Dom v zástavbe radových rodinných domov

Vyskúšali si život v centre aj na trochu zabudnutej periférii, až nakoniec mali vo všetkom jasno – rozhodli sa hľadať domov ďaleko od hluku veľkomesta, pritom však blízko centra. Úloha takmer nadľudská. Dielo sa však podarilo a malá útulná záhradka, v ktorej sme sa o patáliách spojených s hľadaním vhodnej nehnuteľnosti rozprávali, iba potvrdila toto víťazstvo. {R1}

293356

Pri vstupných dverách stavili na imidž oranžovej lentilky, hoci fasáda získala trochu mimo plánu jemne modrastý nádych. Nedelené okná s čiernymi rámami sa postarali o krok k farebnej harmónii aj kráľovský výhľad – domáci môžu cez ne sledovať živé obrazy za múrmi svojho domova.

Sivá, ktorá zmodrala, a lentilka, čo ostala
Už podľa mapy sa dalo tušiť, že domček stojí na pokojnom, avšak určite nie odľahlom mieste. Po ceste električkou nás čakala ešte príjemná prechádzka v tieni vysokých stromov, lemovaných úhľadnými predzáhradkami radových domčekov. Sme na mieste a ja si spomínam na telefonické inštrukcie domácej panej: „Náš domček síce stojí v jednom rade s ostatnými, ale určite ho neprehliadnete! Máme modrosivú fasádu a lentilkovo oranžové vstupné dvere.“ A skutočne – veselá lentilka nás nenechala na pochybách, na ktorý zvonček v ulici (či skôr uličke) zazvoniť.

293192

Rovnako ako v celom dome, aj v kuchyni dostala dôveru biela. „Nie sme zástancami prehnaného minimalizmu,“ vysvetľujú domáci. „Máme malé dieťa a detský svet je predsa farebný. Postupom času chceme zariadiť náš domček farebnými doplnkami.“

Zvolená farebná kombinácia fasády a výrazných dvier bude určite skvelým orientačným bodom aj pre malého syna domácich, keď sa raz bude v okolí hrať s kamarátmi, no nemohli sme sa nespýtať, ako na túto netradičnú farebnosť prišli: „Pôvodne sme chceli mať pokojnú fasádu, ladenú skôr do siva, než do modra. Rozveseliť ju mali farebné vstupné dvere. Kombinácia ostrej oranžovej s neutrálnou sivou sa nám videla ako dobrý nápad. Keď nám potom spokojní fasádnici volali, že už máme domček natretý, nech sa prídeme pozrieť, najskôr sme si mysleli, že nás klame zrak. Výsledný odtieň rozhodne nebol podľa našich pôvodných predstáv. Aj napriek tomu sme sa však rozhodli, že od nápadu s nápadnými dverami neustúpime.“ Putovanie za vysneným bývaním bolo pomerne dlhé a v zdraví ho mohli prežiť len vtedy, ak sa nenechali rozhádzať vždy, keď nešlo všetko presne podľa plánu. Fasádu s modrastým nádychom doplnili čierne hliníkové rámy okien a zavŕšila strešná krytina s netypicky svetlosivou farbou. V tomto spoločenstve sa nakoniec výsledný odtieň domčeka nejaví ani trochu nepatrične.

293194

Otvorená dispozícia malému domu pristane rovnako ako svetlé farby. Z kuchyne je to do obývačky len pár krokov a z obývačky na záhradu rovnako. Okolo „ostrovostola“ (vpravo) sa hráva naháňačka a odolná podlaha z laminátu s titánovým povrchom by podľa slov domácich vydržala možno aj maratón…

Vyslobodená princezná
Kráčajúc po podlahe z odolného laminátu, ktorý budí dojem skutočného dreva, sa dostávame k histórii pátrania po novom domove. Mladí manželia sa doňho pustili približne pred dvoma rokmi. Tešili sa na svojho prvého potomka, a mali jasno v tom, že ho nechcú vychovávať v rušnej štvrti, ktorá „vynikala“ najmä počtom psích výkalov na chodníkoch. Presťahovali sa teda do bytu na pokojnejšom a tiež zelenšom predmestí. „Do centra sa odtiaľ dalo dostať celkom pohodlne, problémom však bolo, že byt bol na najvyššom poschodí domu bez výťahu. Pripadala som si ako zakliata princezná vo veži, ktorá čaká na manžela, kým príde z práce, aby ju vyslobodil a pomohol jej s kočíkom dole schodmi. Romantické to však rozhodne nebolo,“ spomína majiteľka pobavene.

