Podkrovný byt v samotnom centre moravskej metropole
Aké to je byť profesionálom v navrhovaní podkrovných priestorov? V čom je iné navrhovať svoj vlastný kúsok domova pod krídlami strechy? Tvrdí, že bývanie tam, kde sa predtým vešala bielizeň a sebavedome sa prechádzali holuby, neosloví každého. Aby bol človek v rovnováhe s podstrešným kráľovstvom, vyžaduje si to špecifický spôsob života a občas aj vyjsť po schodoch. Predsudky však nie sú namieste. Že v zime Sibír a v lete Kongo? To už predsa v prípade moderného podkrovia vôbec neplatí!
{R1}
Často sme sa pri našich návštevách stali svedkami nadšeného rozprávania ľudí žijúcich pod korunou strechy. Sú to zväčša mladí ľudia, ktorým netradičný spôsob bývania celkom počaroval, spoločenský a aktívny životný štýl im bol prirodzený. Zaujíma ma preto, ako vidí typického milovníka podkrovia na slovo vzatý človek a zároveň náš dnešný hostiteľ. „Naša spoločnosť Tekoreal sa zaoberá kompletnou realizáciou a predajom podkrovných bytov prevažne v Brne. Každý z naprojektovaných priestorov je originál, čo je práve to, čo sa ľudom páči. Majú tak právom pocit, že ich domov je určitým spôsobom jedinečný. Medzi našich zákazníkov patria najmä mladí ľudia vo veku dvadsaťpäť až štyridsať rokov. Staršie vekové kategórie naše služby vyhľadávajú iba asi tak v desiatich percentách,“ upresňuje majiteľ firmy, ktorá sa špecializuje na rekonštrukcie podkrovných priestorov a zároveň aj hrdým majiteľom takéhoto bytu.
Zmenili zabehnutý stereotyp
Na otázku, v čom je iné pracovať pre klienta a robiť to isté pre seba, majiteľ poznamenáva: „Tu sme sa odviazali, skúsili akýsi experiment. Obrátili sme dispozíciu a narušili zabehnutú schému – dole spoločenská zóna, hore oddych. Brali sme do úvahy situáciu a orientáciu bytového domu. Kde bola záruka pekného výhľadu a možnosť umiestnenia terasy, tam sme situovali obývačku spojenú s kuchyňou. Pripadá mi logickejšie umiestniť obývačku na poschodí, ak tým získam poriadnu terasu a nádherný výhľad. V takom prípade nemá zmysel trvať na zachovaní zaužívaných pravidiel. Pokus sa nám osvedčil, a tak sme týmto spôsobom vyriešili aj dispozície iných bytov.“
Geometria v kúpeľni
Kúpeľňu poňali geometricky. Mozaikové obklady ladené do neopozeranej fialovej a smotanovej dopĺňajú hranaté batérie, sanita značky Jika a vírivá vaňa Riho. Pán domu sa podľa svojich slov v minulosti nezaobišiel bez vane. Dnes dáva prednosť sprche v menšej kúpeľni, ktorá patrí k jeho spálni. Zdobenie a prílišné obliny tu nehľadajte – ide predsa o mužskú domácnosť. Hostiteľ dodáva, že pri zariaďovaní vlastného bytu trpel profesionálnou deformáciou a radšej siahal po českých výrobkoch či firmách. „Pri realizáciách objednávok sa nám osvedčili firmy, ktoré pôsobia na českom trhu. Neskôr nie je problém s prípadnou reklamáciou, či dokupovaním vybavenia alebo materiálov,“ uzatvára moje domnienky o svojom nezištnom patriotizme.
