Byt s výhľadom na Nízke Tatry
Už sme si na stránkach časopisov a niektorí aj vo vlastných domácnostiach zvykli na otvorený obytný priestor. Nič nové pod slnkom, ani banskobystrickým, a predsa sa ukázalo, že odvážne otvárať interiér možno aj na stredoslovenských kopcoch...
Komu by pred tromi desaťročiami zišlo na um, že na Kačici sa budú stavať bytovky. Však od pamäti Banskobystričanov a socialistických čias sa tu stavali rodinné domy. Väčšina z nich sa obrátila chrbtom k miestnej komunikácii a nechala svojich domácich, aby si užívali výhľad smerom na Kremnické vrchy. Bývať v Bystrici na Jesenskom vŕšku pre miestnych znamenalo čosi podobné, ako pre „blavákov“ postaviť si vilu pod Slavínom, ibaže tunajší šťastlivci získali pri zachovaní súkromia aj výhodu bezprostrednej blízkosti centra Bystrice.{R1}
Neskôr pribudla budova univerzity, nad cestou postavili aj bytové domy, až napokon ostalo voľné pole a kus zelenej lúky iba hore na obnaženom vrchu, ktorému tu hovoria Kačica. Stavať do výšky by bol nezmysel a výstavba víl akosi zaspala. V dvetisícšiestom sa však v ateliéri AABJ v spolupráci s Marianom Sotníkom zrodila štúdia bytovky Kačica, ktorá nemala trčať nad mestom, ale mienila sa usadiť na kopci nanajvýš do výšky štyroch poschodí.
Čistá geometria stola v bielom vydaní hneď vedľa vstupu do kuchyne
Vyhliadnutá parcela na Kačici sa z južnej strany dotýka susedného pozemku, na ktorom sa už uhniezdila nízka rozložitá stavba. Našťastie pre Kačicu sa tu terén najprv pozvoľna a potom so sklonom 45° zvažuje k mestu. Členité, kopcovité okolie a možnosť výhľadu na juh priviedli architektov na myšlienku navrhnúť bytový dom zo štyroch hmotovo a funkčne rovnocenných objektov v tvare písmena „L“. Navzájom prepojené vytvárajú medzi jednotlivými blokmi chránené átriá. Ako stúpa pozemok, tak sa dvíha aj „odskočená“ architektúra blokov bytovky.
Excentrický nábytkový kus, ktorý v tomto interiéri pôsobí ako úplná samozrejmosť
Nominácie pre Kačicu
Z Jesenského vŕšku dovidieť nielen na Kremnické a Starohorské vrchy, ale aj na Nízke Tatry. Z Bratislavy, z Komory architektov, niekedy „dovidieť“ až do Banskej Bystrice. Minulý rok odborná porota nominovala Kačicu do trojice najlepších bytových domov hodných ocenenia CE.ZA.AR 2009. Asi si jej členovia povedali, že dosť bolo klasických panelákov, dajme priestor osobnejším bytovkám, ktorým nechýba život na prízemí, vedia sa sýtiť slnkom i výhľadom a takým, čo najprirodzenejšie zapadnú do tváre miesta. Na typickom podlaží každého z blokov Kačice vytvorili architekti dispozície pre sedem bytov dostupných z centrálnej časti objektu výťahom a schodiskom. K plochám najväčších bytov orientovaných do átrií patria terasy s hĺbkou až 2,8 metra. Zasklené plochy zábradlí terás a francúzskych okien spolu s bielou fasádou pripomenú v prvom okamihu odľahčenú vzdušnú architektúru prosperujúceho kúpeľného mestečka. Jedna z terás, ktorá asistuje veľkoryso zaskleným nárožným plochám tvorí súčasť navštíveného bytu.
Kuchyňa ako kapota dokonalého automobiliu, pod ktorou je všetko na svojom mieste |
Kto má biele sny
Pravdupovediac, takýto byt vídať skôr v iných zemepisných šírkach. Obývačkám sa u nás vždy pripisovala výnimočnosť, niekedy sa aj schovávali len pre hostí, ale v takto navrhnutej dispozícii vás to bez pardónu ťahá bielou chodbou rovno do bielej spoločenskej zóny. Jej rozloha ani zďaleka nie je taká veľká, ako impozantne pôsobí vďaka šetreniu farbami, tvarmi nábytku či tým, ako sa vodorovne uložila súbežne so susediacou terasou a zbavila sa dvoch stien. Namiesto nich sa za odtiahnutými závesmi otvárajú výhľady – najprv rozpoznáte vrcholce Tatier a potom pohľadom skĺznete dolu k mestu.
