Mesto verzus vidiek: Odísť do satelitného mestečka, alebo zostať bývať vo veľkomeste?

Obce v okolí veľkých miest sa rozrastajú obrovskou rýchlosťou. Satelitné mestečká, ako sa týmto novým štvrtiam hovorí, sa stávajú domovom tých, ktorí sa rozhodli vymeniť ruch veľkomesta za vidiecky pokoj. Nuž, teda predpokladali, že pokoj. Sťahujú sa do nich tí, ktorí už nechcú žiť v panelákoch. Napokon aj tí, ktorí si z finančného hľadiska nemôžu dovoliť rozľahlý luxusný byt s terasou, ale predsa túžia po kúsku svojho trávnika a väčšieho súkromia.{R1}

Bývanie v novom dome v lokalitách neďaleko väčších miest je totiž často lacnejšie ako v mestskom byte. Odporcovia satelitných miest tvrdia, že ide len o akési luxusnejšie nocľahárne s vysokými múrmi natlačené jedna vedľa druhej, kam sa chodia zaneprázdnení ľudia iba vyspať. Čo v skutočnosti prináša život v „panelákoch naležato“?

Satelity z Ameriky

Satelitné štvrte sa začali stavať v Spojených štátoch amerických po druhej svetovej vojne. Bývanie v nich si mohol dovoliť každý priemerný Američan. Postupne dorazil tento trend do západnej Európy, kde na okrajoch veľkomiest vyrastali sídliská plné rovnakých domčekov s malými pozemkami. Na Slovensku sa dediny rapídne vyľudňovali a starli. Mladí ľudia odchádzali do veľkomiest za prácou. To sa však obrátilo približne pred 25 rokmi. Pôvodní obyvatelia vidieka sa začali vracať a rekonštruovať rodičovské domy. Napriek tomu, že dnes opäť badať trend návratu z dedín do miest, obce v okolí do 25 km od Bratislavy sa prudko rozvíjajú a stávajú sa domovom najmä mladých rodín.

Rozhodnutie odísť bývať na vidiek ovplyvní celú rodinu. Treba si zvážiť všetky za a proti a nemať ružové okuliare. 

Na vidiek sa sťahujú najmä mladšie vekové kategórie. Najvýraznejšie zastúpenie majú ľudia vo veku od 30 do 45 rokov, za nimi nasledujú mladí ľudia do 30 rokov.

Žalostná infraštruktúra

Rozhodnutie ľudí ísť bývať na dedinu ovplyvňuje aj dostupnosť úverov na bývanie. Pre iných je bývanie v rodinnom dome zasa splnenie sna, pre iného možno vec prestíže. Satelitné mestečká však netreba posudzovať s príliš ružovými okuliarmi. Za ich vznikom stojí totiž vždy túžba po zisku, a preto mnohým chýbajú základné veci, na ktoré investori akosi zabúdajú.

Spoločným menovateľom väčšiny satelitov je absolútna neexistencia akýchkoľvek verejných priestorov. V záujme čo najvyšších ziskov využívajú investori parcely výlučne na výstavbu domov, a to na úkor kvality, keďže chýbajú námestia, ihriská, obchody. V satelitoch chýba i zeleň, ak nepočítame navlas rovnaké záhradky. Najväčším nedostatkom je slabá cestná infraštruktúra, následkom čoho dochádza denne k obrovským kolónam a dopravným kolapsom na hlavných ťahoch do veľkomiest.

Svoje by o tom vedeli hovoriť najmä tí, ktorí sa každé ráno musia načas dostaviť do práce, odovzdať dieťa v škole či škôlke, keďže v obecných materských školách je žalostný nedostatok miesta. V takýchto prípadoch „vyhrali“ tí, ktorí bývajú v obci s vlakovou dopravou. Malé provinčné stanice sú každé ráno „obsypané“ autami, ktorých majitelia sa tam privezú a za prácou už cestujú vlakom, čím ušetria drahocenný čas inak strávený v dopravnej zápche.

Satelitné bývanie zažilo najväčší boom v rokoch 2004 až 2008. Dnes nastal útlm a sťahuje sa tam plus-mínus toľko ľudí, koľko mieri opačným smerom.

Život na vidieku láka najmä pre prijateľnejšie ceny nehnuteľností. Rodinný dom v satelite má podobnú cenu ako byt v mestskom paneláku.

Názor architekta

Ing. arch. Lucia Mészárová
www.designacademy.sk

Mesto verzus vidiek

Obidva spôsoby bývania majú svoje výhody. Je úplne prirodzené, že mladých študentov priťahuje život v pulzujúcom veľkomeste a staršiu generáciu, naopak, pokoj a pohoda vidieku. Bývanie v meste môžeme typologicky hodnotiť ako bývanie v byte. Vidiek, resp. prímestské oblasti, sú charakteristické zasa bývaním v rodinných domoch. Ak sa teda pozeráme na otázku mesto verzus vidiek, pýtame sa väčšinou, či byt alebo dom. Prvé, čo nám napadne pri dome, je väčšie súkromie – konečne pokoj. Veľkou výhodou je, ak si dom môžeme „ušiť“ na mieru. Naopak, byt sa omnoho ťažšie prispôsobuje svojim predstavám. Ako najväčšie plus rodinného domu vnímame záhradu. Preto snaha architektov smeruje k prepojeniu interiéru s exteriérom, s prírodou, kde môžu deti tráviť čas, rodina grilovať, kúpať sa v bazéne, športovať či záhradkárčiť. Toto všetko nám prirodzene ťažko splní balkón v byte.