Na mieru neznamená nad mieru draho
Podľa rozprávania sa zdá, že bol sám sebe nenáročným zákazníkom. Trval iba na dverách so zapustenými obložkami, ktorých dizajn a kvalitu má už preverenú. Na mieru ich vyhotovila stolárska firma Kutt, ktorú vlastní otec jeho spoločníka. Dverami sa to však neskončilo. Firma mala na starosti aj výrobu nábytku na mieru a tiež schodisko, ktoré je v súčasnosti ozdobou každého slušného mezonetu: „Je jasné, že keď sa pustíte do zariaďovania atypických miest, potrebujete na to predovšetkým nábytok a zariadenie, ktoré sadne presne tam, kde má. Po produktoch zhotovených na mieru siaham čoraz častejšie. Keď vidím v obchodoch pekný dizajnový kúsok, zarazí ma jeho cena. Bude to asi znieť zvláštne, ale nábytok zhotovený môjmu bytu na mieru ma v konečnom výsledku vyšiel oveľa lacnejšie, a pritom vyzerá luxusne. Každého zaujíma jeho cena, a keď ju prezradím, tak ostane udivene stáť. A to sme na materiáli rozhodne nešetrili. Police a ani kuchynská linka nie sú z lamina, sú podyhované. V obývačke sme dokonca použili makasar, dizajnérmi vyhľadávané drevo.“
Pánska spálňa s výhľadom na hviezdy
Striedmo zariadená, a predsa príjemná pánska spálňa, oku lahodí kulisa z netradične umiestnených strešných okien. Slepý vikier sa tu rozhodli vyplniť šikmo položeným oknom. Tesne nad podlahou musel byť zachovaný jeho menší príbuzný. Na pokyn pamiatkarov ostal teda vo fasáde na svojom mieste, našťastie nie je podkroviu na príťaž, ba skôr naopak. Interiér zapôsobí premyslenou jednoduchosťou aj vďaka inteligentným strešným oknám VELUX GGL Iintegra s diaľkovým ovládaním. Možno ním napríklad stiahnuť žalúzie, otvoriť okno, ale aj naprogramovať okná tak, aby sa otvárali či zatvárali v stanovenej hodine. Nezaskočí ich ani dážď, ktorý rozpoznajú senzory a okná vzápätí zatvoria. Majiteľ dodáva: „Ich cena je síce o niečo vyššia, ale takýto výdavok vykompenzuje dobrý servis výrobcu. Stalo sa mi, že som si omylom na ovládači niečo navolil a nevedel to dať späť na pôvodné nastavenie. Z firmy mi poslali technika, ktorý správne preprogramoval ovládač a vysvetlil ako sa znovu nepomýliť.“
Dostatok úložných priestorov je nielen dámskou záležitosťou. Ukázalo sa, že aj páni potrebujú svoje veci civilizovane odkladať. Priestranne, a ako inak – aj pôdorysne netypicky sa tu vyriešil pánsky šatník. S ním susedí kúpeľňa. Domáci pán má všetko potrebné poruke a počas rannej hygieny či výberu garderóby nemusí ani opustiť svoju spálňu.
Pekne po poriadku
Zatiaľ čo sme dole nahliadli do súkromných komnát, teraz stúpame po schodisku osvetlenom LED diódami do spoločenskej zóny. Pri nasvietení schodiska sa majiteľ zastaví a názorne ukazuje, že všetko má pri stavbe podkrovia svoj čas: „Logickú nadväznosť jednotlivých prác sa nevypláca podceňovať. Návrh schodiska sme museli mať premyslený už vo chvíli, keď sa tu chystali rozvody elektriny, inak by sme ho nemohli nasvietiť ledkami. Poznať postupnosť jednotlivých prác je základ. Priučil som sa jej počas svojej dvanásťročnej praxe v odbore.“
Vstupujeme do veľkoryso poňatého obytného priestoru spojeného s kuchyňou, ktorý mi pripomína, že typový nábytok sa s prestavbou podkrovia nedá skĺbiť. Vďaka presne pasujúcej kuchynskej linke zo štúdia Klvaňa, je tu využitý každý kúsok voľného priestoru. Strecha prirodzene klesá bez toho, aby obmedzila praktické úložné priestory a voľný pohyb okolo kuchynskej linky. Do spoločenskej časti nás voviedol kuchynský ostrovček. Na jeho konci sa odohráva farebné dobrodružstvo v podobe červenej steny. Jej razantnosť umierňujú sivé tóny sedačky a koberca. Čalúnená pohovka s koženými operadlami bola prvým kúskom nábytku, ktorý si majiteľ kúpil. V rozpore s časovým harmonogramom si ju zaobstaral ešte pred dokončením bytu. „Tak sa mi páčila, že som jej nemohol odolať, aj keď na kúpu bolo ešte priskoro.“ Ďalšia istota, na ktorú chcel staviť, bol krištáľový luster. Jeho podoba má však moderný ráz s hranatým tvaroslovím, ktoré v tejto domácnosti hrá prím.