Jedno z ramien terasy obrátené do vnútrobloku
V interiéri sa nezabudlo ani na skúsenosť so zjednocovaním podlahy. Nijaké excesy so zmenami materiálu; od vstupu celou plochou podlahy cez spoločenskú časť až k výstupu na terasu a tiež v kuchyni sa drevená masívna podlaha nemení. Nemení sa ani neutrálna farebnosť. Biela kraľuje, ale pokojne necháva drevu na podlahe, stolíku-okruhliaku a veľkorozmernému obrazu od Moniky Kubínskej dostatok vzduchu.
Kúpeľňa, ktorá sa nevzdala bielej a dopriala si aj obklad z travertínu
Dizajn interiéru sa spolieha na kvalitu materiálov, tvarovú čistotu a denné svetlo, ktoré sa znásobuje v odleskoch bieleho lakovaného nábytku. Ak za extravaganciu nepovažujeme výrazovú úspornosť a ani prevahu bielej, tak možno mierne provokatívne pôsobí obraz len tak opretý o zástenu obývačkovej skrinkovej zostavy. Tá zľahka levituje nad podlahou, aby nebodaj opticky nezapratala priestor. Kuchyňa s obývačkou sa zhodli na minimalistickom štýle.
Hosťovská na prírodno, ale len malý akcent … | Vstupnou chodbou sprevádza na bielo lakovaný drevený obklad, ktorý sčasti zakrýva úložné priestory | Návrh bielej kaviarne na prízemí pochádza z rovnakej autorskej dielne ako navštívený byt. |
Kto môže za Kačicu: Autori štúdie: Marian Sotník, Roman Jariabka, Ladislav Bradiak Generálny projektant: HKM – Staving, Banská Bystrica Projekt bytového domu: leto 2006 Stavba: 11/2006 – 06/2008 Zastavaná plocha: 3 659 m2 Obostavaný priestor: 48509 m3 Úžitková plocha: 7 876 m3 vrátane terás a občianskej vybavennosti Konštrukčný systém: garáže ŽB skelet, nadzemná časť stenový nosný systém Investor: HMB-Invest Banská Bystrica Generálny dodávateľ: Mijas Banská Bystrica |
Opýtali sme sa architekta Mariana Sotníka:
Do akej miery ovplyvnila poloha parcely architektúru bytovky?
Poloha na kopci určila koncepciu návrhu, ktorý nasmeroval bytový dom k otvorenosti k mestu. Zachovať výhľad na mesto s panorámou hôr bolo o to jednoduchšie, že tento smer sa zhodoval s orientáciou na južnú stranu.
Miesto na Kačici má krásny výhľad. Dokedy?
Kým niekomu nenapadne stavať v 45-stupňovom svahu desaťposchodový vežiak bez dopravného napojenia a príslušným úradom to bude jedno!
Takéto miesto vyzerá ako veterná hôrka…
Bytovka na kopci vyzerá ako veterná hôrka… Obyvatelia sa nesťažujú, hoci severnú fasádu mnohokrát bičuje vietor. Na túto stranu je však orientovaný len jeden zo siedmich bytov na každom podlaží.
Neovplyvňuje veľká plocha zasklených stien pocit bezpečia a súkromia obyvateľov bytovky?
Je to vždy dilema: nájsť akúsi „sociálnu rovnováhu“, a pritom sa nevzdať myšlienky, že každý by mal mať za svoje peniaze investované do vytúženého bytu aj kus pekného výhľadu na mesto a nádherný horizont. Ľudia to prijali a neprekáža im, že ich byty sú otvorené a cez veľké zasklené fasády niekedy na seba aj vidia. Súkromie je podľa Milana Kunderu veľký výdobytok novoveku, ale súčasne hovorí, že na to stačí záves…
Členité, kopcovité okolie a možnosť výhľadu na juh priviedli architektov k myšlienke navrhnúť bytový dom zo štyroch hmotovo a funkčne rovnocenných objektov v tvare písmena L. Navzájom prepojené vytvárajú medzi jednotlivými blokmi chránené átriá
A trochu prózy… Ako je to s nákladmi na vykurovanie?
