nemohla realizovať na stavbe, preto výrobcovia začali ponúkať okná s celkovou povrchovou úpravou. Povrchová úprava okien v súčasnosti sa skladá z troch vrstiev:

  • Namáčací základ (nefilmotvorná impregnácia) – táto vrstva buď priamo, alebo nepriamo súvisí s povrchovou úpravou. Viaže sa priamo na drevo a obsahuje aj ochranné látky, ktoré chránia drevo pred biologickými škodcami (huby, plesne, škodcovia). Pomáha tiež drevu lepšie odolávať UV žiareniu. Najčastejšie sa nanáša máčaním.
  • Intermédio (lazúra – ochrana proti vlhkosti). Druhá vrstva vytvára základnú ochranu dreva proti vonkajšej vlhkosti. Jeho konzistencia dovoľuje jeho nanášanie máčaním alebo polievaním. Takýmto spôsobom nanášania sa dostane do celej konštrukcie okna (spoje, rohy atď.). Lazúrovacia vrstva v podstate chráni drevo okna po celom obvode zo strany vonkajšieho prostredia. 
  • Hrubovrstvová lazúra chráni drevo pred vonkajšou vlhkosťou a rovnako aj pred mechanickým poškodením (napríklad krupobitie). Musí byť elastická, aby odolávala aj malým rozmerovým zmenám, ku ktorým v dreve dochádza pri zmene vlhkosti. Niektoré zahraničné firmy prišli na trh s povrchovou úpravou, ktorá spočíva v oblepení vonkajšej strany okennej konštrukcie plastovou fóliou. Pri tomto spôsobe povrchovej úpravy odpadá mokrý proces pri výrobe okna, ako aj čakanie na vyschnutie povrchovej úpravy. Tieto fólie sú však paronepriepustné, čo môže spôsobiť hromadenie vlhkosti v dreve a prípadné aj jeho objemové zmeny, a viesť k deformáciám na okne.

Osadenie

Akokoľvek dobre vyrobené a skonštruované okno nebude kvalitne spĺňať svoju funkciu, ak sa nesprávne upevní (osadí) do stavby. Preto sú aj požiadavky na osadenie okna veľmi vysoké. Styk okna s obvodovou konštrukciou musí odolávať: poveternostným, tepelným a akustickým vplyvom. Osadenie okna sa považuje za kritické miesto pri výstavbe, pretože práve tu dochádza k styku dvoch rozličných konštrukcií – obvodovej steny a okna. Ako pri všetkých napojeniach rôznych konštrukcií, ani tu nie je možné ich 100-percentné prepojenie, takže sa občas vyskytnú nejaké nedokonalosti alebo problémy. Detail osadenia sa skladá z troch základných častí:

 

  • Vonkajší uzáver styku má aj estetickú funkciu, ale jeho hlavnou úlohou je ochrániť styk proti poveternostným vplyvom (prenikaniu dažďovej vody a vetra). Tvorí ho vonkajšie parapetné oplechovanie.
  • Tepelnoizolačná výplň – jej úlohou je vytvárať dostatočný tepelný odpor, ale aj chrániť pred prenikaním vzdušnej vlhkosti. Slúži aj ako akustická izolácia. V minulosti sa na izoláciu používali konopné vlákna, v súčasnosti ich nahrádzajú vypeňovacie polyuretánové peny, ktoré majú lepšie tepelnoizolačné a akustické vlastnosti a lepšie izolujú proti vlhkosti. 
  • Vnútorný uzáver styku okna s obvodovou stenou je v podstate interiérové ukončenie osadenia okna. Na spodnej strane býva najčastejšie ukončený parapetnou doskou, na hornej a bočnej strane omietkou. Ukončenie by malo byť v jednej zvislej rovine (vodorovnej s vonkajšou stenou) a nesmie byť prerušené, aby teplota na povrchu ostenia nebola pod teplotou rosného bodu, pri ktorom by kondenzovala voda. Pri bežných podmienkach sa táto teplota pohybuje okolo 9,5 °C. Aby nedochádzalo k tvorbe plesní mala by teplota povrchu byť okolo 12,5 °C.

