Štvorizbový byt si prerobili na trojizbový a získali veľký otvorený priestor
o čosi dôležitejší – obaja totiž pracujú doma, a tak tu trávia naozaj veľa času. Nečudo teda, že zosúladenie pracovného priestoru s obytným bolo pre nich podstatné.
Keď sú tri izby lepšie ako štyri
Ingrid a Lukáš sú manželia a zároveň kolegovia – projektanti. A keďže pracujú doma, trávia tu naozaj veľa času. Kúpili si pekný štvorizbový byt v širšom centre Bratislavy, ktorý mal vedľa obývačky aj menšiu pracovňu. No zistili, že takéto riešenie im nevyhovuje. „Nechceli sme byť každý niekde zavretý, takže by sme sa videli iba večer. Pre nás oboch je dôležité byť počas dňa spolu,“ vysvetľuje Ingrid.
Drevo s drevom. Na podlahe sú klasické dubové parkety, nábytok vrátane jednoduchých vstavaných skríň vo vstupnej časti má povrch z brezovej dyhy. „Mám rada, keď sa v interiéri v istej miere kombinujú rôzne druhy dreva. A dub s brezou spolu veľmi dobre ladia. Priestor je navyše vďaka nim príjemne svetlý,“ hovorí architektka.
Zariadili si teda spoločnú pracovňu v otvorenej obývačke, ktorej súčasťou bola aj kuchyňa. „Trávili sme tu spolu vlastne celé dni, čo bolo fajn, no ledva sme sa sem pomestili. Jednu izbu sme pritom mali nevyužitú,“ pokračuje mladá žena. Rozhodli sa preto zbúrať priečku a pracovňu pričleniť k obývačke, čím sa denný a zároveň pracovný priestor zväčšil. „Okrem otvorenej obývačky nám ostala ešte spálňa a budúca detská izba. Tri izby nám úplne stačia,“ konštatuje Inge.
Oslovili teda architekta, aby im pomohol so zariadením denného priestoru. No jeho riešenie im dispozične nevyhovovalo – jednoducho to nebolo to, čo potrebovali. A tak sa obrátili na Nikolu Poláškovú. „Navrhla nám interiér tak, že sme dokonale spokojní,“ pochvaľuje si majiteľka.
„Zistili sme, že nestačí nájsť architekta, ktorého práca sa človeku páči, ale je dôležité hľadať takého, ktorý vie počúvať a hľadať vhodný kompromis. Ktorý pochopí, čo potrebujete.“
Viaceré priehľady zaručujú Ingrid a Lukášovi nielen vzájomný kontakt, nech už sú v dennom priestore kdekoľvek, ale aj výhľady na mesto, ktoré by bolo hriechom neužiť si – vďaka množstvu okien a vysokej polohe bytu sú odtiaľto naozaj krásne.
„Keď chce architekt navrhnúť dobrý obytný interiér, mal by vedieť počúvať. Aby sa priestor zladil s každodenným životom, treba hľadať vhodné kompromisy a k tým sa obvykle dopracujete postupne. Je to možno trochu kľukatejšia cesta, ale dôležitý je predsa výsledok.“
Nikola Polášková, architektka
Moderná koláž
Mladá dvojica nechcela byť pri práci izolovaná – keď napríklad Lukáš pracuje a Ingrid varí, chceli sa počuť, vidieť, vnímať… Nika im preto navrhla dennú miestnosť, kde jednotlivé zóny na seba nadväzujú tak, aby mohli byť stále v kontakte. No hoci tu všetko spolu súvisí dispozične aj vzhľadovo, zároveň má každá zóna svoj jasne definovaný priestor.
„Teraz je táto multifunkčná miestnosť vzdušná, pohodlná a praktická, aj keď k nám napríklad príde návšteva. Je tu viacero ‚zákutí‘ s rôznym využitím – ja napríklad najradšej sedávam v okne, je to také moje obľúbené miesto, manžel zas rád študuje materiály v kresle, ktorému hovoríme čitáreň. Takéto miesta sme predtým v byte nemali a je to podľa mňa super riešenie,“ prezrádza Ingrid.
Batéria s úpravou ružového zlata pôsobí luxusnejšie, vďaka čomu pekne ladí s mramorom. „Dať sem obyčajný chróm by bolo trochu barbarské,“ smeje sa autorka interiéru.
Nika vychádzala aj z materiálových požiadaviek majiteľov. Ich obľúbený mramor použila v kúpeľni aj v kuchyni, a keďže kuchyňu chceli svetlú, navrhla sem biele skrinky, vďaka ktorým pôsobí vzdušne. Pôvodnú laminátovú podlahu vymenili za klasické dubové parkety: „Podlaha s tradičným stromčekovým vzorom je výrazným prvkom interiéru. Vo veľkej miere určuje jeho charakter, pretože ostatné nábytkové plochy sú veľmi jednoduché,“ vysvetľuje architektka.
S farbami totiž narábala veľmi jemne – prevláda svetlé drevo, biela a neutrálna béžová; elegantná tmavomodrá a bordová sa objavujú len v niekoľkých detailoch. Interiér však oživuje zeleň, ktorá je podľa Niky aj Ingrid dôležitá.
Za drevenou stenou s dvierkami je skryté miesto na práčku a sušičku, takže v elegantnej kúpeľni nepôsobia rušivo.
Erikin pohľad
Obytné interiéry sú zvláštne v tom, že architektovi veľmi neumožňujú „postaviť si vlastný pomník“. Ak má byť takýto interiér dobrý, musí byť totiž obrazom majiteľa, nie architekta. A takéto „sebazaprenie“ je pre každého tvorivého človeka trochu ťažké. Navyše, ľudia často túžia po úplne obyčajných veciach, po takých, ktoré sú praktické pre normálny, každodenný život. Nie každý je stavaný na bývanie v niečom nekonvenčnom. Takže výsledok málokedy ocení akademická obec, kritici, kolegovia architekti…
Tento byt je priam ukážkový príklad pohodového interiéru, v ktorom architektka splnila želania majiteľov relatívne nenápadnými a jednoduchými, no šikovnými riešeniami. Také Kolumbovo vajce. Je tu len to, čo sa páči domácim, to, čo potrebujú, čo je pre nich praktické a umožní im spôsob bývania, aký vyhovuje práve im. Nike a ostatným interiérovým architektom, ktorých pracovnou metódou je počúvať, vžiť sa do potrieb investora a jemne usmerňovať, patrí moje uznanie.
ARCHITEKTKA
Ing. arch. Nikola Polášková, enpe studio
instagram: enpe_studio, www.enpe.sk
interiér bytu
dispozícia 3 + kk
obytná plocha 110 m²
lokalita Bratislava
TEXT: ERIKA KUHNOVÁ
FOTO: KUDIVANI PHOTOGRAPHY
ZDROJ: časopis Môj dom 7/2019