Dom postavený pre mladú rodinu obklopený zeleňou
Dom vo Ville Devoto, jednej z takmer päťdesiatich štvrtí Buenos Aires, postavili architekti z ateliéru Andrés Remy Arquitectos na pozemku s rozmermi 18 × 24 metrov. Jeho veľkým plusom bola adresa v žiadanej štvrti, mínusom zas, že ho tesne obopínali tri susedné budovy. Aj napriek stiesnenému priestoru sa architektom podarilo pripraviť tu pre mladú rodinu bývanie v zeleni – nielenže z okien vidia dokonalý trávnik lemovaný ihličnanmi, ale príroda – voda, kamene a rastliny – ich obklopujú aj v interiéri.
{R1}
Manévre pre trávnik
Našťastie sa ani jedna zo susedných stavieb neobracia na pozemok oknom. Architekti tak mohli dve krídla domu navrhnúť tesne pri okolitých budovách a ostalo dosť miesta na zeleň.
Projektovanie na stiesnenom priestore pritom viedlo k nezvyčajnému stretu krytej parkovacej plochy s bazénom, nepopierateľnou pointou domu, ktorý nie je vsadený do terénu, ale stojí na ňom. Belasý obdĺžnik jeho sklenej steny bude zrejme priťahovať zrak aj po rokoch rovnako ako v prvý deň. A ak sa za ňou zjavia plávajúci, stanú sa hercami v pohyblivom obraze.
Bazén i parkujúce limuzíny skrýva vysoký plot, za ktorým vďaka premyslenej kompozícii zmizli aj dve z troch krídel vily. Ten, kto prejde okolo, zazrie len predný trakt, malý zlomok domu.
Každé z troch podlaží je funkčne ucelené: prízemie možno nazvať spoločenské, prvé poschodie oddychové a druhé rekreačné. Pod prednú časť poschodia, obrátenú do ulice, argentínski architekti „zasunuli“ státie pre dve autá, za ním pokračuje priestranstvo otvorené z dvoch strán a ešte aj osvetlené svetlíkom z laminovaného skla. Do bočnej strany prízemia zas „vtisli“ chodník ku vchodu. Prekrýva ho poschodie, podopreté len elegantným štíhlym okrúhlym stĺpom. Miesto na parkovanie, komunikácie či terasa bývajú zvyčajne vedľa domu a ukrajujú zo zelene, tu ich však z trávnika „odsunuli“ a budova ich „absorbovala“.
Žblnkot pri grilovaní
Reprezentačný rámec priestoru na posedenia väčšej spoločnosti pri grile – v španielčine takúto miestnosť volajú galería – tvorí kamenná stena, po ktorej steká voda, a, podľa slov architekta, „tlmí hrany kameňa“. Dve steny obývačky a jedálne v zadnom, kolmo pripojenom krídle sú zasklené, a to nielen smerom na dvor, ale aj na opačnú stranu, kde cez sklo vidieť do úzkeho átria, v ktorom bujnejú vlhkomilné rastliny. Kuchyňa nie je súčasťou obytnej zóny, patrí dokonca do susedného krídla a od obývačky a jedálne ju oddeľuje schodište.
Prízemie pôsobí priam odhmotnene – prispieva k tomu otvorená galería, ako aj tmavá priečka, okolo ktorej z každého uhla vidieť priestor, a sklená, odsúvateľná stena v obývacej zóne. Súvislý múr ohraničuje na prízemí iba úsek nárožia, kde sa pozdĺžne krídlo stretáva so zadným traktom. Dojem odhmotnenosti podporuje aj predné krídlo, keďže jeho výrazne vystupujúce poschodie nie je podopreté.
Decentne poodhalený dom
Predné krídlo so spálňou rodičov, kúpeľňou a šatníkom mení na prvom poschodí pôdorys domu z písmena L na zrkadlovo obrátené C. Na opačnej strane, nad obývacou zónou, siaha poschodová časť len nad jedáleň. Možno predpokladať, že architekti tým chceli odľahčiť pohľad na objekt z tejto strany, alebo sa domnievať, že sa usilovali zmenšiť tieň, ktorý dom vrhá na susedný pozemok. Najpravdepodobnejšie však je, že ich zámerom bolo, aby dom od ulice nepôsobil priveľmi rozložito a aby zachovali určitú zdržanlivosť, ktorou sa vyznačujú aj tie najprepychovejšie staré rezidencie vo Ville Devoto.
Je zaujímavé, že herňa, miestnosť v tomto skrátenom krídle na poschodí, nemá priehľad do zadného átria. Na poschodí je doň vidieť jedine z haly pri vyústení schodiska. Cieľom bolo akiste vytvoriť neutrálnu slnečnú miestnosť bez sugestívnej, trocha morbídnej, trocha amazonskej atmosféry svetla a tieňa, ktorú obývačke poskytuje átrium s bujným rastlinstvom. Herňu napokon nebolo treba prisvetľovať átriom. Svetlo do nej prúdi oknom do záhrady aj zasklením obráteným na severovýchod, nad plochú strechu.
Na juhovýchodnom nároží prvého poschodia pribudlo átrium so záhradou v japonskom štýle, s posypom z drveného bieleho kameňa. Vďaka veľkým oknám doň nie je na schodišti menej svetla ako v ostatných miestnostiach v dome. Úzke átriá využili architekti aj kompozične – na strechách ich ohraničili múrmi, ktorých kvádre ešte viac komplikujú obrys budovy.
Na druhom poschodí, ktoré aj s vyše sedemmetrovou terasou tvorí iba pätnásť percent plochy domu, sú priestory na fitnes, kúpele s masážnou vaňou, sauna a miestnosti pre personál, prístupné samostatným schodiskom z podesty hlavného schodišťa.