Pri dokončovacích prácach je potrebné dôkladne utesniť vonkajší uzáver. Pri osadení vonkajšej parapetnej dosky netreba zabúdať na prekrytie jej koncov buď omietkou, alebo vonkajším obkladom ostenia, aby sa stekajúca voda nedostávala pod parapetnú dosku.

Nizkoenergetické a pasívne okná


Drevené okná

177972
Robert Freund

Neustále sa zvyšujúce ceny energií a orientácia spoločnosti na ekonomické a ekologické aspekty výstavby obytných budov núti výrobcov a projektantov prichádzať s produktmi spĺňajúcimi tieto náročné kritériá. V posledných rokoch sa do povedomia dostávajú pojmy nízkoenergetický a energeticky pasívny dom – ide o stavby, ktoré na svoju prevádzku potrebujú, v porovnaní s bežnými budovami, výrazne menšie množstvo energie na vykurovanie. Okná, ktoré sú dnes bežné, nespĺňajú požiadavky dostatočnej tepelnej izolácie vyjadrenej hodnotou súčiniteľa prechodu tepla U (W/m2 . K). Čím nižšia je táto hodnota, tým má konštrukcia lepšie tepelnotechnické vlastnosti.

Štandardné okná majú celkového súčiniteľa prestupu tepla (zasklenie spolu s rámom) okolo hodnoty 1,5 W/m2 . K. Pre okná určené do energeticky pasívnych domov je maximálna odporúčaná hodnota U = 0,8 W/m2 . K. Aby okno túto podmienku splnilo, musí mať zasklenie, ktorého hodnota U sa pohybuje okolo 0,6 W/m2 . K a menej. Bežný drevený rám nedokáže túto hodnotu dosiahnuť, preto sa vyrábajú rámy zo sendvičových konštrukcií, pri ktorých je na povrchu rámu drevo a vo vnútri vložený materiál s vyššími tepelnotechnickými vlastnosťami, najčastejšie polyuretánová pena alebo jej kombinácia s drevnými vláknami, tzv. purenit alebo korok. Niektorí výrobcovia pre získanie zákazníkov vydávajú drevené okná z plného profilu, najčastejšie z profilu s väčšími hrúbkami, za okno vhodné do energeticky pasívneho domu, pretože zasklenie dosahuje potrebnú hodnotu U.

Treba si však uvedomiť, že celodrevený rám do hrúbky asi 100 mm nemôže adekvátne splniť požiadavku na dostatočnú tepelnú izoláciu. Dokonca aj na jednej výstave prezentoval výrobca drevené okno so zasklením izolačným trojsklom ako okno vhodné do energeticky pasívneho domu, pričom išlo o okenný rám s hrúbkou 88 mm. Pri otázke ako deklaruje, že hodnota U je pri okne nižšia ako 0,8 W/m2 . K odpovedal, že to deklaruje výrobca zasklenia. A po pripomienke, že rám predsa tvorí asi 20 až 35 % celkovej plochy okna, prezentujúci len nemo krčil plecami. Preto, ak uvažujete o investícii do energeticky pasívneho domu, nenechajte sa uchlácholiť rečami o dokonalom systéme zasklenia, ale požadujete, aby vám výrobca deklaroval, že celkový súčiniteľ prechodu tepla sa pohybuje pod hranicou 0,8 W/m2 . K. Seriózni výrobcovia majú túto hodnotu potvrdenú podľa meraní vyhotovených v certifikovaných skúšobniach.

Kombinované okná

Drevo je prírodný materiál a ako taký podlieha degradácii. Pri okenných konštrukciách je to najmä vplyv poveternostných podmienok. Povrchovou úpravou možno minimalizovať tieto vplyvy, ale niektorí výrobcovia ponúkajú iné riešenie. Je to nahradenie vonkajšej drevenej strany hliníkovou alebo plastovou. Takéto drevené okná majú dlhšiu životnosť, ktorá je podmienená kvalitnou výrobou, pretože plasty alebo hliník, ktoré majú vyššiu odolnosť, drevo bezpečne zvonka ochraňujú. Estetický dojem z drevených okien pritom z interiéru ostáva zachovaný.

Viac informácií: Všetko o dreve v interiéri a exteriéri.

Kategória: Okná Stavba a rekonštrukcia
Tagy: drevené okná okná
Zdieľať článok

Diskusia