Ako na dobrý spánok
Ľudia sa dohodli, že najlepším miestom na spanie je posteľ a najlepším miestom pre posteľ bude spálňa. Na posteliach sa okrem iných ľudských vecí predovšetkým spí. Je len na nás, kedy, koľko a ako dobre. Aj preto je spálňa naším obrazom.
{R1}
Tretinový Hypnos
Antickým bohom spánku bol Hypnos a vždy si nárokoval na tretinu ľudského života. Práve toľko strávime spaním. Spánok je len podstatné meno, za ktorým by mali povinne nasledovať aspoň dve prídavné mená – zdravý a kvalitný. O to sa musíme pričiniť my a spálňa. Našou úlohou je spať toľko, koľko treba, a spať v dobre navrhnutej spálni a vo svojej posteli.
Spálňa a materské znamienko
Dobrá spálňa má vibrovať pokojom, harmóniou, navodzovať atmosféru relaxu. Inak povedané, nemala by byť hybridom pracovne, sušiarne, žehliarne a detskej trucovne. Psychika dokáže divy, a keď ideme spať do miestnosti, kde sa na nás „smeje“ stôl zavalený robotou na doma, sotva si dobre oddýchneme. Iste, všetko nejde vyriešiť ideálne, ale myslime na to vopred. Pracovný stôl môže mať podobu sklápacej dosky, ktorá nás nebude pred spaním strašiť a vo dne zaberať miesto. To isté platí aj o šatníkoch či skriniach končiacich prevažne v spálni. Riešenia sú – stačí im len pohodlne a rozumne ustlať.
Plánujte tvrdohlavo
Ak sa má spálňa hrdiť certifikátom originálnosti a pozemského raja, naplánujte ju v každom smere tvrdohlavo. Inšpirujte sa názormi odborníkov, súčasným dizajnom, farbami a detailmi, čo letia, ale nedajte sa nimi zviazať. Veď v nej spíte vy. Držte sa jej základných funkcií a poslania, všetky ostatné údery sú povolené. Urobte si malú skúšku správnosti. Ak sa na spánok tešíte iba pre spánok, a nie aj pre samotnú spálňu, niekde vám to v spálni škrípe a treba to napraviť.
Ustlať si na posteli
Spánok nás musí osviežiť duševne aj telesne. Odpočíva a relaxuje – ako sa zvykne hovoriť – celý človek. A keďže spíme (aspoň väčšina z nás) v polohe ležmo, je nesmierne dôležité, ako a na čom sme si ustlali. Dozaista je pôsobivé a „ľudsky silné“, ak spávame na preležanej a vŕzgajúcej vojenskej posteli starého otca, ale telo a duša trpia ako vojak v zákope. Základom zdravého a kvalitného spánku musí byť ergonomicky dobre zvolená posteľ, moderný, aktívny matrac a primeraný rošt. Vhodný matrac pre dospelého má mať šírku 90 a dĺžku 200 cm. Dôležitá je i výška postele od podlahy. Optimum je okolo 45 až 50 cm.
Umiestnenie postele a výber miesta, kde budeme tráviť tretinu pozemského života, má ešte väčší vplyv ako to, na čo skloníme hlavu. Nemalo by ísť o kút miestnosti bez možnosti prirodzeného vetrania a prístupu svetla. Posteľ je v istom zmysle križovatkou ľudského času, takže umiestňovať ju do slepej, úzkej ulice by bolo chybou.
Zopár malých poznámok na okraj. Prastaré inštinkty z tmavej jaskyne nikdy neokabátime, a preto si posteľ postavte tak, aby ste videli na dvere. Ak to neurobíte, vytrhne vás zo spánku každý šramot a nakoniec ju presťahujete naboso, uprostred noci… Posteľ si tiež nezastrčte pod policu (aj keď sú tam vaše milované knižky) alebo priamo pod zošikmenú strechu. Hrče na čele a rozospané kľanie do tmy za to vôbec nestoja.
