Byt v podkroví
Už po neviem koľký raz sme s Andreou kuli pikle na spáchanie článku o zaujímavom byte. Svätosväte sľúbila, že sa už schyľuje k foteniu a že už len niekoľko svietidiel by to pýtalo... Pamätala som si, ako sa tešila objednávke z Viedne, ale kým slovo dalo architektonický počin, prešiel celý rok.
On a ona – dvojica mladých lekárov síce už vlastnila byt v nadstavbe domu v jednej z najstarších častí viedenského centra, ale nie a nie sa v ňom uhniezdiť. Najprv skúšali sami, ako vytvoriť aj veľký spoločenský priestor, aj hosťovskú, aj pokojnú miestnosť na spanie, k tomu samozrejme čo najpriestrannejšiu kúpeľňu a v moderných bytoch už neodmysliteľné aspoň dve WC. {R1}
Dumali, kreslili, radili sa, on že radšej minimalisticky a jednoduchý dizajn, ona vraj aspoň trochu rustikálneho baroka, vankúšov a zácloniek. Čas plynul a oni zatiaľ bývali na inej adrese. Naveľa, keď sa to nechcelo samo vyriešiť, ukázalo sa, že ich nový byt si pýta dobrý architektonický návrh. Keď vo Viedni, tak najlepšie s architektkou zo Slovenska, so zahraničnými skúsenosťami a zmyslom pre zariaďovanie bytu s neveľmi vydarenou dispozíciou. Tá asi nebola pre dodávateľa stavby taká dôležitá ako pre obyvateľov bytu..
Zrkadlo zabralo celú stenu, len malá odkladacia polička vybieha z otvoreného šatníka rovno do ilúzie veľkého zrkadla
Dezorientačne
Navigačný systém nás povodil po dvoch viedenských okruhoch a poslal trikrát do protismeru. Kým nám navigácia nežne hlásila prepočítavanie, Andrea nás už čakala v inkriminovanom byte s mobilom v ruke, že len aby sme zachovali rozvahu. Dobrá štvrť plná úzkych jednosmeriek, ktoré lemujú troj a viacposchodové obytné domy z prelomu 19. a 20. storočia, nás víta pokojným piatočným poludním a voľným parkovacím miestom rovno pred secesnou bránou. Fasáda domu, rovnako ako tých ostatných, svieti novotou. Nijaké farebné excesy, Viedeň ich nemá vo zvyku. Vďaka konzervatívnemu odtieňu vynikne členenie fasády a elegancia, ktorá nemusí kričať, že na to má.
Zrkadlenie pred dverami spálne a hosťovskej pridalo vstupnej chodbe dojem priestrannosti
Sami sa pozveme do domu, keď jeden z obyvateľov otvorí vchodové dvere. Samozrejme – čistý vstup, kamenné obklady na stenách, ešte aj kvety v črepníkoch, priehľad do zeleného nádvoria. Len schodisko akosi nevieme nájsť. Na štvrtom poschodí lapáme po dychu. Akoby aj nie, keď hľadám menovku na každom podlaží; logicky, však nás pozvali do podkrovného bytu! Kým my zdolávame schody, Andrea sa čuduje na prízemí a privolá si výťah: „Kde ste? Ak máte chuť na schody, tak si ich užijete a nafotíte hore v byte!“ Konečne sme na mieste. Otvoria sa dvere do neveľkej predsiene, ktorá zrkadlom upevneným na bočnej stene klame, že je dvakrát taká veľká, ako ju naprojektovali: „Aby bol dojem presvedčivý, tak sa nemá trochárčiť.“ Zrkadlo zabralo celú stenu, len malá odkladacia polička vybieha z otvoreného šatníka rovno do ilúzie veľkého zrkadla. To necháva ovládnuť reálny aj nereálny priestor červenou farbou náprotivnej steny. „Červeň sa miešala podľa odtieňa cyklistickej prilby,“ smeje sa Andrea a pritom ukazuje do šatníkového výklenku, kde prilba visí ako dôkaz správneho výberu.
