Adaptovaný viktoriánsky dom v Melbourne s prekvapením
Všetko, čo nám padne do oka na prednom dvore tohto melbournského domu v štvrti St. Kilda, nájdeme v podstate aj za jeho prahom. K veľkej dláždenej ploche, kombinácii odtieňov čiernej a bielej na priečelí i na priestranstve pred ním, zjemnenej teplým tónom dreva a sviežou zeleňou, a dokonca aj k múriku, ktorý láka sadnúť si, nájdeme v interiéri paralelu.
{R1}
Na zmenu stačia tri kroky
To, čím je dom zvláštny, však vonkajšok neprezrádza. Možno chcel architekt Matt Gibson, ktorý ho nedávno adaptoval, umocniť zážitok z domu prekvapením a možno mu len vlastný striedmy štýl bránil nájsť výraznejšie vyjadrenie tohto momentu pred vstupom. Už pri prvých krokoch v dome obklopia vchádzajúceho odrazy. Na lakovanej podlahe vidí nábytok, izbové rastliny, konzoly, svorníky, štukové rozety a rímsy domu z osemdesiatych rokov devätnásteho storočia. Vidí na nej tiež svoju siluetu a v zrkadlách nad kozubom a na konferenčnom stolíku z lešteného kovu v salóne svoj obraz.
Stačí prejsť cez chodbu popri salóne a jedálni a tri schody ho privedú do odlišného, evidentne súčasného, značne nižšieho priestoru. Tmavú lesklú plochu, ktorá umocňuje viktoriánsku honosnosť a zlučuje tri miestnosti, vystrieda bežná drevená podlaha. Obytná kuchyňa má iné fluidum. Vytvára ho zrkadlo nad pracovnou doskou, v ktorom sa odráža vonkajšia stena átria. Z istého uhla, kým pozorujúci nezbadá vlastný odraz, môže podľahnúť ilúzii, že vidí okno s výhľadom na tehlový múr porastený brečtanom. Miestnosť orientovaná sklenou stenou do vnútorného dvora je aj vďaka svetlíku v átriu a odrazu v zrkadle zaplavená svetlom. Zrkadlo za linkou rozširuje priestor, takže ani mohutný mramorový ostrov tu nepôsobí neproporčne či ťažkopádne, ďalšia zrkadliaca plocha, umiestená zvislo pod ostrovom, ho, navyše, ešte vyľahčuje.
Z rovnakej pozície vzniká ďalší optický klam, ktorý koriguje nepriaznivú veľkosť parcely dlhej štyridsaťsedem metrov a širokej ani nie sedminu tohto rozmeru.
Pozorovateľa zarazí dlhánska betónová lavica, ktorá sa začína v átriu, vedie popri múre cez obývačku a celý zadný dvor, a zdanlivo pokračuje aj za „oknom“ budovy na konci pozemku. Až po chvíli vysvitne, že asi štyridsaťmetrová lavica je produktom zrkadlenia na stene dvojgaráže, nad ktorou architekt vytvoril izbu pre hostí.
Filigránsky štýl po novom
Novým majiteľom nevyhovovala zadná prístavba zo sedemdesiatych rokov, z obdobia, keď podobné domy vo viktoriánskom štýle neboli v móde a dali sa získať za nízku cenu. Po prestavbe od Matta Gibsona sa dom na prízemí predĺžil len mierne. Na poschodí, ktoré predtým siahalo iba po priečny múr za dnešnou kuchyňou, bol však nárast výrazný. Po prestavbe je dom dlhý 27 metrov a poskytuje komfortných 288 štvorcových metrov obytnej plochy.
Budovu v takzvanom filigránskom štýle, pomenovanom podľa liatinových ornamentov a útlych stĺpikov s hlavicou a pätkou na spôsob antických stĺpov, architekt dôkladne zreštauroval. Detaily na priečelí i vstupné dvere zvýraznil po svojom, emailovou farbou s vysokým leskom. Novú a starú časť výrazne odlíšil, nielen zariadením a výškou miestností, ale aj úrovňou podlahy. Pred prestavbou sa k domu vystupovalo terénnymi schodmi a podlaha v interiéri aj na dvore bola v rovnakej výške. Po znížení terénu predného dvora na úroveň ulice vedú k domu schody až spred lodžie a do novej časti sa zostupuje na rovnakú výšku, akú má predný i zadný dvor.
Do dispozície viktoriánskeho domu s chodbou, schodišťom a dvoma miestnosťami na prízemí i na poschodí, kde sú spálne, Gibson nezasiahol. Veľkým otvorom v múre medzi jedálňou a chodbou rozšíril priestor a odkryl jemne modelovanú ornamentiku schodišťa s atraktívnym úchytom zábradlia. V novej časti pribudla na poschodí veľká spálňa s terasou a kúpeľňou, vedľa ktorých ostalo miesto aj na práčovňu. Ďalšia kúpeľňa znamenala zvýšenie komfortu – každej zo spální takto prináleží jej vlastná.
Na ulici, kde sa po oboch stranách zachovalo viacero autentických radových domov na úzkych parcelách, sa do garáží vchádza z paralelnej uličky. Na pôvodnú garáž na konci dvora architekt nadstaval hosťovskú izbu a objekt obložil rovnako ako časť kúpeľne, vysunutej do átria, tmavo namoreným drevom. Ulica Mary Street, vzdialená niečo vyše šesť kilometrov od centra Melbourne, je síce pokojná, v okolí je však hustá zástavba. Zvýšená garáž prišla vhod aj preto, lebo cloní hornú terasu, na ktorú sa vychádza zo spálne.