Intermezzo v dreve
Nemožno obísť ešte jednu závažnú líniu úvah – nábytok. Na mieste, kde spíme a sme vlastne po celú noc (teda zhruba 8 hodín) bezbranní, by mal byť umiestnený kvalitný a zdravotne neškodný nábytok. Ak sme sporiví a zvolíme lacnejšie zariadenie, môžu sa v drevených prvkoch a doskách na báze dreva objaviť chemikálie, ktoré negatívne vplývajú na kvalitu ovzdušia v miestnosti. Emisie lepidiel a lakov v použitých chemických prípravkoch by mali spĺňať hygienickú triedu E-1 – ich vysoká koncentrácia môže okrem bolestí hlavy spôsobovať aj alergické reakcie. A biele lepidlo PVAC, rozpustné vo vode, má povesť nebezpečného votrelca. Preto je vhodnou voľbou drevený masív. Nábytok z masívneho dreva pomáha v celej miestnosti udržiavať optimálnu a pre ľudský organizmus správnu klímu. V prvom rade sa treba poďakovať výnimočným absorpčným vlastnostiam dreva – pohlcovaniu a vylučovaniu vodnej pary.
Chemicky neošetrené a neupravené drevo tak vlastne dýcha aj pre naše dobro. Na takomto materiáli nedochádza k elektrostatickým výbojom, čo existenčne prekáža prachu a baktériám. Pre citlivých jednotlivcov sa neodporúčajú drevotrieskové materiály, najmä pre prítomnosť formaldehydu. Tiež by sme mali zvážiť zdobnosť rámu postele. Priehlbiny, volúty a kvázirezbárske nuansy poskytujú dokonalé maskovanie a krytie pre všadeprítomný prach a roztopašné roztoče. Všeobecne. Povrch dreva upravený olejom alebo voskom nielenže ošetruje nábytok, ale neupcháva jeho póry – drevo dýcha. Nábytkový olej na báze prirodzeného oleja, pomocných látok a pigmentov prepožičiava nábytku aj odolnosť proti zašpineniu. Navyše, olej vyhladzuje povrch, čo zvýrazňuje jeho estetické hodnoty. Má dobrú priľnavosť k podkladu a penetráciu do dreva, pričom neobsahuje rozpúšťadlá a nevylučuje formaldehyd.
Priateľ matrac
Ak máme pod telom správny typ matraca, nesmie nás počas spánku nijako obmedzovať. Éra pružinových matracov svoj vrchol už mala, ale ich funkčnosť a kvalita sa dajú len ťažko spochybniť. S ich pomocou sa vyspíme zdravo, no dajaký ten mínusový bod zbierajú pre menšiu mieru polohovateľnosti. Evolučným posunom v segmente pružinových matracov sú tzv. taštičkové matrace, ktoré majú svoje pružiny zašité v textilných vreckách. Lepšie rozkladajú váhu tela a tým pomáhajú svalom a prispievajú k regenerácii organizmu. Sofistikovanejším priateľom nášho spánku je matrac z polyuretánovej peny. Marketingoví čarodejníci ho označujú ako matrac s pamäťou. Podstatou technológie je, že matrace menia svoju tvrdosť priamoúmerne telesnej teplote spiaceho človeka, vďaka čomu materiál mäkne a kopíruje proporcie spáča. Keď sa oddychujúce telo pohne, matrac sa mu prispôsobí. Výsledkom je plus pre krvný obeh a balzam pre chrbticu namáhanú bdením a prácou. Cieľovú pásku pretrhneme vďaka matracom z latexu alebo odľahčenej penovej gumy, ktoré sa deformujú len v mieste tlaku tela a vyrábajú sa aj so zložkami s antibakteriálnym účinkom.