Spanie pod šikminami v miestnosti, ktorej stavbári nadelili 16 m2
Historické a inak dôležité udalosti
„S majiteľmi bytu som sa dala dohromady v októbri 2008. Našli si ma po tom, ako videli naživo inú realizáciu z môjho ateliéru. Moja robota sa im pozdávala, a tak mi zavolali už rozhodnutí so mnou spolupracovať,“ upravuje Andrea prikrývku na lôžku a otvára dvere na šatníku v spálni, aby bolo zrejmé usporiadanie úložných plôch v malom výklenku vedľa vstupných dverí. Keď prechádza popod šikminu, aby posunula plastiku na poličkách vyskladaných na mieru stiesneného podstrešného priestoru, pripomenie: „Dom postavili pred viac ako sto rokmi. Obyvatelia sa len pred nedávnom rozhodli pre kompletnú rekonštrukciu a nadstavbu s podkrovnými bytmi. Keď sme sa tu prvýkrát stretli, stavebné práce boli už v plnom prúde. Práve dokončili deliace priečky, natiahli elektrické rozvody, objednaný bol aj materiál na drevené podlahy. Orech a buk.
Dômyselný šatník vyrobili presne na centimetre malej niky
Striedanie dvoch druhov podláh nie je nijaká výhra v takom členitom byte, ktorý volá po zjednotení. Štádium takejto rozostavanosti obmedzí nielen architekta, ale najmä výber možností usporiadania priestoru. Návrh sa musí prispôsobovať už postaveným konštrukciám namiesto toho, aby sa čo najviac vyhovelo potrebám klientov a skutočným možnostiam, ktoré sa dajú vyťažiť z objemu bytu. Navyše sme boli limitovaní časovým harmonogramom rekonštrukcie celého domu.“ Nadstavbu vrátane rekonštrukcie mal na starosti spoločný dodávateľ: „Byty v podkroví sa stavali na kľúč, ale majitelia mali právo spolurozhodovať o stavebných úpravách vo svojich bytoch.
Kúpeľňu chceli väčšiu, aby si mohli užiť relax po šichte v nemocnici. Na 6 m2 vpratali celkom pohodlnú vaňu a pult s dvomi minimalistickými umývadlami.
V prípade tohto mezonetového podkrovného priestoru som sa dostala do úlohy vyjednávača a konzultovala som zmeny s rakúskym stavbyvedúcim a jeho remeselníkmi. Tí dokončovali to, čo mali zmluvne podchytené, ostatné interiérové veci a ,extra želania‘? som zabezpečovala ja,“ vysvetľuje Andrea teraz už v kúpeľni, ktorá sa ocitla hneď vedľa vstupných dverí do bytu. „Na niektoré otázky som musela reagovať už pri prvej obhliadke bytu vo februári. Nasledovalo obdobie reklamácií a opráv, odkladania termínov a do toho všetkého sa plietli termíny dodávok jednotlivých nábytkových zostáv, ktoré sa vyrábali na mieru. Prvý nábytok sme nainštalovali v apríli 2009. Medzitým pribúdali nové požiadavky majiteľov. V septembri toho istého roku sa sem mladí nasťahovali.“
Niekoľko drevených prvkov, neutrálny koberček a inak triezvy dizajn aj na toalete, ktorú umiestnili na konci vstupnej chodby. | On o tapetách a kobercoch ani počuť, ona sa nechce dotýkať zaskleného zábradlia. |
Medzinárodne
