Nízkoenergetický alebo pasívny dom – cesta alebo cieľ?

Nízkoenergetický alebo pasívny dom – cesta alebo cieľ?

30. 07. 2012
Zdieľať

Zdá sa, že ľuďom je už jasné, že na bývaní sa dajú ušetriť nemalé peniaze. Vyzerá to tak, že všetko, čo nie je schopné utiecť, bude na Slovensku zateplené. Ľudia si na vlastnej koži vyskúšali, že ak prilepia na fasádu takých 8 cm tepelnej izolácie a osadia plastové okná s izolačným dvojsklom, budú účty za kúrenie menšie. Aj chlapi v krčme a na podobných významných fórach to uznali, takže to už musí byť pravda.

Je to ale naozaj tak? Budú naše zľahka zateplené domy šetriť náklady na vykurovanie aj o pár rokov? Budujeme si zdravé bývanie? Čo dobré a čo zlé nám tento jednoduchý pohľad na vec prináša? Každý vie, že cena energie z neobnoviteľných zdrojov s najväčšou pravdepodobnosťou už iba porastie. Nie je preto nutná ani zvlášť komplikovaná úvaha na to, aby ste prišli k záveru, že masovo ponúkané riešenia zateplenia domov budú mať už za pár rokov nulový efekt a peniaze, ktoré do nich boli vložené, vyletia komínom. Ruka v ruke s hromadným zatepľovaním a vymieňaním okien prichádzajú okrem úspor aj problémy. Začínajú sa objavovať plesne tam, kde predtým nikdy neboli, teploty v bytoch v lete rastú do závratných výšok, v zime je tam zasa príliš suchý vzduch a rohy a ostenia napriek tomu plesnivejú, človek sa cíti unavený a malátny. To predsa predtým nebývalo! Je to len vekom alebo za to môžu naše nesystémové stavebné zásahy? Odpoveď na tieto otázky nie je veľmi zložitá. Fasádu ste zateplili a okná vymenili za kvalitnejšie a tesnejšie preto, aby vám v zime neunikalo teplo. Tepelnej izolácii je ale jedno, či je vonku – 20 alebo + 30 °C. Bude držať teplo v interiéri, čo jej budú parametre stačiť. Oknám je jedno, že v interiéri stúpa vlhkosť a vzduch je po desiatich minútach vydýchaný a plný oxidu uhličitého. Chceli sme od nich aby boli tesné, tak sú tesné. Zdá sa, že niečo nebolo domyslené, že neustále robíme len prvý krok na dlhej ceste, že každý zásah do stavby vyvolá reakciu, ktorá tiež vyžaduje riešenie, a to akosi neprichádza napriek tomu, že existuje a máme ho na dosah. Systémovým riešením znižovania energetickej náročnosti objektov sú domy v nízkoenergetickom alebo pasívnom štandarde.


Nízkoenergetický alebo pasívny dom – cesta alebo cieľ?

1134858

Nízkoenergetický, nie len zateplený  

Nízkoenergetický dom by mal byť navrhnutý tak, aby okrem zníženia tepelných strát obvodovými konštrukciami riešil aj všetky ostatné problémy, ktoré vznikajú nesystémovým prístupom k šetreniu energiou v budovách. Takýto dom je schopný brániť nielen tepelným stratám cez obvodový plášť, ale aj cez tepelné mosty a tepelným stratám, ktoré vznikajú pri zimnom vetraní otvorenými oknami. V návrhu sú zohľadnené zimné, ale aj letné pasívne tepelné zisky (teplo zo slnka), geografická poloha objektu a jeho natočenie k svetovým stranám. V rámci technológie je zabezpečená príjemná vnútorná klíma nielen z hľadiska teploty, ale aj kvality vzduchu. Aby sa minimalizovali nároky na spotrebu energie z fosílnych palív, sú do celého systému zapojené aj zariadenia na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov. Potreba energie na zabezpečenie tepelnej pohody v nízkoenergetickom dome sa pohybuje medzi 15 až 50 kWh/m2 za rok, čo rečou terminológie súčasnej slovenskej legislatívy znamená energetickú triedu A. Dá sa ale ísť aj ďalej a nemusí to vždy znamenať enormné zvýšenie nákladov. Nasledujúcim krokom vpred je pasívny dom.