293190

Oproti pôvodnému stavu sa kuchyňa a chodba viditeľne aj citeľne otvorili.

Mladý pár preto ďalej hľadal byt, ktorý by spĺňal všetky ich požiadavky. Výťah bol nutnosťou, paneláku sa však chceli radšej vyhnúť. Miestnosti by v ňom mali byť prinajmenšom tri, ideálne štyri, pretože domáci pán si potreboval v novom domove zariadiť aj pracovňu. Vzhľadom na očakávaný prírastok do rodiny bola žiaduca aj blízkosť zelene a pokojné zázemie, ktoré by však nebolo veľmi ďaleko od centra. Zadanie sa spočiatku zdalo jednoduché, ale po rozprávaní domácich je nám jasné, že by si na ňom vylámala zuby nejedna realitka. Ceny bytov, ktoré by sa aspoň približovali ich požiadavkám, v mnohom prekonali všetky očakávania: „Boli sme naozaj nemilo prekvapení, aký drahý môže byť byt, ktorý by nám vyhovoval. Pritom sme nepožadovali žiaden neúmerný nadštandard. Chceli sme len jednoducho a slušne bývať – bez toho, aby to obmedzovalo nás alebo naše dieťa.“

293187

Detskej izbe kraľuje posteľ, na ktorej môže pohodlne prenocovať i jeden z rodičov, keď si to situácia (alebo malý nezbedník) vyžiada.

K staršej zástavbe radových rodinných domov sa dostali vlastne náhodou, pri jednej aprílovej prechádzke. Nikdy ich totiž nenapadlo, že by si mohli finančne dovoliť dom, ktorý, navyše, stojí priamo v meste. O existencii tichého zákutia s výbornou dostupnosťou do centra nemal pár do tých čias ani poňatia: „Kúsok od centra mesta sa pred nami zrazu otvorila štvrť rozkvitnutých záhrad. Všade panovala pokojná a pohodová atmosféra, nebolo počuť hluk veľkomesta a aj jeho typický zhon sa kamsi vytratil. Na predzáhradkách ľudia vysedávali pri káve, deti sa neohrozene naháňali po chodníkoch. Jednoducho rozprávka. A potom sme objavili dom, na ktorom bol nápis Na predaj… Neváhali sme ani chvíľu a ešte v ten deň sme podpísali zmluvu na jeho kúpu.“ popisuje pani domu prvé a osudové stretnutie s domom a jeho geniom loci. Pri predstave prvých krôčikov ich dieťaťa sa manželom zapáčilo aj to, že k radu domov možno zájsť autom iba zboku. Žiadne z nich sa nepreháňa nepovolenou rýchlosťou priamo pod oknami. Hrajúce sa deti tak môžu pobehovať pred domami bez toho, že by im hrozilo nebezpečenstvo. Vstupovať do domu pritom možno z oboch strán – z prednej cez predzáhradku, aj zadom, bránkou cez záhradu.

293185

Sklenená tabuľa (vzadu), ktorá presvetľuje susednú kúpeľňu, je prvkom nanajvýš funkčným a zároveň estetickým. Do spálne sa vstupuje posuvnými dverami, ktoré sa k obmedzeným rozmerom chodby stavajú nanajvýš úsporne. A prípadné objaviteľské chúťky najmladšieho člena rodiny včas zastaví bezpečnostná ohrádka.

Interiér zbavený svetloplachosti a ďalších fóbií
Predtým, než sa mladá dvojica pustila do rekonštrukcie, priečková dispozícia aj tehlová fasáda viac-menej kopírovali ostatné domy v radovke. Na prízemí bola samostatná kuchyňa a obývačka, a na prvej podeste schodiska mal dom jedinú toaletu. Na poschodí sa nachádzajú dve izby a na druhej podeste miniatúrna kúpeľňa s umývadlom a vaňou. V podkroví nechali pôvodní majitelia znížiť strop, a tak tu vznikli dve malé komôrky, ktoré sa, ako sa neskôr prekvapení investori dozvedeli, používali ako spálne. Predchádzajúcim obyvateľom domu postačoval na odkladanie a skladovanie vecí maličký priestor pod hrebeňom krovu. Posledným prešľapom v temnom stiesnenom interiéri bolo zle osvetlené schodisko.

293197

Tabuľa matného skla spája spálňu s kúpeľňou, ktorej prospel príliv svetla. Starú vaňu nahradil transparentný sprchovací kút, ktorý umožnil efektívnejšie využiť priestor.

