Časopis Môj dom špeciál 2012 v predaji
Keď príde reč na energeticky úspornú výstavbu, pripadám si ako jukebox, ktorý hrá dookola stále tú istú pesničku. A keď už som si takmer istá, že o tom, že od roku 2020 jednoducho budeme musieť stavať domy také úsporné, ako sa len dá, vedia už asi všetci a minimálne polovica aspoň tuší, ako na to, tak mi kolegyňa porozpráva smiešno-strašnú príhodu, ako ju úradník na stavebnom odbore presviedčal, že zatepľovať nemusí, že na západe od toho už dávno upustili... No poteš pánboh.
Takže špeciálne pre pána zo stavebného úradu po stoprvý raz: smernica Európskeho parlamentu a Rady zaväzuje členské štáty okrem iného k tomu, že od 31. decembra 2020 budú mať všetky nové budovy takmer nulovú spotrebu energie. Neviem, akými metódami by to chcel dosiahnuť on, ale ja by som teda zateplenie určite zo zoznamu kandidátov nevylučovala…
Ale únia-neúnia, stavba domu je aj bez ohľadu na smernice dobrá príležitosť na premýšľanie o úsporách (nejde predsa o fazuľky) a úsporná prevádzka, ktorá znamená pravidelné šetrenie, je nanajvýš rozumný cieľ. Veď to poznáte – babka k babce… Samozrejme, že je dobré byť teoreticky podkutý (podobne ako tá moja kolegyňa), aby vás nikto len tak neopil rožkom, ale skúsenosti našinca, ktorý si teóriu odžil a overil na vlastnej koži, sú skúsenosti našinca. Veď možností je veľa a pochybovačných hlasov asi ešte viac. Pripravili sme preto pre vás aj tentoraz tak teoretické základy z rôznych oblastí energeticky úspornej výstavby, ako aj zopár príkladov z praxe zo Slovenska a priľahlého okolia. Princípy tých najúspornejších, energeticky pasívnych domov si môžete overiť hneď vo dvoch, ktoré okrem prírodných zdrojov ctia aj trendy súčasnej architektúry – hneď na úvod v jednom elegantne striedmom a takmer na záver v jednom luxusne pohodlnom. A pre tých, čo si myslia, že stavba takéhoto domu je hotové martýrium, máme aj podrobnú fotodokumentáciu celého procesu. Samozrejme, nedá sa to len tak, ako velí majster Sato, ale ak všetci zúčastnení vedia, čo a ako, pasívny štandard je celkom reálny cieľ. (Nakoniec, ani zďaleka nejde o prvý dôkaz.)
Samozrejme, šetriť sa dá aj inými spôsobmi – napríklad nestavať zbytočne veľký dom. Menej materiálu logicky znamená menej práce aj menšie náklady. O tom, že aj malý domček môže vyzerať šik, nebude vám v ňom nič chýbať ani nebudete o nič zakopávať, sa môžete presvedčiť na strane 84. Alebo môžete stavať z toho, čo je zadarmo (prípadne takmer zadarmo) – z hliny, ktorú máte na pozemku, z dreva, čo rastie v neďalekom lese, a zo slamy zo susedného poľa. Ibaže v takom prípade si budete musieť postaviť dom sami. Inak neušetríte, ale prerobíte. Staviteľ a zároveň obyvateľ jedného naozaj prírodného domu sa s nami podelil o svoje skúsenosti na strane 66. Tak zalistujte, stavajte s rozvahou a nedajte sa opiť rožkom.
🙂 Erika Kuhnová
Foto na titulnej strane: Dano Veselský
Z OBSAHU:
str. 6
Typový, a predsa pasívny
Poctiť dom naraz prívlastkom pasívny aj typový bolo ešte donedávna považované za holý nezmysel. Veď ako by mohol typový dom splniť všetky špecifiká, ktoré si vyžaduje návrh a stavba domu v pasívnom štandarde? Zdá sa, že v ateliéri Createrra na to prišli.
str. 44
Modernou technológiou k nule
Ľudstvo s vypätím všetkých síl vyrába energiu z rôznych neobnoviteľných zdrojov, aby rozpohybovalo všetko to, čím sa počas priemyselnej revolúcie naučilo uľahčovať si život. Problémom je, že zdroje fosílnych palív sa pomaly, ale iste míňajú a my sa dostávame do slepej uličky. Najvyšší čas niekde odbočiť a najlepšie priamo k slnku.
str.80
Riešenie existuje
Kým v dome s bežnými parametrami závisí výber kozuba či pece skôr od vkusu a možností peňaženky, v nízkoenergetických a pasívnych stavbách treba brať do úvahy viacero iných faktorov. Aj v dobre utesnených domoch s nadštandardnou tepelnou izoláciou však môže horieť živý oheň bez zbytočného prekurovania či straty čerstvého vzduchu. Stačí len pozorne vyberať.