V objektoch určených na trvalé bývanie je vždy na úžitok mať zdroj sálavého tepla, pretože je to pre človeka príjemnejší a zdravší spôsob šírenia tepelnej energie než konvekciou. Okrem stavebných konštrukcií s dobrou akumulačnou schopnosťou a podlahového, prípadne stenového vykurovania, sa to dá docieliť napríklad osadením kachľovej pece, ako to urobili v prípade pasívneho domu na Orave v Jasenovej. Pec môže slúžiť aj ako hlavný tepelný zdroj a aj v najväčších mrazoch stačí priložiť len dva-trikrát za deň.

V objektoch určených na trvalé bývanie je vždy na úžitok mať zdroj sálavého tepla, pretože je to pre človeka príjemnejší a zdravší spôsob šírenia tepelnej energie než konvekciou. Okrem stavebných konštrukcií s dobrou akumulačnou schopnosťou a podlahového, prípadne stenového vykurovania, sa to dá docieliť napríklad osadením kachľovej pece, ako to urobili v prípade pasívneho domu na Orave v Jasenovej. Pec môže slúžiť aj ako hlavný tepelný zdroj a aj v najväčších mrazoch stačí priložiť len dva-trikrát za deň.
Createrra

Pasívny – len ďalší krok na ceste

Pri pasívnych domoch sa potreba energie na dosiahnutie tepelnej pohody pohybuje medzi 5 až 15 kWh/m2za rok. Okrem výborných tepelnotechnických vlastností musí mať aj blower-door testom potvrdenú dostatočnú vzduchotesnosť. Na vykúrenie takéhoto domu vám stačí tepelný zdroj s výkonom okolo 10 – 15W/m2. Tu už sa kúrenie nemusí riešiť pomocou klasickej vykurovacej sústavy, ale napríklad systémom núteného vetrania s rekuperáciou odpadového vzduchu v spolupráci s nejakým zariadením na spracovanie obnoviteľných zdrojov energie. Možné je ale použiť akýkoľvek vykurovací systém alebo ich kombinácie, ak nechcete kúriť vzduchom. Najväčšiu časť z celkovej energie spotrebovanej v pasívnom dome tvoria domáce spotrebiče. Každá návšteva alebo väčší pes vám môže priniesť citeľný tepelný zisk. Pre našinca je to nepochopiteľný stav a možno aj preto vyvoláva stavba s názvom pasívna obavy. Ľudia považujú pasívny dom za akési panské huncútstvo, nenávratnú investíciu do niečoho, čo bude, v konečnom dôsledku, obyvateľa domu ešte aj obmedzovať v slobodnom živote. Okolo pasívnych domov sa šíri opar záhadnosti, a pritom ide len o ďalší krok od nízkoenergetickej výstavby cez pasívnu k nulovej a nakoniec k aktívnej. Krok, ktorý je nutný nielen vzhľadom na míňajúce sa zdroje fosílnych palív, ale aj vzhľadom na platnú legislatívu Európskej únie, podľa ktorej sa už od roku 2020 iné než takmer nulové domy ani nebudú môcť stavať.


Nízkoenergetický alebo pasívny dom – cesta alebo cieľ?

1134857


Dom v pasívnom štandarde je možné postaviť všade na Slovensku. Ani chladnejšie podmienky na Orave nie sú problémom.

Dom v pasívnom štandarde je možné postaviť všade na Slovensku. Ani chladnejšie podmienky na Orave nie sú problémom.
Createrra

Nízkoenergetický versus pasívny

Záujem o nízkoenergetickú a pasívnu výstavbu pomaly rastie a s ním rastie aj množstvo otázok zo strany verejnosti. S niekoľkými z nich som preto oslovila pána Mgr. art. Bjørna Kierulfa z ateliéru Createrra, odborníka na výstavbu v pasívnom štandarde.