„Andrea, aké si mala skúsenosti s remeselníkmi, teda domorodými a cezpoľnými?“ pýtam sa a skúšam pevnosť poličiek povkladaných podľa ľubovôle do obkladu z bielych drevených latiek na stene nad schodiskom. Latky držia, poličky tiež a Andrea hodnotí: „Slovenskí, českí, moravskí a maďarskí fungujú na neuverenie. Asi všetci dobrí sa sťahujú za prácou sem. Sú to ľudia a im blízki, ktorí museli byť šikovní a kreatívni už pred osemdesiatym deviatym. Vtedy nebol materiál a ani toľko múdreho pracovného náradia. V nečakaných a atypických situáciach si vždy vedia poradiť, sú neprekonateľní. Rakúski remeselníci si urobia svoju prácu stopercentne, ale postupujú presne podľa výkresu. Improvizácia im je proti vôli a zvykom, zmena v projekte môže byť neprekonateľným problémom. No a nemenovaní bratia z juhu Európy ma nechali čakať na zasklené zábradlie desať mesiacov. Viedeň je medzinárodná, a pokiaľ ide o remeselníkov, platí to dvojnásobne,“ vraví, keď sme si na poschodí na chvíľu sadli k jedálenskému stolu, ktorý sa môže pochváliť dobrým dizajnom slovenskej firmy Javorina. „Príjemné boli maily od domácich, ktorí sa tešili z každej novej zmeny alebo veci v byte. Vopred videli všetky vizualizácie a aj tak boli milo prekvapení. Priznali sa, že naše konzultácie neboli vždy pre nich zrozumiteľné, len verili, že určite sa všetko obráti na pekný byt.“
„Návrh sa prispôsoboval najmä samotnému bytu a neveľmi praktickým rozhodnutiam stavebnej firmy.“ | „Veľa štvorcových metrov a veľmi málo úžitkovej plochy! Usporiadanie priestoru komplikovali strešné šikminy pod rôznymi uhlami a priestor rozbitý do troch poschodí.“ |
Ústredne so schodiskom
Kým sa Andrea pustila do roboty, celý byt pôsobil rozbito a nejednotne. Schodisko sa ťahalo cez tri poschodia, zaberalo veľa miesta, obsadilo kus steny, ktorá nemohla ostať nevyužitá: „Všadeprítomné a zovšadiaľ viditeľné schodisko mi pripadalo oveľa väčšie ako stena obývačky, v ktorej som mala umiestniť televízor, sedačku, vytvoriť úložný priestor. Mala som čo robiť, aby sa obývačkové sedenie našlo vhodné miesto. Hľadala som menší model, prístupný z troch strán, vedela som, že sedačku musím nechať odsunutú od stien.“ Obývací priestor potreboval opticky i prakticky zväčšiť. Stena dostala do výbavy praktický regálový systém, ktorého dekoratívnosť vyriešila nevyužitú plochu popri schodisku. Tým, že tento prvok prechádza cez tri poschodia, plocha sa zjednotila a vytvorila výtvarnú dominantu celého interiéru. Domáci si regály môžu umiestniť podľa vlastného uváženia. „Keď ich police omrzia v takomto usporiadaní, môžu si vytvoriť policovú kompozíciu hoci o pol metra ďalej.“ Schodisko sa dočkalo zaskleného zábradlia. O bezpečie pri prechádzaní po schodisku sa starajú drevené držadlá. Stúpame vyššie po schodoch, až sa zastavíme na najvyššom schode v byte. Za ním ostáva už len malý priestor – a potom poďho na terasu. Skôr než otvoríme zasklené dvere, Andrea kývne rukou k zádveriu: „S práčkou bolo tiež veselo. Do kúpeľne a ani do kuchyne ju nechceli, pod schody sa nezmestila, a tak je teraz pri východe na hornú terasu. Majú tu nielen výhľad na okolité strechy a panorámu Viedne, ale aj na domček-saunu. Stavbári museli dodatočne spevňovať strechu.“
Kuchyňa vypočítaná na mieru sadla ako uliata do stredu dispozície stredného podlažia. | V kuchyni, kde je všetko na dosah, sa rozžiaril rovnaký odtieň červenej ako pri vstupe do bytu. |
Malé interview na záver
Akí sú viedenskí klienti?
Nie veľa Rakúšanov si dá zariadiť byt architektom. Ak sa napokon pre neho rozhodnú, dajú architektovi plnú dôveru. Vyrastali v prostredí, kde sa vedelo o svetových dizajnérskych značkách, sú zvyknutí zaplatiť viac za dizajn, kvalitu a odborné poradenstvo.