Zo všetkých týchto hendikepov novým majiteľom vyplynula nutnosť vpustiť do domu čo najviac svetla a priestor otvoriť tak, aby zmizli klaustrofóbické pocity, ktoré vyvolávala stiesnená dispozícia. Za obeť ušľachtilému ideálu padli najskôr priečky, následne sa riešili okná. V prízemí postupne vznikal otvorený priestor, v ktorom sa obývačka nebojí nazerať do kuchyne a naopak. Niektoré okná zväčšili, rozmery iných sa museli zachovať. Nedelené okná, pre ktoré sa majitelia rozhodli, však vyvolávajú dojem, že sú väčšie: „Chceli sme mať okná, ktoré by rámovali výhľad. Tmavé hliníkové rámy takto lemujú akési obrazy, prehľad toho, čo sa odohráva vonku,“ vysvetľuje pani domu.

293184
Hošková

Nová kúpeľňa ostala verná pôvodnému miestu – na druhej podeste schodiska. Dopriali jej však omnoho viac svetla, novú keramiku, ktorá ju ešte viac rozjasnila, a praktickejšie zariadenie, vďaka ktorému tu možno voľne dýchať aj sa pohybovať.

Dlho pred sťahovaním premýšľali nad načrtnutým pôdorysom o možnostiach úložných priestorov a využiteľných zákutiach. Vedeli, že sa budú sťahovať z bytu do domu, ale nechceli podľahnúť nutkavému pocitu, že sa im doň vojde viac vecí. Starostlivo si pripravili zoznam všetkého, bez čoho sa v novom nezaobídu, a dali si predsavzatie, že nebudú sťahovať nič, pre čo nevymyslia úložný priestor. A tak všetko, od vysávača, cez šitie, látky, sezónne veci, až po hrable malo svoje miesto ešte predtým, než sa skutočne začalo s rekonštrukciou: „Nechceli sme, aby sa z nášho nového domu stal sklad nepotrebných vecí. A kedy inokedy si rozmyslieť, čo naozaj potrebujete, ak nie pri sťahovaní? Premýšľaním o skladovaní sme si ušetrili veľa práce. Nedokážem si predstaviť, že by som musela napríklad vysávač ťahať odniekiaľ z pivnice. Stáva sa nám aj to, že návštevy sa pýtajú: Čo je vlastne toto? A ukazujú pritom na našu trochu zamaskovanú skriňu,“ dodáva spokojne majiteľka. Vstavané skrine tu siahajú až po strop, takže maximálne využívajú niky, ktoré boli pre ne pripravené. Na prízemí je jedna zo skríň zapustená pod schodmi a v podkroví sa miesto na ukladanie drobných vecí šikovne schovalo pri úpätí krovu. Na poschodí túto premyslenú tému uzatvára šatník.

293358

Schodisko s kaučukovými stupňami osvetľuje strešné okno, na zaujímavých optických efektoch sa podpísali i početné sklenené plochy. Biele steny sa tak stávajú akýmsi plátnom, na ktorom sa každý deň odohráva divadlo s potenciálom tieňohry. Dokonale popierajú tvrdenie, že biela je nudná. Za sklenenými dverami je na podeste situovaná kúpeľňa, naľavo od nej je spálňa.

Kuchyňa, v ktorej sa môžete naháňať
Obytnému priestoru spojenému s kuchyňou dominuje dlhý jedálenský stôl, ktorý plynule prechádza do kuchynského ostrovčeka. Keďže počas dňa ide o veľmi využívanú zónu, najmladší člen domácnosti si tu rýchlo zvykol. Komfort tejto veľkej herne využíva do sýtosti a s obľubou naháňa rodičov okolo „ostrovostola“. Po otvorení sklenených dverí, ktorými sa dostanete na terasu a do nadväzujúcej záhrady, sa obývačka voľne spojí s exteriérom. Keďže chceli, aby mohlo dieťa využívať celý nový domov a nemuseli ho pritom obmedzovať v jeho hrách, poobzerali sa rodičia po čo najodolnejších materiáloch. Napríklad kožená sedačka už zažila veľa drobných „stretov“ a vždy to so cťou prežila a navlhčená handrička v okamihu vyčistí všetko, čo zamažú rýchle a všadeprítomné detské ručičky. Rodičia sa nemusia zrútiť ani vtedy, keď ich malý pochoduje po kuchyni s ceruzkou v ruke – pracovné plochy aj jedálenský stôl sú z drevených dosák, ktoré sa ľahko dajú prebrúsiť.