Nízkoenergetické domy sa postupne dostávajú aj do slovenskej reality. Sú v ponuke niektorých firiem s typovými domami, navrhujú ich niektoré architektonické ateliéry, z času na čas sa nejaký aj postaví, ľudia ich prestali považovať za úplnú nereálnosť. Vyvstáva preto otázka: Ak nízkoenergetický, prečo nie pasívny? Ak by ste mali klienta, ktorý by chcel nízkoenergetický dom, čím by ste argumentovali, aby ste ho presvedčili na stavbu domu v pasívnom štandarde?
Je to otázka, s ktorou sa stretávam takmer vždy, a odpoveď je jednoduchá. Pozrime sa najprv na rozdiely. Energeticky pasívny dom má hrubšiu izoláciu, lepšie okná s kvalitnejším rámom aj zasklením, má dobre vyriešené tepelné mosty a musí mať komfortné vetranie s rekuperáciou tepla. Súhlasím s tým, že to stojí o niečo viac, ale sú to všetko opatrenia, ktoré vám každý rok ušetria náklady na vykurovanie. Ak dávate namiesto 10 cm tepelnej izolácie 30 cm, neznamená to, že cena práce bude trojnásobná. Práve naopak, lepidlá, omietky, lešenie a práca s nimi spojená bude stáť stále rovnako. Celková cena teda stúpne len asi o tretinu. Preto je návratnosť v prípade použitia väčšej hrúbky tepelnej izolácie pomerne rýchla.
Vyhnúť sa tepelným mostom nie je drahé. Niekedy stačí len um šikovného architekta, ktorý dokáže navrhnúť dom tak, aby na ňom bolo čo najmenej komplikovaných detailov, a tie čo zostanú, dokáže jednoducho a čisto vyriešiť. Stavba bez tepelných mostov neplesnivie a nedôjde k jej postupnému zničeniu v dôsledku problémov s vlhkosťou. Dobre vyriešené tepelné mosty prinášajú teda okrem energetickej úspory aj istotu, že vaša investícia prežije bez ujmy vás aj vaše deti.
Podobne je to aj s oknami. Kvalitné okná môžu síce stáť aj dvakrát viac ako tie bežné, ale pri správnej južnej orientácii vám počas slnečného zimného dňa dodajú toľko tepla, že sa kúrenie ani nezapne. Podľa týchto pasívnych tepelných ziskov sa aj domy nazývajú pasívne.
Posledná vec, ktorá pomáha tomu, aby bol dom pasívny, je vetracia jednotka. Tá jediná stojí viac než je schopná ušetriť. Ako investícia sa z energetického hľadiska síce nevyplatí, ale kto už raz býval v pasívnom dome, ten sa do bežného už nikdy nebude chcieť vrátiť. Na čerstvý a čistý vzduch si veľmi rýchlo zvyknete a jeho dostatok pocítite aj na svojom zdraví. Do systému vetracej jednotky sa dajú vložiť rôzne druhy filtrov. Od takých čo zachytávajú prach a drobné nečistoty, až po tie najjemnejšie peľové. Je známa vec, že napríklad astmatikom sa v pasívnom dome výrazne zvýšila kvalita života, ale aj zdravý človek dokáže pocítiť veľkú zmenu k lepšiemu.
V prípade, že tieto argumenty na niekoho nezapôsobia, nech si postaví dom, aký chce. Pasívny dom je stavba, ktorá vyžaduje dôslednosť a vzájomnú spoluprácu v každej fáze realizácie a od každého, kto sa na nej podieľa – počínajúc investorom, cez architekta a inžinierov až po realizačnú firmu a každého jej robotníka. Pred niekoľkými rokmi sme sa preto rozhodli stavať už len pasívne domy. Svedomie nám nič iné ani nedovolí.


