Dom s výhľadom až na tatranské končiare

{R1} Diela do architektonickej súťaže CE.ZA.AR prihlasujú sami architekti. Vedia, že o cenu sa môžu uchádzať len stavby zrealizované v uplynulých dvoch rokoch. Ich autori pošlú fotografie dokončených stavieb, projektovú dokumentáciu. Realizácie navštívi odborná porota, ktorá potom vo dvoch kolách rozhoduje o laureátoch ceny. „Dostavbu nášho domu nie a nie ukončiť. Fasáda, časť prízemia, okolie domu, ale aj detaily v interiéri čakali na posledné úpravy. Motivácia poklesla, pracovné nasadenie po nasťahovaní a postupnom zabývaní nás už tiež opúšťalo. S financiami sme boli opatrnejší. Hrozil nám ďalší odklad dokončovacích prác. A potom to prišlo – prihlásil som dom do súťaže a odrazu sa veci okolo domu rozhýbali. Opäť nás to naštartovalo! Prihláška bola tým správnym bičom na dokončenie vlastného domu,“ hovorí prešovský architekt Ján Mihalov o niekoľkých posledných mesiacoch pred získaním minuloročného ocenenia.

Aby sa nekĺzalo

Kúpili si poslednú parcelu v prieluke medzi pozemkami, na ktorých už stáli rodinné domy stavané od druhej polovice minulého storočia. Tešili sa, že im do budúcich výhľadov na Čergov, Levočské vrchy, ba za dobrej viditeľnosti až na tatranské končiare nebude zacláňať nijaká stavba. Za krásnu polohu však museli zaplatiť aj starosťami navyše – geologický a hydrogeologický prieskum potvrdil, že ich nové bývanie nebude mať práve pevnú pôdu pod nohami. Inak povedané, podložie im odborníci zadefinovali ako podmienečne vhodné pre stavbu rodinného domu.

Hrozilo, že ak pri projektovaní základov nezohľadnia nesúdržnú vrstvu pôdy, ktorá by sa počas dažďov mohla kĺzať po pevnej spodnej, ich nový dom by sa jedného nepekného dňa mohol zviezť o niekoľko metrov nižšie. Zakladaniu venovali teda patričnú pozornosť. Tvar pozemku s terénnym zhybom rešpektovali, veľké výkopové práce nemali v pláne, drahých hydroizolácií sa im nežiadalo, a pri tom všetkom chceli staticky zabezpečiť konštrukciu domu. Napokon do vypočítaného tvaru výkopov nasypali a zhutnili štrkové vankúše, ktorými vedie drenáž. Konfigurácia terénu určila spôsob, akým zalomili monolitickú železobetónovú základovú dosku. Zvislé nosné konštrukcie prvého nadzemného podlažia navrhli z oceľových stĺpov. Tie v zóne, ktorá sa nenápadne „zhmotnila“ len pod strednou časťou domu, skombinovali s monolitickou železobetónovou konštrukciou.

Architekt Mihalov pre druhé nadzemné podlažie svojho domu uprednostnil ľahký drevený a najmä variabilný systém stavania pred murovaním. Podľa jeho návrhu vypočítali, vymerali a vyrobili sendvičové prvky v dielňach v Lipanoch. Trvalo to niekoľko týždňov. Ich „drevostavbu“ – do detailov premyslenú variáciu na stenovo–skeletový systém pasívne fungujúceho domu – vyskladali na už dokončenú základovú dosku a prvé podlažie vyrástlo za necelý týždeň. Z hotových sendvičových prvkov tak vznikla hlavná obytná časť domu. Jej biela geometria spolu s malou nadvihnutou strieškou budí pozornosť okoloidúcich. „Obvodové steny vrátane strechy a podlahy sme nechali zhotoviť v podobe viacvrstvového sendviča. Hrúbky tepelnoizolačnej vrstvy zodpovedajú nárokom na stavbu energeticky pasívneho domu. Všetky zabudované drevené konštrukcie sú bez náterov a chemickej konzervácie,“ zmieňuje sa architekt.