Kúsok matematiky
Za osem hodín spánku spotrebuje zdravý jedinec 15 až 20 m3 vzduchu, spálňa pre dve osoby by mala vládnuť priestorom minimálne 12 m2. Je však v záujme lepšej regenerácie celého organizmu, ak má spálňa plochu až 14 m2 a viac. Ak ste single, vyspíte sa dobre aj na 8 m2. Pod tieto čísla však už nechoďte. Škodíte si, aj keď to tak na prvý pohľad nevyzerá.
Ešte sa zastavme pri téme roštu. Výber zrejme pletie hlavu, ale povedzme si jednu neprofesorskú poučku: Pod pružinový matrac položme pevný rošt a pod matrac z peny šupnime predpätý lamelový rošt. Hotovo, ide sa spať…
Klada ukladania
Človek je tvor snaživý a hrabivý – dennodenne rieši dilemu: čo, kde a ako uložiť. Okrem predsiene si tento problém vo väčšom rozsahu odskáče zväčša šatník alebo šatníkové skrine. V spálni má v prvom rade vládnuť posteľ a vy, nie drevené boxy na veci. Ak ste nemali možnosť, chuť či peniaze postaviť si šatník ako samostatnú miestnosť na dohľad od spálne, vyboxujte si v nej aspoň oddelenú časť, kde šatník získa trvalé zázemie. Dnes je dostupných iks technologických možností, ktoré vám tento krok uľahčia. Ak sa šatník vydarí, máte nadlho z krku problémy, ako a kde ukladať v zime leto a v lete zimu. V chladnejšej reči čísel: múdro strihnutý šatník vám ušetrí až 4 m2 obytnej plochy.
Alternatívou k šatníkom sú vstavané skrine, ktoré sa dajú „hriešne zneužiť“. Po ruke je more materiálov, technických riešení a vychytávok, vďaka ktorým sa už nemusíte báť ich hmoty, pôdorysu a interakcie v intímnom spálňovom priestore.
Dobre, ak nebude jedno ani druhé, kúpte si klasiku – skrine. Dbajte však na rozmery miestnosti, jej poslanie a vaše duševné zdravie. Nenasťahujte si do života masívne skrine len preto, lebo „toho máme proste veľa a ktovie, čo sa nám ešte bude hodiť…“ Pracujte s priestorom – aj s tým úložným. Príklady: Ak veľkú skriňu neumiestnite k očiam bokom, ale spredu, nezačne na vás celá spálňa ihneď padať. Nestavajte skrine automaticky k stene. Pokúste sa nimi rozdeliť priestor a získate chrumkavý kútik na spanie a miestečko na prácu. Po zvážení materiálu, farby a dizajnu si zrátajte rozmery a pretrieďte si celý šatník. Človek si vraj zvykne aj na šibenicu, ale prečo práve vy máte spať v divadelnej šatni?
Na dohľad
Ak ste vyriešili posteľ, matrac/e, šatník, stále ste ešte nevyriešili všetko. Treba sa zhostiť celého zvyšného okolia a vecí, ktoré doň patria, prípadne nepatria. V prvom rade sa pokúste nakŕmiť oči. Ak je šanca (hmm, asi mizivá), aby ste priamo z postele videli za oknom koruny stromov, kus neba alebo voľnej krajiny (plenéru), urobte to, aj keby to znamenalo, že treba vymeniť predmetné okno za väčšie. Niet väčšej radosti pre dušu, ako zaspávať s pohľadom na plenér či s ním ráno vstávať. V prípade, že vám nie je táto drobná milosť developerom alebo peňaženkou poskytnutá, urobte si „atmosféru plenéru“ priamo v spálni. Dobre namaľovaný a presne zavesený obraz, srdcu milý plagát alebo netuctová fototapeta majú potenciál premodelovať klímu celej spálne. Teraz malá úvaha na tému zrkadlo. Ženy ho potrebujú, chlapi tolerujú a obaja s ním bojujú. Nájdime mu radšej dajaké miesto mimo zorného poľa postele, aby vás pri zaspávaní alebo prebúdzaní zbytočne nerušilo, pravda, ak s ním nemáte iné plány. Zvyčajne sa však stane súčasťou kozmetického stolíka, starožitnej komody alebo žije vnútri dverí skrine či šatníka.