Pasívny dom v Senici sa môže popýšiť peknou zelenou strechou. Je to možno o niečo drahší typ zastrešenia, ale v porovnaní s inými strešnými krytinami má nepopierateľné technické, ekologické a estetické prednosti.

Pasívny dom v Senici sa môže popýšiť peknou zelenou strechou. Je to možno o niečo drahší typ zastrešenia, ale v porovnaní s inými strešnými krytinami má nepopierateľné technické, ekologické a estetické prednosti.
Createrra

Je potrebné už vo fáze projektu vedieť, či chcem stavať nízkoenergetický alebo pasívny dom?
Áno, čim skôr začnete objekt riešiť ako energeticky pasívny, tým lacnejšia môže byť celá stavba. Dokonca by som odporučil už výber pozemku konzultovať s architektom. Bohužiaľ, urbanisti ešte stále nerobia svoju prácu tak, ako by mali, a zabúdajú na to, že právo na slnko má každý. Orientácia a umiestnenie stavby má totiž veľký vplyv na kvalitu projektu. Samozrejme, skoro všetky stavby sa dajú dostať do pasívneho štandardu, dokonca aj rekonštrukcie starších domov, sú s tým však spojené vyššie náklady.

Vieme, že základný rozdiel medzi nízkoenergetickým a pasívnym domom je v spotrebe energie v kWh na m2 za rok. Aké sú ale konkrétne kroky na dosiahnutie pasívneho štandardu a v čom je rozdiel medzi prácou na nízkoenergetickom a pasívnom dome?
Škoda, že ľudia stále vidia len čísla, je to zavádzajúce. Pasívny štandard (a tým aj hodnota energetickej spotreby domu 5 – 15 kWh/m2 za rok) bol stanovený na základe komfortných kritérií. Napríklad akú teplotu zo strany interiéru by mala mať obvodová stena, aby ste od nej nepociťovali chlad. Aké množstvo čerstvého vzduchu na osobu by sa malo dodať do interiéru, aby ste boli v zdravom prostredí. Nízkoenergetický dom tieto kritériá nespĺňa. Možno by bolo preto vhodnejšie hovoriť o rozdiele v komforte než v spotrebe energie.
Ten hlavný rozdiel je jednoznačne v dôslednosti, či už hovoríme o práci architekta, alebo remeselníka na stavbe. Dôslednosť sa do istej miery týka aj investora, a to pri nákupe spotrebičov. V energeticky pasívnom dome sa na polovici z celkovo spotrebovanej energie podieľajú práve domáce spotrebiče. Druhá polovica sa delí na energiu spotrebovanú pri príprave teplej vody (2/3) a energiu na vykurovanie (1/3). V prípade pasívneho domu sme si my ako architekti spravili svoju prácu tým, že sme znížili potrebu energie na vykurovanie na 1/10 toho, čo bolo ešte pred pár rokmi bežným štandardom. To, aby bola znížená aj celková spotreba teplej vody a spotreba energie na prevádzku spotrebičov v domácnosti, je už na užívateľovi domu.

Tip: Všetok nábytok a bytové doplnky na jednom mieste


Okno v pasívnom dome musí byť osadené tak, aby bola montážna škára vzduchotesne uzavretá. Z exteriéru ju uzatvára difúzne otvorená, ale vodotesná páska, z interiéru zase páska s vlastnosťami parozábrany. Priestor medzi nimi je vyplnený nejakým typom tepelnej izolácie. Najčastejšie to býva polyuretánová pena, ale vhodná je aj ovčia vlna. Aj keď toto pravidlo by malo platiť pri každej stavbe, v prípade pasívneho domu je obzvlášť dôležité. Inak nie je možné dosiahnuť vzduchotesnosť celej stavby a, navyše, by ste zbytočne vyhodili peniaze za veľmi kvalitnú okennú výplň.