Tie sú primerané. Nepokúšali sme sa postaviť ekodom, nebola to ani podmienka pri príprave návrhov. Bytovka by musela byť „utiahnutá“ do seba, a nie s architektúrou rozohranou do tvaru písmena E. Bytový dom na Kačici získa časť energetickej úspory, dostatok denného svetla a nádherný výhľad na Nízke Tatry vďaka návrhu, ktorý situoval interiér väčšiny bytov na juh. Slepé fasády s chodbami sú na severnej fasáde.
V interiéri navštíveného bytu prevláda minimalizmus umocnený bielou. Takto možno získať dojem obrovského priestoru a prepojenia interiéru s krajinou…
Bol to zámer. Ide o prezentáciu myšlienky, ako nadviazať na modernu a zároveň vniesť do bývania trocha poetiky a možno aj trocha súčasnej „modernosti“. Interiér bytu slúži na prezentáciu. Má prilákať nových záujemcov. Biela nikoho neurazí, má výhodu svojej neutrálnosti a predovšetkým jej nemožno uprieť nadčasovosť. Prepojenosť s exteriérom bola zámerná a vyplynula z návrhu architetúry domu. Je príjemné a povznášajúce pozrieť sa na peknú krajinu bez prekážok a pritom z pohodlia bytu.
Nechýbajú interiéru farby, nemáte potrebu „zabývať“ interiér ďalšími predmetmi, umeleckými dielami?
Som farebný aj materiálový „suchár“. V našich interiéroch takmer vždy platí pravidlo, že dve, možno tri farby a dosť! V tomto sme militatnejší ako naši legislatívci. Diela, obrazy a pekné veci sú však dôležité. Práve tie dodajú inak neutrálnemu prostrediu správnu farebnosť. Obraz v jedálenskej časti má názov Thalassa a pochádza z ateliéru maliarky Moniky Kubínskej. Mám rád Monikinu tvorbu, podobne ako sochy jej manžela Bohuša Kubínskeho.
Chrbtom sa Kačica obrátila k severu. Nasmerovať interiér na južnú stranu sa podarilo už v rámci dobrého koceptu bytovky
Čo bolo pri návrhu zariadenia interiéru najdôležitejšie?
Našou prácou sú architektonické návrhy vrátane realizácie interiérov na kľúč. Nevyberáme len nábytok, koberce alebo dvere, ale komplexne navrhujeme celý byt či dom. Na začiatku ide o kultivovanú hru medzi nami a naším klientom; hru o dielo. Ten, kto za nami príde, nemusí byť skusený, stačí otvorenosť dobrým myšlienkam a chuť hrať sa s predstavou o bývaní. Tvoríme nadväzujúc na tradíciu moderny s ohľadom na budúcich obyvateľov, celkový kontext, ich požiadavky, technológiu výroby, ergonómiu… sú to mnohé súvislosti, kamienky mozaiky, ktoré správne poskladané vedú k dobrému výsledku!
Boli aj iné varianty na dispozičné riešenia?
Na začiatku je dôležitá dobrá dispozícia, jednoznačné a priamočiare prepojenie funkčných zón. S tým súvisí aj vhodný vstavaný nábytok s dostatkom úložného priestoru, ktorý minimálne ukrajuje z obytného interiéru. Potom možno uvažovať o výrazových obmenách návrhu. Vstavaný nábytok vnímam ako súčasť architektúry. Ostáva v byte, aj keď sa majitelia presťahujú. Čistotu línii a proporcií, zrozumiteľný jazyk koncepcie návrhu a pocit z atmosféry bytu získate predošetkým z premyslene riešeného vstavaného nábytku vyrobeného na mieru, ktorý zohľadní potreby užívateľov bytu. Voľný nábytok v interiéroch slúži konkrétnemu účelu ako je stolovanie, spanie či sedenie. Vďaka nemu dokážete podčiarknuť váš koncept, vystihnúť užívateľovu povahu alebo len fukčne vhodne doplniť byt. Možno ním však aj celý interiér pokaziť.
Kto navrhol a zariadil interiér:
Nominácie a ocenenia: |
ZDROJ: časopis môj dom marec 2010 JAGA GROUP, s.r.o.