Mnohí si spánok a zaspávanie vylepšili televízorom. Jasné, srdcervúca telenovela alebo zopár gólov v pohári majstrov urobia dušičke dobre, no kvalitnému a zdravému spánku televízna skrinka skôr ubližuje. Ak však silou-mocou potrebujete dajaké tie bočné výhybky na privodenie spánku, oslovte pri mäkkom, neoslňujúcom svetle radšej príjemnú hudbu alebo knihu.
Náš tip
Poznámka na tému ohľaduplnosti. Ak máme v spálni – z nedostatku miesta – aj pracovňu, majme na pamäti, že pri večernej práci môžeme partnera alebo bábätko v postieľke lampou rušiť. Naplánujme si príslušné „protiopatrenia“ už pri zriaďovaní pracovného miesta a oddeľme ho napríklad skriňou, závesom, roletou v strope alebo elegantným paravánom.
Svetlo a spánok
Svetlá a ich zdroje by sme mali v spálni ovládať nielen kus od zárubne dverí, ale aj spod paplóna, to znamená mať ich po ruke. Predstava veľkého svetla v centre stropu a dvoch nočných minisvietidiel kúsok od hláv spáčov kríva na obidve nohy. Mrháme nielen elektrinou, ale nabúravame si aj pokojnú klímu pred spaním i tesne po zobudení. Zdroje svetla by sme mali čo najviac diverzifikovať. Pri svetle paradoxne platí nepísané pravidlo: viac je viac. Majme teda viac svietidiel, viac na rôznych miestach, viac s rôznymi typmi svietenia. Využime rohy miestnosti, odrazené svetlo od stropu, voľné steny, lampy s kĺbmi a ramenami, svetelné lišty, bodové svetlo, LED osvetlenie a podobne. Kombinujme, vymýšľajme a raďme sa.
Farby aj potme
Život je farebný, aj keď občas býva šedivý viac, ako je zdravé. Farby si majú so spálňou vždy čo povedať, len ich treba vedieť počúvať. Zaspávanie a vstávanie v izbe zaliatej svetlom má na svedomí slnko a denné svetlo, ale ak mu pomôžeme kombináciou svetlých farieb, budeme sa cítiť oveľa príjemnejšie. Samotná spálňa sa na dôvažok presvetlí a opticky zväčší, pričom nám v nej bude pohodlne a fajn aj počas kalných jesenných rán.
Ak sme zaťažení na tmavšie ladenie, vytiahnime si tmavomodrú, fialovú či sivú kartu. Nezabúdajme však, že ich harmonický účinok sa dostaví iba vtedy, ak sme si spálňu už predtým – aj nechcene – nepremenili na dramatickú kulisu béčkového trileru. Takéto temnejšie farby potom ľahko a nečakane vystúpia z tieňa, ak im pomôžeme dekoráciami, doplnkami a textíliami v žiarivejších tónoch.
V prípade, že sa rozhodneme pre červenú, broskyňovú, marhuľovú alebo vanilkovú, mali by sme prizvať na spoluprácu tmavohnedú. Priestor nadobudne nenútenú eleganciu a upokojí. Spálňa nás prikryje a ukolíše už len svojím vzhľadom.
Netreba sa ale nechať vopred zväzovať konvenciami. Ak máme nerealizovaný nejaký dávny nápad, odvahu a chuť, pokojne vyskúšajme aj rebelské kombinácie či spojenia. Záverom. Večne zelené sú vraj lesy, ale čierna s bielou ostali a budú trvalo neporazeným tandemom. Všetko ostatné je každoročná móda a jej marketingové lákadlá. Spokojnú dobrú noc…