293195

Chatový charakter interiéru vystriedali biele steny a ľahké schodisko. Prepojením kuchyne a obytného priestoru sa domáci definitívne vymanili zo zajatia tmavých katakomb.

Počítalo sa aj s „obdobím vzdoru a ničenia“, preto na podlahu vybrali laminát s odolným titánovým povrchom: „Je prakticky nezničiteľný, ľahko sa udržiava a je na nerozoznanie od dreva. Neraz sa nám známi chválili peknou drevenou podlahou, ktorá by však iba ťažko zvládla takúto záťaž,“ smeje sa majiteľka. Okrem dvoch kúpeľní, ktorým kraľuje keramická dlažba a obklady, je laminátová podlaha v celom dome a majitelia si ju nemôžu vynachváliť. V zime sa o tepelnú pohodu stará podlahové kúrenie, ktoré necháva paniu domu pokojnú, aj keď sa synček hrá na zemi, v lete zas zabezpečuje príjemné ovzdušie vzduchotechnika, umiestnená v sadrokartónových podhľadoch. V podkroví vystriedala vzduchovú ventiláciu klimatizácia. Keď už dom dostal úložné priestory na mieru, aj zariadenie vyhovujúce kreativite najmladšieho člena domácnosti, bolo načase myslieť aj na požiadavky oboch majiteľov. Sami seba zaradili do kategórie ľudí „s predĺženou dĺžkou“, a tak vlastnej výške prispôsobili výšku pracovných plôch v kuchyni aj sanity v kúpeľni.

293183

Konštrukcia schodiska akoby vyrástla z kamenistej pôdy pokrytej okruhliakmi, ktoré iste patria k obľúbeným objavom malého synčeka domácich.

Romantická bodka
Kaučukovými schodmi kráčame na prvú podestu, na ktorej ostala z pôvodnej dispozície zachovaná toaleta. Spálňa a detská izba na prvom poschodí sú spojené cez priechodný šatník, z oboch strán vybavený posuvnými dverami. Vznikol tak kompaktný priestor, ktorý možno podľa potrieb uzatvoriť či otvoriť. Podobným spôsobom spolu komunikuje aj spálňa a kúpeľňa situovaná na druhej podeste. Medzi nimi je v stene zapustená doska z tvrdeného skla, ktorá do kúpeľne, iba s malým okienkom, vpúšťa potrebnú dávku svetla. Efekt umocňujú sklenené dvere, cez ktoré sa do miestnosti dostávajú ďalšie svetelné lúče z chodby.

293193

Niekoľko vhodne umiestených strešných okien dotvára charakter podkrovnej miestnosti, a zároveň vrhá svetlo na prácu domáceho pána, ktorý si tu zariadil pracovňu. Keď však príde návšteva, je pripravená okamžite zmeniť svoj účel na izbu pre hostí. Dokonca s vlastnou kúpeľňou a toaletou.

Mladý pár vrátil podkroviu jeho pôvodný význam, a tak sa môže tešiť zo vzdušného ateliéru – pracovne, ktorú príležitostne využívajú ako izbu pre návštevy. O obľube otvorených interiérov svedčí vaňa a toaleta, ktoré vykukujú spoza ľahkej polopriečky. Prípadné návštevy tak majú celé zázemie pekne poruke. O prirodzené svetlo na schodisku sa postaralo strešné okno priamo nad ním a k príjemnému kúpeľu láka ďalšie v streche nad vaňou, cez ktoré sa dajú krásne pozorovať hviezdy. Rozhodne romantickejšia kulisa ako tá, v ktorej bezmocná princezná čakala vo „veži“ na svoju spásu.

293188

Otvorenému charakteru domácich svedčí „horná kúpeľňa“ v podkroví, ktorá je uzatvorená len pred zvedavými pohľadmi priamo zo schodov. Cez okno nad vaňou sa dajú za pokojných večerov pozorovať hviezdy, k romantike sa tu však pripája aj praktickosť – dolu v pravom rohu vidno jeden z dômyselných úložných priestorov.

Na začiatku príbehu bola nespokojnosť so súčasným stavom, ktorá podnietila premýšľanie o stave ideálnom. Mladá dvojica si vyskúšala, ako bývať nechce, a aj vďaka tomu vo finále dospela k podobe vysneného domova. Premyslením detailov sa naša novodobá princezná sama oslobodila a založila emancipované bývanie, ktoré celkom zodpovedá naturelu rodiny.

ZDROJ: časopis môj dom JAGA GROUP, s.r.o.