Zariaďujeme obývaciu izbu
V súčasnosti až do úmoru sa opakujúce slová moderného interiérového slovníka – vzdušnosť a ľahkosť – zabrali popredné pozície v trendových lifestylových časopisoch a prepracovali sa z myslí už aj do domácností bežných ľudí. Mohlo by sa zdať, že ťažkopádnosť obývacích stien, ktoré si zvyčajne obsadili pľac pozdĺž celej jednej steny v izbe, a sedacích súprav, rozvaľujúcich sa ako staré barokové matróny, zasa na náprotivnej strane, sa vytráca. Či už tak, alebo onak, pri zariaďovaní obývacej izby ako reprezentačného miesta vášho súkromia, napriek všetkým moderným trendom, nemajte obavy pred kreatívnym voľnomyšlienkarstvom a vlastnými pocitmi.
{R1}
Trochu vzduchu nezaškodí
Niektoré súčasné obývacie steny vyzerajú miestami ako chudobné siroty – komoda so strohým výrazom kopírujúca nízku horizontálnu úroveň niečo pod kolená (posluhujúca zároveň ako podnos pre televízor), sem-tam (podsvietená) polica a občas aj vitrína so sklenými policami. Taký je jeden zo štýlov. Ak vám je milší jednoliaty a ťažkopádnejší kubus, nájdete na trhu aj také kusy, ktoré si môžete vyskladať od podlahy až po strop. Aby bol dojem z priestoru o niečo ľahší, skúste do svojej predstavy zakomponovať k takejto obývacej stene napríklad sedačku alebo samostatné kreslá na nožičkách.
Poznám prípad, keď na majiteľa domáceho miláčika po návrate z práce domov čakalo nie veľmi príjemné prekvapenie. Nedávno zakúpený nový televízor ležiaci bezmocne na zemi. A domáci maznáčik, v tomto prípade kocúr, spokojne pozoroval vzniknutú scenériu z úzadia obývacej izby. Aj preto pri zariaďovaní tejto miestnosti myslite o niekoľko krokov dopredu aj nabok, najmä ak váš obytný priestor s vami zdieľa pes či mačka (prípadne malé dieťa, ktoré treba chrániť pred jeho vlastnou zvedavosťou). Vtedy sa oplatí pouvažovať nad nábytkom pre televízor či inú techniku, ktorý ich počas vašej neprítomnosti jednoducho bezpečne uschová za posuvný panel či dvierka.
Čas otvorených priestorov
Iste vám nie je neznámy pojem open space, ktorý sa používa nielen v súvislosti s kancelárskymi priestormi, kde je každý na očiach tým ostatným, ale tento termín sa s vervou jemu vlastnou udomácnil aj v našich príbytkoch. Obývacia izba prepojená s kuchyňou či kuchynským kútom (niekedy sa pridruží aj vstupná hala) nie je dnes už nič nezvyčajné. Spravidla sa územie jedného vymedzí od toho druhého iným typom podlahy (do kuchyne dlažba, do obývacej časti laminátová alebo drevená podlaha), prípadne polopriečkou slúžiacou zároveň ako bar. Otvorené dispozície nahrávajú medziľudským vzťahom. Zatiaľ čo vy varíte v kuchyni, môžete pokojne komunikovať so zvyškom rodiny, ktorý sa rozhodol zostať v obývacom teritóriu. Istou nevýhodou (závisí od pohľadu na vec) môžu byť pachy a výpary, ktoré nerešpektujú línie naznačené podlahou či priečkou.
Farba hrá prvé husle
Samozrejme, svoj podiel na výsledku má aj farba. Záclony, závesy, koberce, deky, vankúše. Ľahko ich vymeniť, ak sa zraku zunujú. S farebnými stenami – či už maľovanými, alebo oblečenými do tapiet či kamenných obkladov – to už môže byť o niečo ťažšie. Načo si komplikovať život aj takýmto smerom? Preto maľujte, tapetujte a obkladajte premyslene. Vytvoriť z nudného miesta vzrušujúci interiér chce predstavivosť a zároveň odvahu. Napríklad doteraz do úzadia zatláčaná sivá farba je vynikajúci partner pre výraznú žltú sedačku, žabkovozelené dvere či kreslo pripomínajúce (nielen svojou farbou) rozkvitnuté pivónie. Harmonicky pôsobí kombinácia tón v tóne (napríklad hnedá stena a o odtieň jasnejšia alebo tmavšia komoda či polica). Svieža kombinácia modrej steny s bielym nábytkom je vhodná nielen do detskej izby, ale uplatní sa aj v miestnostiach otočených na juh, kde treba navodiť pocitovo chladnejšiu atmosféru. Nevedno, či rozmach zelených stien má na svedomí schopnosť zelenej farby najväčšmi navodzovať prírodný dojem, ale faktom je, že takejto stene svedčí hnedý, prípadne hnedo-biely nábytok a neodmietne ani vanilkovo-čokoládové duo (nábytok, doplnky). V každom prípade, smotanovým odtieňom len ťažko niečo pokaziť. Nie je taký chladný ako biela farba, skôr má tendenciu priestor zútulniť.
Ak sa neviete rozhodnúť pre konkrétny odtieň, nechajte si poradiť (na výber máte z možností: urobiť konkurz medzi priateľmi pri pohári dobrého vína alebo dať na radu odborníka – dizajnéra; obe vás bude niečo stáť, ale takisto môžete stráviť istý čas listovaním v časopisoch o bývaní).
Interiérové solitérstvo
Napriek trendu eliminovať v obývacej izbe nábytok, treba sa pri jej zariaďovaní držať zásady: pohodlie nadovšetko. Jej územie nepredstavuje jednoúčelový priestor, napokon slúži potrebám rodiny – na sledovanie televízie, počúvanie hudby, hltanie kníh v ležérnej polohe ležmo či na veselé i vážne rozhovory. Dostatok miesta na sedenie pre vás aj návštevy a úložný priestor minimálne na techniku je otázka praktickosti i účelnosti.
Moderný interiér sa vymyká z uniformity. Preto sedacia zostava nemusí sedieť v klasických mantineloch 3 + 2; správna kombinácia sedačky-solitéra a kresiel „iného druhu“ je znakom novátorského prístupu v zariaďovaní.
Úlohy solitéra v obývacej izbe sa môže rovnako dobre ako sedačka zhostiť aj iný kus nábytku. Výrazným akcentom dôb dávnominulých bude dýchať vitrína po babičke, stôl či starý cestovný kufor. Staré s novým si neprekážajú, samozrejme, ak sa spolčujú s citom a aspoň minimálnym vkusom. Dizajnové, materiálové aj farebné odlišnosti sú v tomto smere prípustné.
Apropo, podlaha. To, že po nej môžete šliapať, neznamená, že je v postavení obývacej izby menejcenná. Podlahu a nábytok v rovnakej farbe prenechajme mdlým laboratóriám. Až optimisticky útulne pôsobia „žlté“ (dub, buk, javor) a „červené“ podlahy (čerešňa, slivka), ktoré rozcítia aj tú najstudenšiu severnú miestnosť. K tmavohnedej podlahe sa pýta dostatok svetla (ktoré však nekompromisne odhalí prach usadzujúci sa na nej) a nie príliš malá miestnosť. Vynikajúco poslúži pri kontrastnom riešení s bledším nábytkom alebo ak obľubujete koloniálny štýl s tajomnými africkými predmetmi.