Oceľ odľahčuje
Kde? V karloveskom byte na piatom poschodí hneď pri stredovej priečke zadného traktu. Ako? Svojou na pohľad ľahkou konštrukciou. Je to vôbec možné? Áno, ale iba v tom prípade, ak už celý byt nie je skrz-naskrz poprešívaný oceľovými íčkami, účkami, kde-tu väzníkmi alebo roztomilými štýlovými kúskami z kováčskej dielne.
Jena a Ivan v novom Jena Šimková, známa fotografka, a Ivan, človek od techniky, už dlhší čas pomýšľali na bývanie v takej časti Bratislavy, v ktorej by im pohľad z okna nevnucoval každodenný rytmus mesta. Keďže obaja si nosia prácu domov, nové bývanie malo poskytnúť priestor na všetko, čo potrebujú bežní smrteľníci, ale byt mal dať šancu aj dvom pracovniam pre dvoch tvorivých ľudí a jednej fotogalérii. Cieľom partnerov pri zariaďovaní interiéru bolo spojiť jeho technické cítenie s jej výtvarným.
Príležitosť sa naskytla pred dvomi rokmi. Jena a Ivan sa chopili možnosti odkúpenia nezvyčajného bytu v atypickom polkruhovom rozostavanom obytnom dome. Dodnes neľutujú. Chcené odchýlky v pôdoryse využili vo svoj prospech. Napriek tomu, že základný pôdorys bol vymedzený konštrukčným systémom a oblými obvodovými stenami, s priečkami si „pošúpali“, koľko sa len dalo – na výkresoch cez deň a v predstavách aj v noci. Ráno sa stretávali pri káve a riešili a prehadzovali, až kým sa spoločná pracovňa neocitla v miestnosti pôvodne určenej na šatník a Jena sa vznášala nad obývačkou… zatiaľ virtuálne. Zrušiť šatník bola malina proti tomu, čo ich čakalo v prípade „vynesenia“ knižnice a fotogalérie do výšin obývacieho priestoru.
Hurá, bude galéria!Vraj sa to všetko začalo v bohatých domoch v stredovekom Anglicku, keď lepšia vrstva túžila po zábave, ale potulných spevákov a muzikantov potrebovali odčleniť od dobre sa baviacej spoločnosti. Vznikli minstrel gallery, teda pekne po slovensky: galérie alebo ochodzy, na ktorých vyhrávali hudobníci. Rýchlo sa prišlo na to, že je tam celkom fajn – človek má odtiaľ nadhľad, na galériu sa dá nasťahovať knižnica, kreslo, pracovný stolík… a tak sa galéria v rozličných konštrukčných verziách udomácnila všade tam, kde mali jej stúpenci dostatočnú konštrukčnú výšku miestností. Byt pod šikmou strechou na najvyššom poschodí bol pre Jenu v tomto smere výhodou. Keď galéria, tak najlepšie fotogaléria. Dobre, ale ako na ňu. Jasné, že po schodoch.
Známi Jenu nahovárali na drevené schodisko, ktoré je najjednoduchšie prispôsobiť rôznym výmyslom objednávateľa. „Tu drevo, tam drevo, všade drevo… všetci mi hovorili, že schody by mali byť drevené. Veď by to tu bolo ako v drevenej škatuli!“ Jena sa nedala. Už roky bola zamilovaná do interiéru loftov a londýnskej Tate Gallery. O čo ide? Minule vás azda zaujali obrázky bytov, ktoré sú výsledkom „prekabátenia“ starých priemyselných objektov na obytné domy. Tate Gallery sa nesie v podobnom duchu a navyše chráni umelecké diela súčasnosti. Ako to mohlo ináč dopadnúť? Jena má svoje oceľové schody a ešte majú aj všetky atribúty konštrukcie premiestnenej na poslednú chvíľu zo starej továrne.
Komu niet rady,
tomu oceľové schody„Objem obývaciej zóny sa vyjadril netypickým oceľovým schodiskom. Oceľové schody nám doviezli z Trenčína aj s nosníkmi galérie…“ vysvetlila Jena. Podhľad pod galériou je sadrokartónový. Vyšperkovali ho zapustenými osvetľovacími telesami. Celá konštrukcia sa „nadnáša“ na U-profiloch votknutých do protiľahlých nosných stien a upevnených na chemickom kotvive. „Firma? Ivanov kamarát a jeho VIM zo Zamaroviec. Veď kto by sa už dnes pustil do jednorazovej malej zákazky…“ pokračuje zanietene Jena. Profily sú spájané oceľovou doštičkou a štyrmi maticami, ktoré sú zámerne umiestnené z vonkajšej strany konštrukcie. Podlahu galérie tvorí priečny nosný drevený systém prekrytý spevnenou plávajúcou podlahovinou. Samotné schodisko je zostavené z oceľových priemyselných nástupníc s protišmykovou úpravou nazváraných na oceľový nosník s obdĺžnikovým prierezom. Zábradlie sa zrodilo z oceľových rúrok a lán. Na prvý pohľad je zrejmé, že si Jena vybrala dobre: aj firmu, aj partnera, aj schody. Všetko sa osvedčilo, vrátane jej priestorového cítenia.
Londýnska Tate Gallery, ktorá očarila fotografku Jenu Šimkovú, bola pôvodne elektrárňou. V hale, kde boli pred časom turbíny, oceľová konštrukcia zdôrazňuje objem veľkého priestoru. Počas prestavby na galériu moderného umenia použili úzke oceľové profily švajčiarskej firmy Jansen. Industriálny vzhľad sa spriatelil s moderným umením. |