Okno v pasívnom dome musí byť osadené tak, aby bola montážna škára vzduchotesne uzavretá. Z exteriéru ju uzatvára difúzne otvorená, ale vodotesná páska, z interiéru zase páska s vlastnosťami parozábrany. Priestor medzi nimi je vyplnený nejakým typom tepelnej izolácie. Najčastejšie to býva polyuretánová pena, ale vhodná je aj ovčia vlna. Aj keď toto pravidlo by malo platiť pri každej stavbe, v prípade pasívneho domu je obzvlášť dôležité. Inak nie je možné dosiahnuť vzduchotesnosť celej stavby a, navyše, by ste zbytočne vyhodili peniaze za veľmi kvalitnú okennú výplň.
Createrra

Sú stavebné prvky a konštrukcie (napríklad strešné okná, kozub, posuvné zasklené steny, veľké zasklené plochy), ktoré sa pre pasívny dom neodporúčajú a prečo?
Našťastie nie. V pasívnom dome môžete použiť takmer všetko, ale stále platí, že treba mať správnu mieru a dôsledne to premyslieť. Neexistuje strešné okno, ktoré by spĺňalo prísne kritériá pasívneho štandardu, ale za istých okolností je možné ich aj tak použiť. Namiesto kozuba by som odporučil akumulačnú pec s prívodom vzduchu zvonka. Ale vývoj ide dopredu. Pred rokom napríklad neexistovali vzduchotesné posuvné dvere a dnes už vieme vyriešiť aj to. Nie každý výrobca má však takéto dvere v ponuke, a je potrebné vedieť sa v nej orientovať.

Nízkoenergetické a pasívne domy sa často stavajú ako drevostavby s obvodovými konštrukciami s malou objemovou hmotnosťou, a teda aj s malou akumulačnou schopnosťou. Prečo je nedostatok akumulačných plôch v dome problémom, ako sa rieši a prečo je to problém v pasívnom dome z ktorého, laicky povedané, teplo aj tak takmer neuniká?
Akumulácia nemá až taký význam, ako si ľudia myslia. Teplo zo slnka, ktoré si chceme v zime uchovať, sa dokáže uložiť aj v materiáli ľahkého montovaného domu. Masívna stavba vám však v lete lepšie udrží v interiéri chlad. Ak sa raz akumulačný materiál nahreje, len veľmi ťažko sa dá tohto tepla zbaviť. Pre pasívne domy preto platí zásada: v lete treba nazhromaždené teplo z interiéru každú noc vyvetrať. Cez deň sa potom dom udrží dostatočne chladný, pokiaľ sú využité tieniace prvky a je skoro jedno, či ide o stavbu ľahkú, alebo masívnu.


Technológia v pasívnom dome nemusí byť zložitá. Súčasťou núteného vetrania je ale množstvo rozvodov vzduchu, nízkoteplotné vykurovacie systémy (podlahové, stenové vykurovanie) tiež potrebujú svoje veľkoplošné rozvody. Preto je dôležité mať jasnú predstavu o použitej technológii už vo fáze projektu a počas stavby ju schovať napríklad do konštrukcie železobetónovej stropnej dosky.

Technológia v pasívnom dome nemusí byť zložitá. Súčasťou núteného vetrania je ale množstvo rozvodov vzduchu, nízkoteplotné vykurovacie systémy (podlahové, stenové vykurovanie) tiež potrebujú svoje veľkoplošné rozvody. Preto je dôležité mať jasnú predstavu o použitej technológii už vo fáze projektu a počas stavby ju schovať napríklad do konštrukcie železobetónovej stropnej dosky.
Createrra