Prarodičia to zvládli, oni tiež
TEXT: Mária Ďurčeková
FOTO: Dano Veselský
Pán Michal so svojou rodinou žije v absolútnom súlade s prírodou a okolitým prostredím. Ak by ste však čakali chalúpku pod lesom a pri nej pobehujúce bosé deti, boli by ste sklamaní. Títo súčasní, ale najmä príjemní ľudia z mestečka na južnej Morave síce bývajú v dome zo slamy a hliny, je však plný moderných technológií, ktoré harmonizujú so životným prostredím. Dom je zaujímavý nielen sám osebe, pútavý je aj jeho príbeh. Veď aj to bol dôvod, že sme sa po troch rokoch na Slnečnú ulicu v Hradčanoch vrátili. A veľmi radi.
Začiatok celého príbehu Slnečnej ulice sa odvíja, ako inak, od prirodzenej ľudskej túžby po bývaní podľa vlastných snov. „Keď som pre seba a svoju rodinu hľadal miesto na život, v mojich predstavách som mal zaujímavú lokalitu a podobne zmýšľajúcich susedov. Tak som to vzal z opačnej strany: vytvoril som podmienky a ľudí k sebe nalákal,“ približuje staviteľ Michal Navrátil svoj pôvodný plán.
Nepoznali, nechceli
Chcel sa vydať cestou nanajvýš prírodnou. Postavil si teda dom zo slamy. „Asi tak desať percent ľudí je schopných vnímať ho pozitívne, pre zvyšok je takýto spôsob života mimo ich záujmu. Najmä v začiatkoch bolo len málo tých, čo ho chápali. Skôr krútili hlavami a hovorili si, že predsa nie je možné stavať takúto hlúposť, vraj nemôže vydržať. Asi aj preto, že pasívne a nízkoenergetické stavby boli v tom čase u nás veľkou neznámou. Nehovoriac o slamených domoch. Odkedy však stoja, prevažne negatívne reakcie ustali,“ konštatuje.
Začiatky vôbec neboli ideálne nielen pre nezáujem budúcich susedov. Pozemky, ktoré rodinná firma kúpila s cieľom nie iba bývať, ale realizovať aj svoj podnikateľských zámer a na ktorých malo pôvodne vyrásť devätnásť pasívnych a nízkoenergetických domov, zápasili s vysokou hladinou spodnej vody. Ležia v blízkosti troch riek a ešte pred päťdesiatimi rokmi tu močiarom kraľovali bociany. Neskôr kompetentní zaviedli meliorácie neúrodných zamokrených plôch, vodu nasmerovali do neďalekých tokov a vznikli síce žírne polia, no dodnes tu pri vytrvalom daždi ani ťažké obrábacie mechanizmy nemajú nijakú šancu. „Keď sme pozemky kúpili, všetci si ťukali na čelo a tvrdili, že ich nemáme šancu predať. Pri projektovaní lokality som sa takmer tri roky neustále potkýnal o ťažkosti.
Nebol som schopný vybaviť stavebné povolenia na pozemky, problém bol s vodou, elektrinou, so všetkým. Navyše, ležala na mne celá zodpovednosť, či projekt bude znamenať úspech, alebo krach firmy. Potom mi napadlo, že som šliapol vedľa a že takáto koncepcia nie je to, čo sem patrí. Zvoľnili sme, počet domov znížili na deväť, zväčšili jednotlivé parcely, vykopali jazerá, čím sa upravila hladina spodnej vody, a potom to šlo ako po masle. Naraz som za dva mesiace vyriešil veci, s ktorými som zápasil dva roky. Najmä tu sa mi potvrdilo, že ak veci nasmerujete správne a dáte im pozitívny rozmer, daria sa.“
Viac sa dočítate v časopise Môj dom špeciál 2012