Z čoho sa najviac tešia majitelia dokončeného bytu?
Sú veľmi radi, že sa im tam všetko zmestilo, že majú svoj klavír a pracovňu… Schodisko ich ohúrilo. Páčil sa im dvojmetrový kaktus, ktorý bol umiestnený vo výklenku medzi zaskleným zábradlím. Žiaľ, zahynul. Hľadá sa iná vhodná rastlina, ktorá by sa tu dobre cítila.
Spáchala by si teraz niečo inak – myslím v tomto byte?
Kúpila by som ešte jeden kaktus…
Úrady, susedia boli láskaví a ústretoví?
Stavebné a im podobné úrady sme nekontaktovali, tomu sa ešte pred nami venoval dodávateľ stavby. Po dokončení stavebných prác sme nanovo vymaľovali časť schodiska v spoločných priestoroch.
Nebála si sa, že sýtočervená stena stmaví a zmenší vstupnú chodbu?
Ten priestor bol tmavý, aj keď bol biely, červená chodbu oživila a opticky zateplila, pôvodná biela pôsobila studeno. Čo sa týka zmenšenia priestoru, nemám skúsenosť, že tmavé farby za každých okolností opticky uberú z veľkosti miestnosti…
Hosťovská izba, ktorá ešte čaká na nábytok, sa časom, keď sa rodina rozrastie, zmení na detskú izbu. Z bytu sa sťahovať nebudú. Má výbornú polohu v širšom centre Viedne a úžasný výhľad na strešnú krajinu. Na hornej terase sa našlo miesto aj na saunu. Konštrukciu strechy však museli dodatočne spevniť.
Realizácia: architektka Andrea Očko Nábytok na mieru: dizajn Andrea Očko, výroba Maximdesign Sedacia súprava: Il divani Svietidlá: Lirio, Ingo Maurer Kuchyňa: Eve Kuchynský stôl: Javorina Stoličky: Interio, Kare Kúpeľňová keramika: Villeroy & Boch „Bývanie pod šikminami nie je pre každého. Iné je podkrovný byt obdivovať na návšteve, a iné zvyknúť si na šikmý strop nad hlavou. Ak sú stropy vysoké a šikminy si uvedomujeme len ako príjemnú zmenu uhla niekde vysoko a byt je presvetlený počas celého dňa, potom sa ľahšie zmierime s tým, že napríklad obraz či záves nemožno zavesiť hocikam. Budúci podkrováci, ktorí mienia využiť priestor podkrovia naplno, sa zariaďujú náročnejšie a drahším nábytkom na mieru. Zariadiť podkrovie, ktorému na objeme a spratnosti uberajú šikminy, je zložitejšie, ako sa pustiť do riešenia klasických miestností. Navyše, viedenský byt prechádza tromi podlažiami, ktoré majú síce spolu 121 m2 slušnej plochy, ale v skutočnosti na úžitkové štvorcové metre pripadá len niečo viac ako 70 percent. Šikminy sú tu pod rôznymi uhlami, niektoré sa začínajú už od podlahy. Zložitý priestor má byť výzvou pre architekta. Žiaľ, majitelia ma k riešeniu prizvali až vtedy, keď sami nevedeli, ako ďalej. Veľa zásadných úprav už bolo hotových a nedostatky alebo zlé rozhodnutia sa prejavili až pri zariaďovaní interiéru. Napríklad priestorovo nešetrné umiestnenie kotla uprostred chodby si asi remeselníci vymysleli, len aby mali pohodlie pri montáži. Bolo mi ľúto zbytočne strateného miesta. Zakrytie kotla som vyriešila umiestnením šatníka a rozdelila som tento priestor zámerne na obytnú a privátnu zónu. Domáci vlastne ani nevedeli, čo odo mňa majú očakávať. Boli radi, že sa zbavili ustavičných otázok remeselníkov a že niekto prevzal zodpovednosť za opravy, úpravy a zariadenie interiéru. Nechali mi voľnú ruku.“ |
ZDROJ: časopis Môj dom február 2010 JAGA GROUP, s.r.o.