Firmy, ktoré ponúkajú realizáciu nízkoenergetických domov, často argumentujú tým, že nízkoenergetický dom nevyžaduje od obyvateľa takú disciplínu a dodržiavanie pravidiel ako pasívny. Existujú nejaké pravidlá pre život v energeticky pasívnom dome?
Možno tým myslia, že v nízkoenergetickom dome je možné hocikedy otvoriť okno a vykurovací systém to zvládne, aj keď je dom zle vyriešený. V pasívnom dome som sa stretol s problémom obsluhy len v letnom období. Očakávania, že vo vnútri bude chladno, zatiaľ čo vonku je horúco, sa však dajú splniť len v prípade, že aj obyvatelia domu robia správne opatrenia. Tými sú spustené žalúzie a zatvorené okná cez deň a intenzívne vetranie počas letných nocí. V zime je jednoduché dodať potrebné teplo, ale ak nechcete mať v lete aktívne chladenie, musíte sa na dosiahnutie žiadaného komfortu prispôsobiť prírodným zákonom a zabrániť teplému vzduchu, aby sa dostal dnu. Aj tak to platí len pre 3 až 4 týždne v roku, ktoré môžu byť z tohto hľadiska kritické.

Návrh pasívneho, ale aj nízkoenergetického domu prináša výpočty, na ktoré ešte donedávna neboli projektanti zvyknutí, a verím tomu, že aj dnes je ešte málo takých, čo to reálne dokážu. Je potrebné veľmi pedantne vyriešiť množstvo detailov, o ktorých nemá investor ani poňatia. Ak má byť stavba cenovo dostupná, musí projektant zvažovať a porovnávať vždy niekoľko konštrukčných a materiálových alternatív. Nie v každom ateliéri je to bežnou praxou. Ako sa má nešťastný investor zorientovať a nájsť ľudí, ktorí to naozaj dokážu? Čo všetko by mal takýto projekt obsahovať?
Problém zorientovať sa stojí nielen pred investorom, ale aj pred mnohými architektmi. Našťastie, je tu Inštitút pre energeticky pasívne domy (iEPD), ktorý dva- až trikrát do roka usporadúva desaťdňové školenia architektov podľa medzinárodnej osnovy CEPH. Zavŕšené sú skúškou, ktorú organizuje Passivhaus Institut v Darmstadte. Architekt, ktorý v skúške obstojí, sa stáva „Certified Passivhaus Designer“ a má všetky predpoklady zvládnuť na prvý pohľad neľahkú úlohu, ktorou je návrh domu v pasívnom štandarde. Čím dlhšie sa ale bude problematikou zaoberať, tým jednoduchšia sa mu bude javiť a nakoniec si ani iný spôsob projektovania nebude vedieť predstaviť. Na stránkach iEPD je možné nájsť zoznam architektov, ktorí už skúšku úspešne absolvovali. Okrem kurzov sa konajú aj medzinárodné konferencie, na ktorých sa architekti radi podelia o svoje skúsenosti, čo si veľmi cením.


Hlinené omietky sú nielen krásne, ale aj schopné dokonale regulovať vzdušnú vlhkosť a v prípade, že majú dostatočnú hrúbku (20 – 30 mm), môžu v drevostavbe plniť akumulačnú funkciu. Príkladom je pasívny dom v Stupave.

Hlinené omietky sú nielen krásne, ale aj schopné dokonale regulovať vzdušnú vlhkosť a v prípade, že majú dostatočnú hrúbku (20 – 30 mm), môžu v drevostavbe plniť akumulačnú funkciu. Príkladom je pasívny dom v Stupave.
Createrra