Ak sa pozrieme na plochu bytu, ide o veľmi kompaktný typ bývania, kde sa všetky potreby troj- až štvorčlennej rodiny odohrávajú na 70 až 80 m2 klasického „trojizbáku“. Dom je koncipovaný ako priestorovo otvorenejší, vzdušnejší. Doprajeme viac priestoru detským izbám, spálňa bude mať tzv. walk-in šatník a samostatnú kúpeľňu, odrazu potrebujeme aj hosťovskú izbu či technickú miestnosť. K tomu pribúda priestorovo štedro koncipovaná denná časť – kuchyňa, jedálenské sedenie, obývačka. A tak sa nám z kompaktných 80 m2 stáva 140 – 160 m².

Dom má nespornú výhodu v otvorenejšej dispozícii, vzdušnejších priestoroch s veľkými zaskleniami, priamy kontakt so záhradou a súkromie, ktoré byt nedokáže ponúknuť. Samozrejme, netreba zabúdať, že s domom prichádzajú aj väčšie starosti, ako sú práce okolo neho, ale aj nepopulárne cestovanie za zamestnaním. Zvážiť si za a proti musí každý sám podľa svojich potrieb a možností, je to otázka priorít. Nie každý je ochotný každý deň hodinu cestovať do práce. Na druhej strane, relax vo vlastnej záhrade je naozaj oslobodzujúci.

2032055
isifa/shutterstock

Obchod chýba, hydina prekáža

V satelitných mestečkách žijú najmä rodiny s menšími deťmi a ľudia, ktorí sa pripravujú na pokojný život na dôchodku. Mnohí z nich chcú mať vlastné súkromie a nechcú byť súčasťou veľkého paneláka, v ktorom bývajú najrôznejšie typy ľudí. Práve súkromie považujú za jednu z najväčších výhod takéhoto bývania. Okrem toho, rodinný dom ponúka väčší priestor nielen vnútri, ale najmä vonku. Pokoj, súlad s prírodou, zdravší vzduch, vlastné produkty zo záhrady, nižšia kriminalita, bezproblémové parkovanie…

To všetko sú lákadlá, ktoré mnohých donútia uvažovať o zmene bývania z mestského na vidiecke. Nevýhod však nie je o nič menej. Chýbajúca hromadná doprava a služby, nedostatok miest v materských školách či možností kultúrneho vyžitia. Rodičia sa často menia na taxikárov svojich detí. Vzťahy medzi starousadlíkmi a novými obyvateľmi nebývajú vždy ideálne. Všetci sa sťažujú na odmeranosť tých druhých, chýba im akýsi spoločný cieľ. Každý žije len sám pre seba a anonymne. Noví obyvatelia majú požiadavky na obec, no nezriedka si tam ani nenahlásia trvalé bydlisko.

Obec takto prichádza o veľkú sumu peňazí, ktorú by mohla investovať do výstavby materskej školy, námestia, ihriska, obchodu či inej služby v novej lokalite, ktorá novousadlíkom chýba. Mnohým obyvateľom prekáža, že ľudia v susedstve chovajú hydinu či ošípané, kritizujú ich, ak kúria neekologickým palivom.

Čím nižší, tým lepší

Ideálny satelit by mal pôsobiť ako samostatné mestečko s rôznymi typmi domov, s prehľadným systémom hlavných a vedľajších ulíc, s námestím, reštauráciou či kaviarňou, obchodnou zónou, parkom a ihriskom. Jednoducho – s vlastným charakterom. Ľudia sa v ňom potom lepšie orientujú, lepšie sa tam cítia, ľahšie sa s takýmto prostredím stotožnia a nadviažu v ňom kontakty. Skúsenosti totiž ukazujú, že pre kvalitný projekt satelitného mesta sú najdôležitejšie možnosti nadviazať susedské vzťahy, ktoré novým uliciam dávajú skutočný život. Ak výstavba nie je zhustená, majú síce ľudia väčšie súkromie, ale cítia sa odtrhnutí, opustení. Majú možno viac pokoja, ale neutvárajú sa medzi nimi správne sociálne väzby.

Zaujímavé je, že dôležitá je aj podoba nových domov. Výskumy ukazujú, že čím sú domy nižšie, tým sú v danej lokalite lepšie sociálne vzťahy. To sú všetko aspekty, ktoré by mali architekti budúcich lokalít brať do úvahy. Nové rodinné domy by mali vytvoriť zároveň akýsi prechod medzi starou a novou zástavbou a priniesť do ulíc rozumnú mieru rôznorodosti. Projekt satelitného mesta by mal tiež obsahovať estetické a priestranné objekty na služby, materskú školu a spoločenské centrum. Iba takéto riešenie obohatí pôvodnú obec o ďalších spokojných obyvateľov a moderné priestory na utužovanie vzťahov.

Text: Katarína Barošová
Foto: isifa/shutterstock
Zdroj: časopis Môj dom 8/2017