Ako si v záhrade zariadiť zákutia pre relax

Živý plot z paviniča nám môže pomôcť vytvoriť dokonalú kulisu pre intímnejšie posedenie v našej záhrade.
K2N LANDSCAPE

Základom je kompozícia 

Krajinný architekt pri tvorbe záhrady zohľadňuje priania a požiadavky majiteľa, no potrebný je aj jeho odborný prístup a pohľad na priestor ako celok. Každá záhrada by mala zapadať do okolitej krajiny, zohľadňovať jej prírodný potenciál a využívať tradičné a lokálne materiály.

Na začiatku stojí koncept záhrady, ktorý nám udáva jej priestorové usporiadanie, tzv. kompozíciu, možnosti jej využitia a príbeh. Jednotlivé časti záhrady nadobúdajú pod vedením krajinného architekta svoju funkciu, význam a charakter.

Základnou stavebnou a kompozičnou jednotkou sú predovšetkým rastliny. Aj vďaka nim je možné priestor záhrady členiť na intímnejšie zákutia. Skupiny drevín vizuálne odclonia nežiaduce miesta, solitéry zdôraznia ťažisko priestoru. Pergoly a konštrukcie obopnuté rastlinami môžu prepájať priestory a slúžiť ako útočisko pred ostrým letným slnkom. Prvky kompozície sú navrhnuté vo vopred premyslených vzťahoch, tak, aby vznikali harmonické zoskupenia, v ktorých hlavnú úlohu hrá rytmus a farebnosť.

Rastliny sú dynamickým živým médiom, v priebehu roka menia svoju veľkosť, farebnosť i štruktúru. Aby sme v záhrade dosiahli požadovaný efekt, musíme použiť rastliny, ktoré sa do daných podmienok hodia a majú pre nás vyhovujúce vlastnosti. Konečná veľkosť rastliny v dospelosti nám zase udáva počiatočný spon, ktorý pri výsadbe použijeme.

Kombinácia textúr, farieb, času kvitnutia a výšok trvaliek dodáva každému priestoru špecifickú atmosféru.
K2N LANDSCAPE

Solitérne dreviny 

Solitérne dreviny vytvárajú srdce každého priestoru. Dreviny môžu byť zaujímavé farbou kvetu alebo listu. Variabilite pomáha použitie rôznych kultivarov. Mali by sme si však dať pozor, aby sme to s množstvom kultivarov neprehnali, aby záhrada pôsobila stále prirodzene. Dôležitý je tiež habitus (forma) rastliny, ktorý určuje pôsobenie dreviny v priestore.

Celkom inak na nás pôsobí smútočne previsnutý habitus vŕby a habitus zdravého majestátneho buka. Pri voľbe dreviny však musíme dbať aj na priestorové možnosti záhrady. Solitérny strom by mal byť dominantou a jeho veľkosť by mala byť vo vyváženom pomere so zbytkom priestoru. Vo svojich záhradách by sme v prvom rade nemali zabúdať na pôvodné druhy, prirodzene sa vyskytujúce v našej krajine.

V nižších, teplejších polohách sa dobre uplatnia menšie druhy ako čerešňa (Prunus sp.), jabloň (Malus sp.) alebo vzrastlejšie ako jaseň štíhly (Fraxinus excelsior), dub letný a zimný (Quercus robur, Quercus petraea), lipa malolistá (Tilia cordata). Ďalšími možnými solitérmi, ktoré nepochádzajú priamo z našich prírodných podmienok, ale sú významné pre svoje estetické vlastnosti, sú napr. platan javorolistý (Platanus x hispanica), ľaliovník tulipánokvetý (Liriodendron tulipifera) alebo pagaštan konský (Aesculus hippocastanum). 

Vo vyšších polohách (do 800 m n. m.) sa dobre uplatnia dreviny ako ambrovník styraxový (Liquidambar styraciflua) alebo domáci buk lesný (Fagus sylvatica).

Spon výsadby rastlín označuje vzájomnú vzdialenosť a smer jednotlivých rastlín pri výsadbe v priestore. 

Jeho rozpätie vychádza z konečnej veľkosti a požadovaného efektu.

Časté vysádzanie tují v našich podmienkach nie je tou najlepšou voľbou. 

Zákutia z pôvodných drevín, ktoré krásne kvitnú, budú vyzerať pôvabnejšie

Strom tvorí v priestore hlavnú kostru, ktorú dopĺňajú ostatné vegetačné prvky.

Dorastá do väčších rozmerov, na stanovisku zostáva dlho, preto jeho výber dobre zvážte.

Výsadba len vždyzelených drevín môže v záhrade pôsobiť monotónne a strnulo.  

Sfarbené jesenné lístie či zakvitnutá koruna stromu poteší vaše zmysly omnoho viac. 

