Hnojíte vaječnými škrupinami? Tieto prípady radšej obíďte, trik pri nich nefunguje a rastlinám môže aj uškodiť
Prihnojovanie rastlín vaječnými škrupinami patrí medzi pomerne časté záhradkárske triky. Poznali ho už naše staré mamy a v určitých situáciách v záhrade skutočne pomáha. Nejde však o univerzálne hnojivo a pri nesprávnom použití z neho nebudete mať očakávaný účinok. Pri týchto situáciách by ste preto vaječné škrupiny radšej používať nemali.
Vaječné škrupiny obsahujú veľké množstvo uhličitanu vápenatého. Pôde tak môžete prirodzeným spôsobom dodať vápnik, ktorý je dôležitý pre zdravý rast rastlín. Viacero druhov zeleniny, napríklad ako paradajky, papriky či uhorky, tak môžete podporiť v krajšej a bohatšej úrode. V určitom množstve je vhodné škrupiny pridávať aj do kompostu, keďže prispievajú k väčšiemu obsahu minerálov a mikroživín.
Kým ich však začnete v záhrade používať, mali by ste poznať niekoľko dôležitých pravidiel, aby bola vaša snaha nielen účinná, ale taktiež nepoškodila úrodu.
- Vaječné škrupiny nie sú univerzálnym hnojivom pre všetky rastliny. Kyslomilným môžete týmto krokom uškodiť.
- Nie sú plnohodnotným hnojivom – dodávajú hlavne vápnik, ale nie významné množstvo dusíka, fosforu či draslíka.
- Celé alebo nahrubo rozdrvené škrupiny sa rozkladajú len veľmi pomaly. Treba ich najskôr dôkladne vymyť, vysušiť a potom rozdrviť či ideálne rozomlieť na jemný prášok.
- Môžu mierne znižovať kyslosť pôdy, podobne ako záhradnícke vápno, hoci oveľa pomalšie.
Správne pripravené a použité vaječné škrupiny vedia byť v záhrade dobrým pomocníkom. V niektorých prípadoch však neúčinkujú tak, ako internetové triky tvrdia. Pozreli sme sa preto na situácie, pri ktorých by ste mali vaječné škrupiny radšej odložiť.
Ako a kde vaječné škrupiny nepoužívať
1. Kyslomilné rastliny
Azda najdôležitejším pravidlom je nepridávať vaječné škrupiny do pôdy ku kyslomilným rastlinám, či už úžitkovým, alebo okrasným. Pozor teda na čučoriedky (najmä kanadské), brusnice a maliny a tiež rododendrony, azalky, kamélie, vresy a vresovce. Škrupiny by mohli znížiť kyslosť pH v pôde a rastlina by z nej tak nemohla získavať dostatok živín pre svoju zdravú kondíciu. To by sa prejavilo žltnutím listov a slabým rastom.
Hortenzie tiež patria medzi kyslomilné kvitnúce kríky a ak nechcete ohroziť ich krásu, vaječné škrupiny pod ne nesypte. Vyhnite sa im najmä v prípadoch, ak pestujete kvety sfarbené domodra, ktoré si vyžadujú vysoký stupeň kyslosti pôdy. Inak môžu kvety zblednúť alebo celkom zmeniť farbu. V neutrálnej pôde budú hortenzie fialové a v zásaditej ružové.
Ako zistiť pH pôdy?
V záhradkárskych potrebách si môžete zakúpiť merač pH pôdy, ktorý dokáže zmerať stupeň pH zvyčajne v rozsahu hodnôt 3,5 až 9. Pre menej presnú orientáciu môžete skúsiť aj niektorú z domácich metód merania pH pôdy pomocou octu, jedlej sódy či červenej kapusty.
2. Sadenice
Praktickým a ekologickým tipom je využitie vaječnej škrupiny ako nádoby na predpestovanie sadeníc (paradajky, papriky). Záhradkárske tipy následne odporúčajú zasadiť mladú rastlinu aj so škrupinou priamo do pôdy. V domácich podmienkach sa hodí aj na pestovanie žeruchy.
Siať by ste však do nich nemali semená rýchlorastúcich rastlín či takých, ktoré potrebujú mať hlbokú koreňovú sústavu (šalát, mrkva, petržlen, reďkovka, repa, cvikla). Nedostatok miesta v škrupine môže zapríčiniť pomalý rast a krútenie koreňov. Takáto rastlina má potom po presadení menšie šance sa v pôde správne zakoreniť.
3. Hniloba špičiek plodov
Zahnívajúce konce plodov paradajok a paprík spôsobuje nedostatok vápnika. Pridať prášok či výluh z vaječných škrupín do pôdy sa preto javí ako účinné riešenie. Problémom však nemusí byť len chýbajúci vápnik v pôjde. Neraz ho je dostatok, len ho rastlina z pôdy nedokáže účinne prijať.
Odborník na hortikultúru, Richard Barker, vysvetľuje, že „hniloba sa preto môže objaviť aj v pôde bohatej na vápnik, no vo väčšine prípadov je spôsobená nepravidelnou zálievkou.“
Preto ak chcete predchádzať hnilobe špičiek plodov, najprv zabezpečte rastlinám pravidelné a rovnomerné zavlažovanie. To pomôže rastline využiť vápnik, ktorý je už v pôde prítomný.
4. Fyzická bariéra proti škodcom
Používanie rozdrvených vaječných škrupín ako bariéry proti slimákom a slizniakom sa ukazuje ako neúčinné. Naopak, ak neboli škrupiny dobre umyté a podrvené, ich zápach môže zbytočne prilákať ďalšie škodce. Takisto sa nemožno s určitosťou domnievať, že škrupiny pomleté na jemný prášok budú fungovať podobne ako kremelina, ktorá sa používa ako mechanický insekticíd a jej účinok je založený na inom princípe.
Ako využiť škrupiny v záhrade efektívne?
Samotné škrupiny (aj najemno pomleté) sa v pôde rozkladajú len veľmi pomaly a ich účinok sa preto často prejaví až po dlhšom čase. Ak sa však skombinujú s kyslou zložkou (citrónová šťava, ocot), dôjde k chemickej reakcii, pri ktorej sa vápnik zmení na formu, ktorá je pre rastliny rýchlejšie vstrebateľná.
Kyselina citrónová zo šťavy reaguje s uhličitanom vápenatým v škrupinách a vytvára citrát vápenatý. Ten sa vo vode rozpúšťa omnoho lepšie než uhličitan vápenatý a korene rastlín ho tak vedia jednoduchšie prijímať a distribuovať do všetkých svojich častí.
Postup
Vaječné škrupiny najprv opláchnite, nechajte vyschnúť (na nízkom stupni môžete krátko vysušiť aj v rúre) a rozdrvte alebo rozmixujte ich na čo najjemnejší prášok. Potom ich vložte do nádoby a zalejte citrónovou šťavou alebo jemne zriedeným octom. Objaví sa jemné šumenie. Zmes občas premiešajte a nechajte približne 24 hodín reagovať.
Takto vzniknutú „vápnikovú zmes“ následne zrieďte s vodou a použite ako zálievku ku koreňom rastlín, alebo ju zmiešajte s pôdou priamo pri výsadbe. Využijete ju najmä pri plodinách s vyššou potrebou vápnika (paradajky, papriky, kapustoviny). Stále však platí, že výsledný efekt závisí aj od pravidelnej zálievky a celkovej starostlivosti o rastliny.
Zdroje: gardeningknowhow.com, idealhome.co.uk, thespruce.com, gardeningknowhow.com, chowan.ces.ncsu.edu