Projektová dokumentácia by v každom prípade mala obsahovať aj časť Realizačný projekt, pretože projekt na stavebné povolenie ani zďaleka nestačí. Musia byť špecifikované všetky relevantné detaily, v ktorých by mohli vznikať tepelné mosty alebo by mohli mať vplyv na správne fungovanie vzduchotesnej roviny. Parametre domu musia byť prepočítané v programe PHPP (PassivHaus Projektierungs Paket), ktorý je dostupný aj v slovenskom preklade a dá sa zabezpečiť cez iEPD.   
Financie hýbu svetom a aj pri voľbe, aký dom stavať, sú peniaze tým hlavným rozhodovacím faktorom. Široká verejnosť má v sebe stále zakorenenú informáciu, že nízkoenergetický dom je drahší ako bežná výstavba a pasívny už je úplne za hranicami možností bežného smrteľníka. Čo je na tom pravdy?
Pasívny dom nie je to isté ako dom nulový, ktorý je drahý, pretože musíte dosiahnuť zníženie jeho spotreby energie ešte o ďalších 15 kWh/m2 za rok, a to je možné len s neproporčne vysokou investíciou. Na dosiahnutie pasívneho štandardu vám ale stačia dostupné stavebné prvky a dôslednosť. Ak si to prepočítate, zistíte, že náklady na pasívny dom nepresahujú až tak výrazne cenu „štandardnej“ stavby. V Nemecku ide o 6- až 8-percentné zvýšenie nákladov. Na Slovensku je to síce viac, ale to len preto, že kvalita „štandardnej“ výstavby je omnoho nižšia, ako je zvykom v Nemecku. Ak dom postavíte o 15 percent menší, než ste plánovali, môžete mať pasívny dom za rovnaké peniaze. Dnes sa domy na kľúč v pasívnom štandarde ponúkajú za 120 000 €, pričom domy v okolí Bratislavy postavené „bežným spôsobom“ stoja tak do 200 000 €, a to hovorím o úplne štandardnej cene.


V architektonickom ateliéri Createrra sa snažia používať prírodné stavebné materiály. Napríklad, ako výplň drevenej skeletovej konštrukcie na obrázku sú použité prefabrikáty zo slamy, vnútorné deliace konštrukcie môžu byť vymurované z nepálených tehál a omietané hlinenou omietkou na podkladové rohože. Je to konštrukcia s výbornou schopnosťou regulácie vzdušnej vlhkosti v interiéri, ale aj akumulácie tepla.

V architektonickom ateliéri Createrra sa snažia používať prírodné stavebné materiály. Napríklad, ako výplň drevenej skeletovej konštrukcie na obrázku sú použité prefabrikáty zo slamy, vnútorné deliace konštrukcie môžu byť vymurované z nepálených tehál a omietané hlinenou omietkou na podkladové rohože. Je to konštrukcia s výbornou schopnosťou regulácie vzdušnej vlhkosti v interiéri, ale aj akumulácie tepla.
Createrra

Vo vašom ateliéri sa snažíte pri návrhu využívať hlavne prírodné materiály. Nepálená tehla, hlinené omietky, drevo, a dokonca aj slama sa objavujú vo vašich konštrukčných riešeniach. Aké máte na to dôvody?
Chceme byť dôslední a energetická spotreba je len začiatok. Vo svete sú len obmedzené zdroje surovín a, navyše, musíme dbať aj na zdravý interiér budov. Budeme v nich predsa tráviť väčšinu svojho času. Vďaka prírodným materiálom dokážeme byť ohľaduplní k životnému prostrediu a zároveň vytvárať pre človeka vhodné podmienky (napr. hlina dokáže v interiéri udržiavať rovnomernú vlhkosť). Prírodné stavebné materiály majú veľmi málo zabudovanej energie a po ukončení svojej životnosti sa môžu vrátiť do prírody ako kompost. Radi ideme príkladom. Naša kancelária je postavená ako experimentálna stavba zo samonosných slamených balov. Prírodné materiály v stavebníctve sú, bohužiaľ, stále ešte tou drahšou alternatívou, pretože sú spojené s väčšou prácnosťou. Ja ale verím tomu, že planéta a naše zdravie sa nám raz poďakujú.   

Mgr. art. Bjørn Kierulf, pôvodne priemyselný dizajnér, teraz odborník na energeticky pasívne domy. Ako Nór prišiel na Slovensko už v roku 1989 – pred revolúciou. Teraz chce presadzovať na Slovensku ďalšiu revolúciu – pasívny štandard. Spolu s tímom architektov a inžinierov v ateliéri  Createrra sa snažia sledovať najnovšie ekologické trendy vo svete, ale aj vyvíjať vlastné riešenia v oblasti architektúry a dizajnu.

Kategória: Stavba a rekonštrukcia
Tagy: dom pasívny dom stavba
Zdieľať článok

Diskusia