Pohľad na solitérny strom si môžeme užiť ako z exteriéru, tak aj z interiéru. Kompozícia záhrady by mala odrážať vnútornú dispozíciu obytných miestností.
K2N LANDSCAPE

Zákutia z drevín a živých plotov 

Skupiny drevín a živé ploty majú zväčša za úlohu vizuálne a prevádzkovo usporiadať priestor, prípadne odcloniť vizuálne nežiaduce väzby v záhrade. Skupinami kríkov možno priestor v záhrade rytmizovať a vytvárať tak oddelené zákutia. Habitus a stálozelenosť (opadavosť) dreviny nám určuje mieru výhľadu do okolia.

V skupinových výsadbách nájdu uplatnenie domáce dreviny ako drieň obyčajný (Cornus mas) a lieska obyčajná (Corylus avellana). Pre svoju výraznú vôňu je výbornou voľbou orgován obyčajný (Syringa vulgaris) alebo kalina vonná (Viburnum farreri), ktorá nám prinesie opakované kvitnutie skoro na jar a na jeseň. Muchovník lamarkov (Amelanchier lamarckii) je obľúbený pre svoju jemnú textúru a chutné malé plody. Strihané formy drevín často fungujú ako náhrada oplotenia. Dôraz by sme mali klásť na rozmanitosť a premenlivosť počas celého roka.

Pri vytváraní živého plota volíme namiesto nezaujímavých tují radšej pôvodné dreviny, ktoré sú atraktívne svojím kvetom a užitočné plodom. Na vyššie strihané živé ploty sa dobre uplatnia dreviny ako drieň obyčajný (Cornus mas), zob vtáčí (Ligustrum vulgare) a hrab obyčajný (Carpinus betulus). Pri výsadbe živého plota je dôležitým faktorom úspešnosti spon medzi rastlinami. V prípade hustejšieho zápoja volíme výsadbu v trojspone. Vzdialenosti závisia od jednotlivých druhov a ich konečnej veľkosti. 

„Zmyslom záhradnej tvorby nie je kopírovať prírodu, ale vytvárať pocit, akoby ste boli jej súčasťou.“

Piet Oudolf, záhradný architekt, majiteľ záhrady   

Konštrukcia s popínavkou vytvára priechod medzi niekoľkými priestormi v záhrade. Rastlina zároveň ochladzuje prostredie a poskytuje nám ochranu pred rozpáleným letným slnkom.
K2N LANDSCAPE

Popínavé rastliny a kvetinové záhony 

Popínavé a pôdopokryvné rastliny dotvárajú vertikálnu a horizontálnu linku našej záhrady. Je možné použiť ich ako vertikálnu zeleň na obopnutie stien, obopnutie voľne stojacich konštrukcií, pergol alebo aj ako horizontálny pôdny pokryv. Na samovoľné obopnutie stien sú vhodné rastliny ako brečtan popínavý (Hedera helix), pavinič trojlaločný (Parthenocissus tricuspidata) alebo hortenzia popínavá (Hydrangea petiolaris).

Na obopnutie konštrukcií môžeme použiť ovíjavé druhy, ako sú aromatická vistéria čínska (Wisteria sinensis), pestrofarebné kultivary plamienka (Clematis sp.) alebo sviežozelený trúbkovec koreňujúci (Campsis radicans). Trvalky, letničky a cibuľoviny sú jednou z najdôležitejších esencií pri tvorbe príjemných zákutí v záhrade. Uplatňujú sa ako v podraste kríkov a stromov, tak aj na exponovaných výslnných miestach. Vhodnou kombináciou farieb, textúr, času kvitnutia, vôní a výšok spestrí krajinný architekt každé zákutie záhrady.

Tieto rastliny je možné použiť na orámovanie alebo na rozčlenenie priestoru na menšie zákutia. Rozhodne by sme na ich používanie v záhradách nemali zabúdať. Okrem iného byliny priťahujú do záhrady život v podobe drobných živočíchov a hmyzu, ktorým poskytujú úkryt a potravu. Paleta ponúkaných kultivarov trvaliek, letničiek a cibuľovín je na trhu najširšia práve v tomto období.

2422841
isifa/shutterstock

Voľne rastúce živé ploty pôsobia prirodzene, nie sú náročné na údržbu a kvitnúce druhy sú aj veľmi dekoratívne. Orgován (Syringa vulgaris) je pôvabný počas kvitnutia, dobre sa dopĺňa s kalinou (Viburnum farreri).

Inšpirujte sa s K2N LANDSCAPE

Katka, Kristýna a Natália sú absolventky záhradnej a krajinnej architektúry (na Mendelovej univerzite v Brne) a zakladateľky ateliéru K2N LANDSCAPE. Navrhujú záhrady s využitím súčasných ekologických princípov. www.k2n-landscape.com

TEXT: K2N LANDSCAPE
FOTO: K2N LANDSCAPE, ISIFA/SHUTTERSTOCK
ZDROJ: časopis Môj dom 5/2019