Starý byt vymenil za rovnako veľkú terasu
Ponuku na kávu, podávanú na preslnenej terase neodmietam a nadšene sa usádzam do pohodlného záhradného kresla. Svieži jarný vánok sa preťahuje o našu pozornosť s pichľavými popoludňajšími lúčmi. Posedenie na terase je tohtoročnou premiérou nielen pre mňa, ale aj pre majiteľa. Zábradlie stráži vyvážená pätica samozavlažovacích kvetináčov Lechuza. Napriek tomu, že sa nachádzame v pomerne rušnej časti Brna, na terase je úžasný pokoj len z diaľky počuť slabú ozvenu civilizácie. „To je výhoda terasy otočenej do vnútrobloku. Občas tu počujem cinkať električku, ktorá mi pripomenie, že som vlastne v meste, inak je tu celkom ticho a pokojne.“ Priestranná dvojposchodová terasa s bazénom vyhovuje presne jeho povahe a spoločenskému životu, ktorý vyznáva. „Tri ďalšie podkrovné byty, ktoré sme tu postavili, sa rozpredali ľuďom, o ktorých sme vedeli, že si s nimi budeme rozumieť. Piaty byt na poschodí vlastní môj spoločník. Sme naozaj radi, že sme bytom dopriali fajnových majiteľov a nám skvelých susedov. Keď náhodou začujú hluk z večierka, tak je to pre nich signál, že majú prísť,“ sumarizuje hostiteľ pohodové susedské vzťahy.
On predtým býval v jednoizbovom byte a jeho kamarát a spoločník v paneláku. Už ich nebavilo počúvať povestné porekadlo o kováčovej kobyle a radšej si podkrovné byty zariadili aj sami pre seba. „Pripadá mi, že môj pôvodný byt bol asi taký veľký, ako je teraz spodné poschodie mojej terasy. Nehovorím, že som sa zo začiatku cítil úplne rovnako ako gróf Monte Christo, ktorý po návrate z väzenia musel spať namiesto v posteli na zemi, ale nezvyk z toho, že mám zrazu okolo seba toľko priestoru, to rozhodne bol,“ smeje sa hostiteľ.
Na rekonštrukciu svojho vysneného bytu chodil dozerať každý deň, a tak ho vo výsledku nemohlo nič prekvapiť. Tým, že sa priamo podieľal na realizácii a navrhovaní stavby, získal veľmi blízky vzťah k svojmu novému domovu. Najobľúbenejšou etapou bolo pre neho dolaďovanie interiérových detailov a obstarávanie doplnkov: „S úplným dokončením interiéru prišlo na chvíľu určité uspokojenie, ktoré však vzápätí vystriedala túžba začať opäť niečo zariaďovať a vybavovať. Možno sa časom poobzerám po inom holopriestore a potom sa naň vrhnem,“ žartuje.
Úspešná rekonštrukcia zotne hlavu predsudkom
Nerád počuje lamentovanie nad podkrovnými prestavbami. Jeden ich osočuje, že sú nepraktické, druhý sa bojí toho, že v zime priestor nevykúri, a tretí narieka, že sa v lete pod strechou upečie. „Keď sa rekonštrukcia urobí starostlivo a rozumne, patria všetky tieto názory do starého železa. Izolujeme minerálnou vlnou s celkovou hrúbkou 30 cm, čo zaručuje, že v byte bude v zime teplo a v lete príjemný chládok. Nemám problém zobrať všetkých neveriacich Tomášov ku mne domov – vlastne to tak často s váhajúcimi klientmi urobím.“
Kúrenie a ohrev vody zabezpečuje plynový turbokotol. S klasickými radiátormi sme sa stretli iba na prízemí bytu, na poschodí ich nahrádza konvektorový systém pod zasklenou stenou a za kuchynskou linkou. Majiteľ má v byte klimatizáciu, ktorú možno použiť aj ako tepelné čerpadlo, v zime sa s ňou dá s nízkymi nákladmi prikurovať.
Príjemná návšteva sa chýli ku koncu. Naše služobné auto parkuje kdesi tam dole na rušnej moravskej ulici a ja si cestou dolu po schodoch vravím, že na tom Brne naozaj niečo je. Ukázalo mi svoju vľúdnu tvár a mne je tak trochu smutno, že ho už opúšťam. Dúfam, že sa sem čoskoro vrátim.
Zodpovedná redaktorka: Marína Ungerová