Vyvýšene a na úrovni

Na okolitých pozemkoch vyrástla zväčša dvojpodlažná zástavba rodinných domov. Rodina Mihalovcov však netúžila po živote medzi dvomi poschodiami. Bližšia im bola predstava jednoúrovňového bývania. Nad preliačinou svažitého pozemku, ktorý sa náhli príjazdovou cestou dolu k miestnej komunikácii, nebolo jednoduché navrhnúť objekt, ktorý by náležite dosadol do obrazu záhrady, poradil si so „zlomeným“ svahom a nechal rodinu na jednom podlaží počas dňa i noci. Pán architekt svojím návrhom nechal žiť záhradu v pôvodnej podobe tak, ako sa rokmi poprehýbala, a so stromami, ktoré už pred desaťročiami vyrástli z jej pôdy. Dom štíhlym stĺporadím prízemia vrástol do pozemku. Teraz sa nad ním plaví, nadnáša.

Akoby mimochodom nachádza oporu v kubuse, ktorý v sebe ukrýva vstupnú halu. „Dispozičné riešenie som celkom podriadil potrebám mojej rodiny. Usporiadanie vnútorného priestoru nevychádza zo zaužívaných schém a zvyklostí,“ vysvetľuje architekt. I keď rodinný dom navrhol ako dvojpodlažný, bez suterénu, interiér plní funkciu jednoúrovňového bývania. Pri koncipovaní objektu architekt dbal na otváranie obvodových stien tak, aby domácim doprial panoramatické výhľady na krajinu. Dennú časť poschodia zasklenými stenami vzdušne prepojil s pokojným kútom záhrady. Tu stromy zmierili obraz neďalekého sídliska s dedinskou zástavbou, utišujú prúdenie vetra, zmäkčujú línie domu.

Ako sa komu páči

V prízemí sa dom voľnou dispozíciou otvára do vstupnej haly. Jeden efektný laminovaný panel z drevotriesky tvorí dôstojnú kulisu pre veľkorozmerné čiernobiele fotografie, z druhého, ktorý prekrýva podhľad, sa vyhranili stropné svietidlá. Nenápadná biela „skriňo-priečka“ núka dostatok úložného priestoru hneď vedľa schodiska. Jeho stupne, konzolovite uložené na oceľovej kostre, sa dvíhajú do obytného podlažia. „Typické priestory ako zádverie, komory, šatníky, sklady, pivnice, práčovne alebo kotolňa netvoria súčasť dispozície domu. Ich funkcie prebrali úsporné „batérie“ vstavaných skríň a zabudované zariaďovacie predmety vrátane technickej vybavenosti,“ objasňuje architekt funkčnosť interiéru.

Hlavnú obytnú časť rozdelili ľahkými drevenými priečkami na spálne, detské izby, pracovňu a kúpeľne. Komu sa žiada súkromia, ten si zatiahne posuvné dvere. Posuvné dvere v celom interiéri môžu v budúcnosti pomôcť pokojnému dvojgeneračnému bývaniu. Variabilita dispozície domu dovolí vytvoriť bez väčších stavebných úprav dve bytové jednotky. Interiér sceľuje jednotný štýl zariadenia a výber vzhľadovo príbuzných materiálov, ktoré sa použili na povrchové úpravy podláh a stien. Dom vďačí za svoj vonkajší biely a prírodný vzhľad omietkam a obkladu z brezovej preglejky. Tá sa zapáčila aj miestnym líškam, ktoré z času na čas nazerajú cez zasklené dvere do Mihalovie obývačky.

Energetický epilóg

„Ustúpili sme od pôvodnej koncepcie energeticky pasívneho domu. Na základe rozsiahleho štúdia problematiky a z nej vyplývajúcich problémov a obmedzení sme zistili, že tieto technológie nie sú celkom v súlade s naším životným štýlom. Koncept domu sme teda zmenili na energeticky úsporné bývanie. Dispozícia interiéru, tvar domu, zasklenia v obvodovom plášti vrátane pásových okien využívajú pasívne zisky zo slnečnej energie. Teplo sa akumuluje aj v podlahách v kuchyni a kúpeľniach, na ktoré sme položili čiernu keramiku. Tepelnoizolačné opláštenie objektu má vlastnosti, ktoré by stačili na zateplenie pasívneho domu. Takto sa na dlho uchovajú tepelné zisky. Niekoľko hodín slnečného svitu v prechodnom období a v zime stačí na to, aby sa v dome nemuselo vykurovať. Prehrievaniu v lete bránia presahy striech a clony nad terasou,“ dozvedáme sa od autora projektu, ktorý postavil dom na mieru potrieb svojej rodiny.